Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/19/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. V., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova č. 7a, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. A., trvale bytom C. č. XX, Q., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, Cintorínska č. 3, Nitra a otec - U. V., trvale bytom W., Q., za účasti starej matky V. V., trvale bytom W. č. 9, Q., ktorej je maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, o návrhu matky na zníženie rozsahu jej vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť matky od 23.01.2015 z doterajšej sumy 50,- eur na sumu vo výške 30% zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je matka povinná platiť k rukám starej matky maloletého V. V. do 15- teho dňa v každom mesiaci vopred.

Týmto sa m e n í Rozsudok tunajšieho súdu č.k. -25 z dňa 21.09.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti matky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.01.2015 sa matka maloletého Nicolasa domáhala zníženia jej vyživovacej povinnosti voči maloletému zo sumy 50 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od 17.04.2013 je vo výkone trestu odňatia slobody.

Maloletý M. je rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. -25 zo dňa 21.09.2009 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky zo strany otca, k rukám ktorej sú rodičia povinní platiť súdom stanovené výživné. Stará matka s návrhom matky maloletého nesúhlasila, keď ho nepovažovala za dôvodný s poukazom na skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému riadne neplnila už pred nástupom do výkonu trestu a o maloletého sa ani riadne nezaujímala a tiež s poukazom na jeho potreby.

V rámci prípravy pojednávania súd zistil, že matka dňa 17.04.2013 nastúpila výkon trestu odňatia slobody s predpokladaným dátumom prepustenia dňa 17.04.2020 a to pre trestný čin podľa a , - t.j. kúpa a predaj drog na chránenej osobe (tehotnej žene) spolupáchateľstvom.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka sa k návrhu na zníženie výživného, keď mala za to, že je dôvodné ponechanie rozsahu vyživovacej povinnosti matky v doterajšom rozsahu 50 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a starej matky maloletého, potvrdeniami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, potvrdením o výške príjmov otca, oboznámil sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. a , ako aj ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:

O úprave vyživovacej povinnosti matky voči maloletému M. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -25 zo dňa 21.09.2009. Citovaným rozhodnutím bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, V. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q., W. č. X s tým, že je oprávnená a povinná vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj a zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach a rodičom bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletého starej matke výživné od 1.5.2009 a to matka v sume 50 eur mesačne a otec vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené, maloleté dieťa, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od mája do septembra 2009 v celkových sumách, u matky 250 eur a u otca 125,05 eur súd povolil rodičom splácať, matke po 30 eur mesačne a otcovi po 5 eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od októbra 2009.

V čase poslednej úpravy bol otec od 14.10.2008 vo výkone väzby, resp. následne trestu odňatia slobody s predpokladaným ukončením dňa 14.10.20012 s tým, že bol pracovne zaradený od apríla 2009 a do júla 2009 dosiahol pracovnú odmenu celkom 25,06 €. Bol slobodný, bez iných vyživovacích povinností. Pred nástupom do výkonu trestu nikde nepracoval mimo príležitostných brigád, dosiahol iba základné vzdelanie, zdravotný stav mal dobrý. Matka bola slobodná, bez iných vyživovacích povinností; pracovala ako predavačka so zárobkom cca 290 eur mesačne. Maloletý M. bol vo veku štyri a pol roka, navštevoval materskú školu. Stará matka bola starobná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 315,20 eur mesačne, popri čom praco val na dohodu o pracovnej činnosti s dojednanou odmenou 90,-Sk na hodinu pri 40 hodinovom pracovnom čase mesačne. Pri určení vyživovacej povinnosti otca súd zohľadnil, že bol vo výkone trestu odňatia slobody s nízkou pracovnou odmenou, a preto rozhodol v zmysle citovaného s tým, že v tom čase aktuálna výška tzv. minimálneho výživného predstavovala 25,35 eur.

Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému došlo nepochybne k zmene pomerov v súvislosti s plynutím času (5,5 roka) a k vzrastu potrieb maloletého v súvislosti s prirodzeným rastom životných nákladov. Podľa vyjadrenia starej matky navštevuje 2. triedu základnej školy pričom trpí poruchou učenia a komunikácie - je dysfaziak. Z školné starí matka zaplatí 70 eur ročne, za družinu 2 krát ročne po 30 eur a za stravu cca 30 eur mesačne. Je alergik, denne berie Zirtek a od jari do jesene ďalšie lieky. Okrem toho má náklady spojené s oblečením a tiež s výletmi a školskými kurzami a tábormi, keďže sa mu snaží tieto zaplatiť, aby mal základ aspoň zo všetkých športov, ktorým by sa ako fyzicky nadaný chlapec rád venoval, čo však nie je možné z dôvodu nedostatku financií. Fyzicky prosperuje, keď vo veku 10 rokov meria 160 cm. Stará matka poberám starobný a vdovský dôchodok v celkovej výške 507 eur mesačne a k tomu príspevok v náhradnej osobnej starostlivosti a rodinné prídavky, vrátane náhradného výživného v celkovej výške 135 eur.

