Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5CoP-10-2015.pdf
PDF · 95.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/10/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, J., a otca G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/77/2014-42 zo dňa 15. decembra 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o uložení povinnosti otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého bežným výživným a zaplatiť zročné výživné na maloletého a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti z r u š u j e a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie .
odôvodnenie:
V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti a výchovy matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého určil povinnosť s účinnosťou od 04.01.2014 prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a súčasne rozhodol, že zročné výživné na maloletého v sume 277,93 Eur za obdobie od 04.01.2014 do 31.12.2014 je otec povinný zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s maloletým neupravil, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol konštatujúc, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len Zákon o rodine), ako aj ust. § 146 ods. 1 písm. a) a § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), keď po vykonanom dokazovaní prihliadnuc k stanovisku kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti matke, ktorá sa o maloleté dieťa osobne celodenne stará, a to od jeho narodenia, pričom rodičia dieťaťa dlhodobo spolu nežijú a maloleté dieťa s otcom nie je v pravidelnom kontakte. Pretože nezistil dôvod na obmedzenie práv jedného z rodičov rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté dieťa naďalej zastupovať a spravovať jeho majetok. Keďže rodičia nežiadali úpravu styku otca s maloletým, styk otca s maloletým neupravil. Pri rozhodovaní o výživnom mal za to, vychádzajúc z písomného vyjadrenia otca, listinných správ o evidencii otca ako uchádzača o zamestnanie, ako aj vyjadrenia matky o otcovi z doby ich vzájomného spolužitia, že otec maloletého dlhodobo nie je schopný získať stabilné zamestnanie a príjem, ktorý by umožnil úhradu vyššieho výživného, ako je minimálna zákonná výška. Zo správy ÚPSVaR Kežmarok vyplynulo, že je už od roku 2006 prevažne vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne, ako aj predloženej zmluvy s firmou XAWAX Profi s.r.o., vyplynulo, že pokiaľ bol zamestnaný, tak len krátkodobo a najmä na základe dohody o pracovnej činnosti. Poukázal na to, že matka má v súčasnosti príjem len z rodičovského príspevku a poberá prídavok na dieťa, býva však v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá hradí náklady domácnosti. Konštatoval, že výživným rodič
prispieva na úhradu potrieb dieťaťa, aby sa jeho životná úroveň dorovnala životnej úrovni rodiča. Hoci pripustil, že ťažisko výdavkov na výživu maloletého musí znášať matka, zároveň zdôraznil, že výška určenej vyživovacej povinnosti otcovi nemôže byť určená fiktívne nad jeho reálne možnosti a schopnosti najmä pokiaľ je zrejmé, že ide o stav nie krátkodobý, ale dlhodobý, trvajúci viac rokov, preto určil výšku vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo aktuálne predstavuje sumu 27,13 Eur, ktorú je už otec povinný platiť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery s tým, že nad rozsah určenej výšky výživného návrh matky zamietol. Pretože z vykonaného dokazovania považoval za zrejmé, že dieťa bolo v starostlivosti matky už dňa 04.01.2014, tak ako v návrhu uviedla matka dieťaťa, a matka tak musela uhrádzať náklady spojené s jeho výživou, pričom otec jej s výnimkou sumy 45,- Eur nijak neprispel na výživu dieťaťa, a výživné možno priznať aj spätne ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom takýmito dôvodmi je najmä dlhodobé neprispievanie na výživu dieťaťa otcom nie len peňažnými prostriedkami, ale ani darmi či inou formou, rozhodol o zročnom