Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-38-2021.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Investbaenk SE, IČO: 01939084, so sídlom Holandská 878/2 Štýřice, 639 00 Brno, Česká republika, proti žalovaným: v 1. rade: THALION INVEST, s.r.o., IČO: 46 615 261, so sídlom Rekreačná 16, 972 01 Bojnice, v 2. rade: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, X., v 3. rade: N.. T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, Bojnice, žalovaní v 2. a v 3. rade právne zastúpení JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému v 1. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
III. Žalovaní v 2. a v 3. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.11.2021 domáhal, aby súd určil, že bolo porušené jeho zmluvné predkupné právo k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe (bytu č.. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 74/3581, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, pre Katastrálne územie Prievidza) a zároveň aby určil, že zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade zo dňa 2.8.2016 a tiež zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu, uzavretá medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade zo dňa 7.5.2021 sú neplatné. V žalobe žalobca uviedol, že je nájomcom uvedeného bytu, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2016, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, najmenej na 10 rokov. Súčasťou nájomnej zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení zmluvného predkupného práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Súčasťou nájomnej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o maximálnej kúpnej cene. Žalovaný v 1. rade sa nájomnou zmluvou zaviazal uvedený byt nepredať, neposkytnúť ho ako záložné právo, nezriadiť k nemu žiadnu ťarchu ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu, neprenajať ho ďalšej osobe ani neodstúpiť od nájomnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade previedol bez vedomia žalobcu svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú v 2. rade, na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 2.8.2016. V súčasnej dobe je žalovaná v 2. rade výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, avšak na Okresnom úrade Prievidza, katastrálnom odbore prebieha vkladové konanie, kde žalovaná v 2. rade prevádza kúpnou zmluvou vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného v 3. rade (svojho syna). Žalovaní nereagovali na viacero výziev žalovaného aby bolo dodržané predkupné právo žalobcu. Žalobca zastáva názor, že zmluvy uzatvorené medzi žalovaným v 1.rade a žalovanou v 2. rade a medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade sú neplatné pre porušenie predkupného práva žalobcu. Nájomná zmluva nebola do dnešného dňa vypovedaná, resp.
žiadna zo zmluvných strán od nájomnej zmluvy neodstúpila. Žalobca nemôže predmetný byt pokojne a plnohodnotne užívať. Zo strany žalovanej v 2. rade dokonca prišlo k situácii, že nechala predmetný byt na istý čas odpojiť od dodávky elektrickej energie a plynu.
2. Súd doručil žalobu žalovaným. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.
3. Žalovaní v 2. a v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žaloba je podľa ich názoru nedôvodná. Podstatnou otázkou, ktorú treba zodpovedať je posúdenie platnosti nájomnej zmluvy a v nej údajne dohodnutého predkupného práva. Riešením tejto otázky sa už zaoberal Okresný súd Prievidza v konaní sp.zn. 11Cb/2/2018, v ktorom ako prejudiciálnu riešil aj otázku platnosti nájomnej zmluvy a po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že ide o vykonštruovanú zmluvu, pričom v konaní Ing. L. P. potvrdil, že táto zmluva do 8.8.2016 neexistovala. Z písomného vyhlásenia svedka O. X. vyplýva, že zmluvu podpísal až v mesiaci júl alebo august 2016 a nečítal ju. Bolo tiež preukázané, že dňa 7.7.2016 bol O. X. odvolaný z funkcie konateľa žalovaného v 1. rade, nebol teda oprávnený za tohto žalovaného konať a teda ani uzatvárať zmluvy. Súd na základe vykonaného dokazovania vyslovil právny názor, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade je platná, že žalobcovi predkupné právo nevzniklo, a že nájomná zmluva o ktorú opiera svoj nárok žalobca je neplatná. Rozsudok v konaní sp.zn. 11Cb/2/2018 nenadobudol právoplatnosť, nakoľko došlo k mimosúdnej dohode strán a k späťvzatiu žaloby i vzájomnej žaloby. Z obsahu dohody o urovnaní zo dňa 29.11.2019 vyplýva, že žalobca uznáva vlastnícke právo žalovanej v 2. rade k predmetnému bytu a zároveň bolo dohodnuté, že predmetný byt Mgr. L. W. od žalovanej v 2. rade odkúpi, čo sa aj stalo, avšak pre nezaplatenie kúpnej ceny žalovaná v 2. rade od kúpnej zmluvy odstúpila a byt predala žalovanému v 3. rade. Žalovaný v 3. rade podal na Okresnom súde Prievidza žalobu proti X. W., Y. W. i T.. L. W. na vypratanie tohto bytu. Konanie ešte nie je skončené. Zatiaľ teda pokračujú roky bezplatného užívania bytu zo strany rodiny Mgr. L. W. a hrubé poškodzovanie majetkových i osobných práv skutočného vlastníka bytu. Žalovaní v 2. rade a 3. rade navrhli žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, doručenie predvolania mal vykázané fikciou podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Súd mu doručuje zásielky na adresu jeho sídla v Českej republike. Konateľ žalobcu síce súdu oznámil ako miesto doručovania adresa v Meste Bojnice, súd však prostredníctvom polície zistil, že na tejto adrese sa už konateľ žalobcu nezdržiava. Žalovaný v 1. rade sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť vopred neospravedlnil. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v 1. rade a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade a listinnými dôkazmi.