Osobný stav rodičov zostal nezmenený, nové vyživovacie povinnosti im nepribudli. Otec, ktorý bol vo výkone trestu do 11.11.2011 taktiež pre drogovú trestnú činnosť, po prepustení asi rok pracoval v Tescu odkiaľ odišiel, keďže som si našiel lepšie platenú prácu. Medzi tým sa snažil vybaviť si živnosť, čo však nebolo možné kvôli zápisu v registri trestov. Od 05.05.2014 pracuje v logistike pre spol. Slovakian Door Company, s.r.o. s priemerným príjmom 661 eur. Za bývanie v prenajatej izbe platí 200 eur mesačne, okrem toho spláca 2 úvery s celkovou výškou splátok 170 eur mesačne, keď uhrádzal výkon trestu a vracia peniaze matke. Zdravotný stav mám dobrý, majetok vyššej hodnoty nevlastním. Na výživu maloletého svojej matke podľa jej potvrdenia platí maximálne 20 eur mesačne.

Podľa potvrdení Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra je matka pracovne zaradená od 01.12. 2014. Čo sa týka pracovnej odmeny, v mesiaci december 2014 jej vznikol nárok na čistú mzdu v celkovej výške 67,99 eur, za mesiac január 2015 vo výške 85,64 eur a za mesiac február 2015 vo výške 55,41 eur, pričom na výživné jej bola v mesiaci január 2015 strhnutá čiastka 28,26 eur s v mesiaci február 2015 čiastka 18,29 eur.

Stará matka vo svojej výpovedi poukázala na skutočnosť, že poberá náhradné výživné v stanovej výške 50 eur. Ešte v roku 2010 oslovila exekútora, keďže si matka dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému neplnila. V januári mi exekútor, ktorý až doposiaľ nemal z čoho vykonávať zrážky, zaslal prvú

splátku, ktorú však musím poslať späť úradu, ktorý jej vypláca náhradné výživné. Tak ako ona nevidí dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti matky, nevidel ani tunajší súd dôvod na odklad exekúcie, o ktorý v súvislosti s výkonom trestu požiadal a matka. Náhradné výživné je jej vyplácané od r. 2010. Matka jej od r. 2009, kedy jej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti zaplatila výživné iba raz vo výške cca 1200 eur, ktorú sumu tiež poukázať úradu. Trestné oznámenie na matku však nepodala s odôvodnením, že je matkou jej vnuka. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že zaradenie odsúdeného do práce vo výkone trestu odňatia slobody je podmienené jeho zdravotnou klasifikáciou, pracovnými zručnosťami, ponúkanými pracovnými príležitosťami a v neposlednom rade ochotou odsúdeného pracovať. Splnenie všetkých povinností pri nahlásení vyživovacej povinnosti nie je zárukou, ani podmienkou zaradenia odsúdeného do pracovného procesu.

V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti matky voči maloletému M. je dôvodný, keď napriek nepochybnému zvýšeniu potrieb maloletého Nicolasa súd musel prihliadať na súčasné schopnosti a možnosti matky, ktorá je od 17.04.2013 vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin, ktorý nesúvisí s neplnením jej vyživovacej povinnosti k maloletému. Hoci je matka vo výkone trestu aktuálne pracovne zaradená, dosahuje iba minimálne príjmy, a preto súd musel vychádzať z toho, že jej súčasné reálne zárobkové schopnosti jej objektívne neumožňujú podieľať sa na výžive maloletého v rozsahu podľa posledného rozhodnutia súdu, kedy pracovala ako predavačka. Navyše súd musel zohľadňovať i skutočnosť, že došlo k podstatnému zlepšeniu pomerov na strane otca, ktorý sa po prepustení z výkonu trestu riadne zamestnal a dosahuje príjem v priemernej výške 661 eur a teda je v jeho schopnostiach a možnostiach aktuálne kompenzovať zníženú zárobkovú schopnosť matky tým, že sa sám bude podieľať na výžive syna v podstatne vyššom rozsahu, čo je nepochybne v jeho súčasných schopnostiach a možnostiach, keď vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodiča a teda aj pred splátkami pôžičiek či iných jeho záväzkov. Nie bez významu je skutočnosť, že v čase poslednej úpravy súd práve na strane otca vychádzal z obdobných okolností, ako sú dnes na strane matky, dokonca za obdobnú trestnú činnosť, kedy mu bolo s prihliadnutím na výkon trestu odňatia slobody stanovené taktiež výživné iba v minimálnom rozsahu. To, že si napriek podstatnej zmene v jeho zárobkových pomeroch v súčasnosti neplní svoju vyživovaciu povinnosť ani len v stanovenom rozsahu, čo mu jeho matka, ktorej je maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti toleruje, nemôže byť hodnotená v neprospech matky maloletého. Skutočnosť, že starej matke je vyplácané náhradné výživné, ktoré jej po znížení vyživovacej povinnosti povinnej osoby bude vyplácané v nižšej výške, nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu, keď rozsah vyživovacej povinnosti je závislý od schopností a možností rodičov a vyživovaciu povinnosť nemožno neodôvodnene prenášať na štát, ktorý nastupuje iba v prípade, ak si povinný rodič dobrovoľne

neplní vyživovaciu povinnosť, pri hodnotení ktorej však musí súd dbať na to, aby zodpovedala jeho reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsah vyživovacej povinnosti matky znížil na minimálny zákonný rozsahu od podania návrhu, keď zmene pomerov na jej strane došlo už podstatne skôr v súvislosti s nástupom do výkonu trestu odňatia slobody.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.