výživnom, ktoré vypočítal ako sumu 27,13 Eur za mesiac, násobiac dobou 11 mesiacov a 27 dní, čím dospel k sume 322,93 Eur s odpočítaním sumy 45,- Eur, ktorú v roku 2014 otec ako výživné zaplatil, t.j. zročné výživné predstavovalo sumu 277,93 Eur. Vzhľadom k majetkovým pomerom otca, zmierňujúc účinky jednorazového finančného zaťaženia, tomuto povolil možnosť úhrady zročného výživného v splátkach tak, že je povinný ho zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur s bežným výživným počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o zročnom výživnom, avšak pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. konštatujúc, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, jeho výrokovej časti, ktorou bola otcovi maloletého určená povinnosť prispievať na výživu maloletého bežným i zročným výživným, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Podanie riadneho opravného prostriedku odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. a súdu prvého stupňa vytýkala, že dôkazy nevyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ale vyhodnotil ich povrchne a jednostranne v snahe za každú cenu vyhovieť otcovi dieťaťa, nerešpektujúc pritom stanovisko matky maloletého. Zdôraznila, že súd prvého stupňa nezohľadnil viaceré podstatné dôkazy a argumenty predkladané na pojednávaní, rovnako sa nedostatočne zaoberal samotným návrhom. Sumu vo výške 27,13 Eur označila za neprimerane nízku a dehonestujúcu a považovala za zarážajúce a alarmujúce, akým spôsobom sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so skutkovým a právnym stavom. Súd prvého stupňa podľa jej názoru nijakým spôsobom nebral do úvahy skutočnosť, že práve ona ako matka maloletého sa sústavne a s láskou o neho stará, zatiaľ čo otec dieťaťa sa nijakým spôsob o maloletého nestará, neprispieva na výživu maloletého a nejaví záujem o rodinu. Vyjadrila presvedčenie, že splodenie dieťaťa neznamená zbavenie sa zodpovednosti otca o maloletého a pripomenula, že jeho laxným a hanebným postojom trpí predovšetkým ich spoločné maloleté dieťa. Otca maloletého označila za človeka, ktorého neschopnosť spočíva predovšetkým v možnosti získať stabilné zamestnanie, udržať si miesto v zamestnaní, pracovať z dôvodu jeho hypochondrie a fiktívnych zdravotných problémov. Poukázala na to, že poberá rodičovský príspevok vo výške 226,72 Eur a s výchovou maloletého jej pomáha jej matka, a to zo svojej slobodnej vôle a slobodného rozhodnutia. V danej súvislosti akcentovala, že jej matka trpí zdravotnými problémami, na ktoré sa dlhodobo lieči a celá situácia predstavuje obrovskú psychickú záťaž, nakoľko strach z finančnej neistoty sa stal každodenným problémom. Ďalej uviedla, že musí za otca dieťaťa mesačne platiť sumu vo výške 27,90 Eur ako splátku jeho pohľadávky voči spoločnosti Orange Slovensko, ktorú počas trvania ich spoločného vzťahu prevzala na seba. Súdu prvého stupňa rovnako vytýkala, že v odôvodnení rozsudku nesprávne posúdil existujúci skutkový stav a v značnej miere sa priklonil k argumentácii otca dieťaťa, pričom považovala za nemysliteľné, aby maloleté dieťa bolo ukrátené o finančnú pomoc od otca, ktorý má ako rodič povinnosť sa o dieťa postarať a doteraz tak neučinil. Pripomenula, že otec maloletého si musí byť vedomý skutočnosti, že má voči maloletému rodičovské povinnosti vyplývajúce mu priamo zo zákona, a že aj on ako rodič musí urobiť všetko pre to, aby záujem maloletého bol postavený nad jeho záujem ako rodiča. Súd prvého stupňa podľa jej názoru v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom neuviedol vyjadrenie, resp. odporúčanie kolízneho opatrovníka a svojim rozsudkom nechránil záujem dieťaťa, ktorého práva v konečnom dôsledku poškodil. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu matky maloletého sa vyjadril jeho opatrovník, ktorý odporučil prehodnotiť skutočnosti uvádzané matkou maloletého v podanom odvolaní a na základe toho rozhodnúť.