5. Žalovaná v 2. rade uviedla, že od roku 2016 sa s konateľom žalobcu stále naťahujú. V BYTOS-e, zistila, že oni byt stále užívajú a riadne zaň neplatia úhrady. Je tam dlh 740,- EUR. BYTOS zvažuje, že dá vec exekútorovi. Pôvodne s konateľom žalobcu uzatvorila dohodu o urovnaní. Žalobca mal za byt zaplatiť necelých 30.000,- EUR. Opakovane ho na to vyzývali, ale nezrealizovalo sa to.
6. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: nájomná zmluva zo dňa 1.4.2016 č.l. 6, výpis z Obchodného registra v Českej republike, týkajúci sa žalobcu, dohoda o urovnaní zo dňa 29.11.2019 č.l. 51, potvrdenie od BYTOS, s.r.o., čestné prehlásenie O. zo dňa 14.9.2018 na č.l. 97 v spise 11Cb/2/2018, výpoveď Ing. L. P. na pojednávaní dňa 12.2.2019 na č.l. 172 v spise 11Cb/2/2018, výpoveď O. X. na pojednávaní dňa 12.3.2019 na č.l. 191 v spise 11Cb/2/2018.
7. Žalovaní v 2. a v 3. rade na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesli námietku premlčania. Uviedli, že ak by aj súd dospel k záveru, že predkupné právo žalobcu bolo platne dohodnuté, keďže sa jedná o majetkové právo, to sa premlčalo v trojročnej premlčacej dobe. Vklad do katastra prvej kúpnej zmluvy bol povolený 15.8.2016 a žaloba bola podaná až 25.11.2021, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
8. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
9. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
10. Podľa § 602 ods. 1 OZ kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.
11. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný v 1. rade porušil svoju povinnosť zakotvenú v nájomnej zmluve zo dňa 1.4.2016 a to záväzok nepredať byt č. XX, nachádzajúci sa v Prievidzi, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX a to predajom bytu žalovanej v 2. rade. Zároveň ďalším predajom tohto bytu žalovanému v 3. rade bolo porušené aj predkupné právo dohodnuté v nájomnej zmluve v prospech žalobcu. Nájomná zmluva datovaná dňom 1.4.2016, bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a Y. W., nar. XX.X.XXXX spolu so žalobcom ako nájomcami. Za žalobcu zmluvu podpísal Mgr. L. W. a za žalovaného v 1. rade podpísal zmluvu O. X.. Žalovaní v 2. a v 3. rade v spore namietali, že táto nájomná zmluva je neplatná a preto je neplatne dohodnuté aj predkupné právo žalobcu.
12. Súd si teda ako predbežnú otázku musel vyriešiť platnosť predmetnej nájomnej zmluvy.
13. Z výpovede konateľa žalovaného v 1. rade Ing. L. P., v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 11Cb/2/2018 na pojednávaní, konanom dňa 12.2.2019 vyplýva, že predmetná nájomná zmluva, datovaná dňom 1.4.2016 do 8.8.2016 neexistovala. Pokiaľ by bol o tejto nájomnej zmluve vedel, nebol by dňa 2.8.2016 previedol byt na žalovanú v 2. rade. Bývalý konateľ žalovaného v 1. rade na polícií vypovedal, že nájomnú zmluvu podpísal, že vedel, čo podpisuje, avšak zmluvu si ani neprečítal a nepoznal obsah tejto zmluvy. Podpísal ju niekedy v júli alebo v auguste 2016. Podľa Ing. P. bola nájomná zmluva vyhotovená po 2.8.2016, resp. až v roku 2017, teda bola vyhotovená dodatočne. Dňa 7.7.2016 bol O. X. odvolaný na valnom zhromaždení z funkcie konateľa. Spolu s N.. P. si prešli fyzicky všetky listiny, ale nájomná zmluva v účtovníctve nebola. K 7.7.2016 sa úhrada nájomného za 10 rokov vo výške 120 EUR v účtovníctve nenachádzala. Nájomná zmluva bola uzavretá až po zmluve o prevode vlastníctva bytu, po 2.8.2016. O nájomnej zmluve sa Ing. P. dozvedel až po podaní žaloby dňa 7.7.2017.
14. Z výpovede O. X., ktorý bol konateľom žalovaného v 1. rade do júla 2016, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 11Cb/2/2018, na pojednávaní konanom dňa 12.3.2019 vyplýva, že v priebehu augusta v roku 2016 ho oslovil L. W. (konateľ žalobcu), či by podpísal nájomnú zmluvu, že to potrebuje, lebo chce byt kúpiť. L. W. povedal, že do nájomnej zmluvy dá dátum, keď bol ešte O. X. konateľom žalovaného v 1. rade. Keď ho L. W. oslovil, zmluva bola už vypracovaná písomne. Nepozeral sa na dátum vyhotovenia tejto zmluvy, nevie povedať, či bola podpísaná druhou stranou a vôbec ju nečítal. Zmluvu podpísal preto, že chcel pomôcť L. W. ako kamarátovi. Ohľadom tejto zmluvy boli v osobnom kontakte 3 až 5 minút. Konateľom žalovaného v 1. rade bol niekedy do konca júla alebo augusta 2016, už si presne nepamätá. V auguste, keď za ním prišiel L. W. už O. X. vedel, že nie je konateľom. Sumu nájomného na 10 rokov vo výške 120 EUR neprebral pri podpise zmluvy. Žalovaný v 1. rade bol vlastníkom predmetného bytu. Keď bola ukončená jeho funkcia konateľa, tak neodovzdal fyzicky Ing. P. administratívnu dokumentáciu, lebo všetko bolo v kancelárií. Keď ho L. W. oslovil na podpis nájomnej zmluvy vedel, že už nie je konateľom žalovaného v 1. rade. O tom, že už nie je konateľom sa O. X. dozvedel od L.a W.. Je pravda, že aj napriek tomu túto nájomnú zmluvu podpísal a nevie prečo neposlal L.a W. za konateľom Ing. P.. L. W. vedel, že novým konateľom spoločnosti je Ing. P..
15. Z dokazovania teda vyplynulo, že nájomná zmluva nebola podpísaná v čase, keď je datovaná, t.j. 1.4.2016 ale neskôr, až v auguste 2016. Zároveň ju podpísala osoba, ktorá už v tom čase už nebola oprávnená konať za žalovaného v 1. rade, ktorý v zmluve vstupuje ako zmluvná strana - prenajímateľ. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že táto nájomná zmluva je absolútne neplatná.
16. Keďže je nájomná zmluva neplatná ako celok, neplatné sú aj jej ustanovenia, ktoré zakazujú prenajímateľovi ďalej previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu na tretie osoby a aj ustanovenia o predkupnom práve žalobcu. Pokiaľ teda žalovaný v 1. rade ako vlastník bytu previedol kúpnou zmluvou predmetný byt na žalovanú v 2. rade a žalovaná v 2. rade neskôr ďalej previedla kúpnou zmluvou byt na žalovaného v 3. rade, neporušili tým žiadne povinnosti a nemohlo tak byť ani porušené predkupné právo žalobcu.
17. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
18. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, navrhnutých žalovanými v 2. a v 3. rade a to výsluchy konateľa žalovaného v 1. rade Ing. L. P.a, svedka O.a X.a a svedka Y. P.. Podľa názoru súdu, v
záujme zachovania zásady hospodárnosti súdneho konania postačovalo oboznámiť výpovede svedkov Ing. L. P.a a O.a X.a z konania, ktoré sa na tunajšom súde viedlo pod sp.zn. 11Cb/2/2018.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
22. Vzhľadom na to, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, boli v spore plne úspešní žalovaní. Žalovanému v 1. rade však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Žalovaným v 2. a v 3. rade, ktorí sú v konaní zastúpení právnym zástupcom súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.