Otec maloletého sa k odvolaniu matky maloletého písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti otca platiť na maloletého výživné je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:
Z obsahu odvolania matky maloletého nepochybne vyplýva, že riadnym opravným prostriedkom napadla rozsudok súdu prvého stupňa iba v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o povinnosti otca maloletého prispievať na výživu maloletého bežným výživným a zaplatiť zročné výživné na maloletého, ako aj v časti, v ktorej bol jej návrh v prevyšujúcom rozsahu zamietnutý, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním zjavne napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti, teda v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a určenia, kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa v preskúmavanej veci vyplýva, že v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré začalo na návrh matky maloletého o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 10.10.2014, súd prvého stupňa v prvom rade ustanovil maloletému uznesením zo dňa 21.10.2014 opatrovníka a následne vykonal v prípade oboch rodičov maloletého lustráciu v evidencii Sociálnej poisťovne a Registra obyvateľov SR. V nadväznosti na uvedené vytýčil termín pojednávania na 15.12.2014 a účastníkov konania súčasne s predvolaním vyzval na doloženie listinných dôkazov preukazujúcich okrem iného ich súčasné majetkové a sociálne pomery, zároveň požiadal aktuálneho zamestnávateľa otca maloletého o oznámenie jeho priemerného zárobku. Otec maloletého v reakcii na výzvu súdu uviedol, že dokladmi na domácnosť, ani dokladmi preukazujúcimi rodinné, majetkové a zárobkové pomery nedisponuje, nakoľko nemá trvalý ani prechodný pobyt v žiadnej domácnosti s tým, že od roku 2006 bol prevažne evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, pričom v tomto ani v minulých rokoch nepoberal žiadne dávky ani príspevky a posledný pracovný pomer musel ku dňu 06.12.2014 ukončiť kvôli pracovnému úrazu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vo svojej správe zo dňa 12.12.2014 na základe dožiadania súdu prvého stupňa okrem iného oznámil, že otec maloletého svojho syna nenavštevuje, nezaujíma sa o neho a na jeho výživu prispieva iba sporadicky, tento rok jednorazovo sumou vo výške 45,- Eur. V deň nariadeného pojednávania otec maloletého ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky na dostavenie sa do Partizánskeho a rovnako má v uvedený deň kontrolu u lekára, pričom súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 15.12.2014, berúc na zreteľ súhlas otca maloletého na uskutočnenie pojednávania v jeho neprítomnosti, po oboznámení obsahu spisu a výsluchu matky maloletého vyhlásil dokazovanie za skončené rozhodol vo veci meritórne napadnutým rozsudkom.
Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Z procesného hľadiska sú základné kritériá pre zistenie skutkového stavu v konaní upravené v ust. § 120 a nasl. O.s.p. V sporovom konaní je vždy na účastníkovi, aby označil relevantné skutočnosti odôvodňujúce uplatňovanie, resp. bránenie jeho práva a následne aj tieto skutočnosti zodpovedajúcim spôsobom preukázal (označením príslušného dôkazného
prostriedku). V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa dochádza k modifikácii týchto pravidiel v tom zmysle, že konajúci súd je povinný zisťovať skutkový stav bez ohľadu na procesnú aktivitu, resp. pasivitu dotknutého účastníka. Dôkazy v takomto konaní preto vyhľadáva a vykonáva aj vtedy, ak tieto neboli navrhnuté (§ 120 ods. 2 O.s.p.), pričom uvedený princíp sa následne prejavuje aj v odvolacom
konaní, kedy druhostupňový súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a môže prihliadnuť aj na skutočnosti a dôkazy doposiaľ netvrdené a neuplatnené (§ 205a ods. 2 O.s.p.).
V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorého predmetom je i určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, musia byť nielen príjmy a výdavky rodičov, ako aj náklady na výživu dieťaťa, ale aj schopnosti a možnosti povinných osôb spoľahlivo preukázané, pričom vec prejednávajúci súd pri posudzovaní jednotlivých procesne relevantných tvrdení účastníkov konania a tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia povinnosti otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého bežným a zročným výživným v stanovenom rozsahu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, na základe čoho ho možno v tomto štádiu označiť za predčasné. Odvolací súd zastáva na rozdiel od súdu prvého stupňa názor, že aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého, relevantné vo vzťahu k posúdeniu primeranosti rozsahu jeho vyživovacej povinnosti na maloletého, neboli v konaní dostatočným spôsobom zistené. Súd prvého stupňa síce v rámci prípravy pojednávania vyzval otca maloletého na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho aktuálne majetkové a zárobkové pomery, následne sa však uspokojil s listinami zaslanými zo strany otca maloletého, ktoré však nepredstavujú dostatočný podklad pre riadne posúdenie jeho schopností, možností a majetkových pomerov, pričom k odstráneniu tohto nedostatku v zisťovaní skutkového stavu neviedla ani žiadosť súdu prvého stupňa o oznámenie priemerného zárobku u zamestnávateľa, s ktorým otec maloletého už v súčasnosti nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
Záver o predčasnosti a unáhlenosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otcovi maloletého opodstatňuje v preskúmavanej veci aj skutočnosť, že súd prvého stupňa vytýčil vo veci na 15.12.2014 pojednávanie, ktorého sa osobne zúčastnila okrem opatrovníka maloletého výlučne jeho matka, a na tomto pojednávaní v nadväznosti na výsluch matky maloletého vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom. Uvedený postup odvolací súd nepovažuje za správny s ohľadom na skutočnosť, že v dôsledku akceptácie ospravedlnenia neúčasti otca maloletého, ku ktorému došlo telefonicky v deň pojednávania, uskutočnenia pojednávania v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a následne meritórneho rozhodnutia vo veci, došlo k vylúčeniu možnosti konajúceho súdu kvalifikovane posúdiť nielen majetkové pomery otca maloletého, ktoré naviac nemožno mať za jednoznačne preukázané ani na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ale predovšetkým jeho schopnosti a možnosti platiť výživné na maloletého, v procese zisťovania ktorých sa výsluch otca maloletého javí ako nevyhnutný.
Odvolací súd dáva do pozornosti ustálenú judikatúru vo veciach vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, podľa ktorej pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pre posúdenie schopností a možností rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969).
Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci nepostupoval v súlade s východiskami vyplývajúcimi z vyššie citovanej rozhodovacej činnosti súdov a v rámci posudzovania súčasných schopností, možností a majetkových pomerov otca na účely určenia primeraného rozsahu vyživovacej povinnosti na maloletého sa uspokojil výlučne s listinnými dôkazmi predloženými zo strany otca maloletého a oznámenia jeho bývalého zamestnávateľa o priemernom zárobku otca maloletého za obdobie od 06.10.2014 - 23.10.2014. Berúc v tejto súvislosti na zreteľ zároveň skutočnosť, že otec maloletého sa nedostavil na
jediné pojednávanie nariadené vo veci, treba dospieť k záveru, že súd prvého stupňa v konaní nemal ako dôsledne preskúmať subjektívne vlastnosti otca maloletého, ani z toho vyplývajúce reálne zárobkové možnosti, nakoľko si pre posúdenie tohto kľúčového aspektu nevyhradil potrebný procesný priestor. Zákonodarca zakotvil v ust. § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ochranu tohto práva však nebolo možné v konaní z dôvodu nedostatočne zistených skutkových podkladov ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca maloletého v plnej miere zabezpečiť.
Namiesto riadneho ustálenia skutkového stavu súd prvého stupňa vyhlásil na prvom pojednávaní v neprítomnosti otca maloletého dokazovanie za skončené a rozhodnutie o určení výživného otcovi na maloletého založil na nedostatočne podloženej úvahe, že stanovenie vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu zodpovedá jeho reálnym možnostiam a schopnostiam. Vo všeobecnosti pritom platí, že na platenie výživného v minimálnom rozsahu sú ex lege zaviazané všetky povinné osoby s výrazne obmedzenými schopnosťami a možnosťami, čo v prípade otca maloletého v konaní preukázané nebolo, pričom netreba osobitne zdôrazňovať, že suma minimálneho výživného v praxi fakticky pokrýva len minimálnu časť výdavkov súvisiacich s riadnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Na tomto mieste nedá zároveň nespomenúť, že na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd nepovažuje na účel rozhodnutia o rozsahu výživného za správne akceptovať stav charakterizovaný dlhodobou neschopnosťou otca maloletého nájsť si stabilné zamestnanie a príjem, nakoľko práve skutočnosť, že je zaťažený vyživovacou povinnosťou voči svojmu maloletému dieťaťu, ktorej plnenie má mať absolútnu prioritu v štruktúre jeho výdavkov, by ho mala motivovať k usporiadaniu si svojich pomerov tak, aby mohol aspoň finančne v primeranom rozsahu prispievať k vytvoreniu optimálnych podmienok pre všestranný rozvoj maloletého, keď sám neprejavuje záujem o osobnú starostlivosť o neho, obzvlášť ak plnenie tejto svojej zákonnej povinnosti v minulosti opakovane zanedbal.
V konaní pred súdom prvého stupňa neboli náležite objasnené schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane otca maloletého ako jednej z povinných osôb, ktorých presné zistenie po skutkovej stránke tvorí nevyhnutný predpoklad správneho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti na maloletého. Z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, vedúceho k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o uložení povinnosti otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého bežným výživným a zaplatiť zročné výživné na maloletého a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa pri zohľadnení právnej viazanosti názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p. doplniť dokazovanie za účelom presného zistenia aktuálnych pomerov na strane otca maloletého, v prípade nepreukázania akéhokoľvek pravidelného príjmu sa osobitne zamerať na posúdenie jeho subjektívnych vlastností a reálnych zárobkových možností, ako aj ďalších okolností majúcich zásadný vplyv na jeho životnú úroveň. Následne komplexne vyhodnotiť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, zohľadniac zároveň preukázané oprávnené potreby maloletého, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane matky maloletého, podľa toho opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa s prihliadnutím na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .