Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-364-2014.pdf
PDF · 76.76 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/364/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členov senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky I.. D. C. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na X. A. Č.. XX v T. proti odporcovi I. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na X. A. Č.. XX E. T. toho času v Ú. L. E. P. M. D., so sídlom na D. A. Č.. XX G..M..J. XXX E. J. J. X v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. C. nar. X.X.XXXX bývajúcej u matky zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 13.6.2014 sp. zn. 18P 35/2014 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o vyživovacej povinnosti odporcu voči mal. E. C. nar. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva jej rodičov a o úprave styku odporcu s maloletou.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky uzavreté s odporcom 2.8.2008 pred Mestskou časťou Košice - Staré mesto, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu mestskej časti Košice - Staré mesto vo zväzku 129, ročník 2008, na strane 160 pod poradovým číslom 308, maloleté dieťa z neho narodené E. C. nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej E. sumou 30% zo sumy životného minima pre maloleté, nezaopatrené dieťa navrhovateľke vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu počnúc právoplatnosťou rozsudku, styk odporcu s maloletou E. neupravil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku, proti výroku o výživnom a úprave styku odporcu s maloletou podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vytkol konajúcemu súdu, že ho ho zaviazal prispievať na výživu maloletej 30% zo sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozsudku napriek tomu, že mu nezapočítal 1.000 Eur do dlhu na výživnom, ktoré vopred vyplatil a žiadal ho započítať za obdobie od 1.6.2013 do 31.5.2016. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a konštatoval, že konajúci súd konal neobjektívne, pretože navrhovateľka na tomto súde pracuje ako vyššia súdna úradníčka.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že 1.000 Eur, na ktoré sa odporca v odvolaní odvoláva, jej bolo zaslaných na účet matkou odporcu v roku máj a jún 2013, kedy vyživovacia povinnosť odporcu voči maloletej E. určená nebola. Išlo o sumu určenú na čiastočné zaplatenie dlhov odporcu a z tejto sumy mu zaslala 700 Eur začiatkom júna 2013 na jeho účet a následne mu zasielala pravidelne 300 Eur a z účtu odporcu bola zasielaná na účet jeho matky mesačne suma 76 Eur. Konštatovala, že odkedy bol odporca vzatý do väzby, neprispieval na výživu maloletej žiadnou sumou, preto ona v plnom rozsahu zabezpečuje jej odôvodnené potreby. Konštatovala, že spotrebované výživné na maloleté dieťa sa nevracia a nie je možné vyplatené výživné započítať, pretože musí ísť o pravidelnú mesačnú platbu určenú na účel výživy maloletého dieťa. Zdôraznila, že s rozvodom manželstva je zo zákona spojená aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, preto je odvolacia argumentácia odporcu o zaplatenej sume 1.000 Eur na prelome mája a júna 2013 irelevantná. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou uviedla, že v čase pojednávania o rozvode manželstva nemala vedomosť o čase návštev v Ú. E. J. J., odporcu navštevovala v Ú. G. E.T. E. dovtedy v G., kde boli návštevy povolené výlučne počas pracovných dní. Vyjadrila názor, že pravidelné návštevy s maloletou každý druhý mesiac, napriek tomu, že prebiehajú počas víkendov sú neprijateľné jednak so zreteľom na vek maloletej, na prostredie, v ktorom sa majú realizovať a tiež na čas potrebný na prepravu z Košíc do Banskej Bystrice a späť. Opísala návštevu odporcu s maloletou 28.6.2014, kedy mali čas určený na návštevu odporcu na 14:00 hod., v dôsledku čoho museli ráno vycestovať z Košíc o 9:00 hod. a večer sa vrátili o 20:30 hod., z čoho bola maloletá veľmi vyčerpaná. V tejto súvislosti poukázala aj na cenu pohonnej hmoty, ktorú ona nie je povinná vynakladať z vlastných prostriedkov a tiež na skutočnosť, že ak by boli návštevy určené v ranných hodinách, musela by v Banskej Bystrici prespať, s čím by boli spojené ďalšie náklady na nocľah, čo nie je schopná finančne zvládnuť so zreteľom na skutočnosť, že výlučne sama zabezpečuje všetky odôvodnené potreby maloletej. V závere vyjadrenia zdôraznila aj možnosť negatívneho vplyvu týchto návštev na maloletú so zreteľom na prostredie, v čom ju ubezpečila aj kolízna opatrovníčka, vyjadrením názoru, že väznice nie sú vhodné pre maloleté deti. Pokiaľ odporca namieta objektívnosť zákonnej sudkyne v tejto súvislosti uviedla, že doposiaľ námietku zaujatosti nevzniesol a mohol ju vzniesť iba pri svojom prvom úkone, keďže vedel kde je zamestnaná. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §- om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom a úprave jeho styku s maloletou E. na čas po rozvode. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia poznamenáva, že súd prvého stupňa zákonne rozhodol ak určil výživné od odporcu pre maloletú E. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pretože z §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa sú rozhodujúce aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Posúdením všetkých vykonaných dôkazov a relevantných skutočností odvolací súd dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné zohľadňuje otcovu súčasnú situáciu, že je vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho pretrváva jeho reálna neschopnosť dosiahnuť príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej E. vo väčšom rozsahu. Je nepochybné, že vo výkone trestu odňatia slobody sú jeho možnosti dosahovať príjem obmedzené, resp. nemá dosah na pracovné uplatnenie a využitie svojich schopností za účelom získania práce a následnej pracovnej odmeny, preto správne súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, t.j. aj rodič, ktorý nemá žiaden príjem, si musí plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške. Konajúci súd správne rozhodol ak neupravil za nepochybne zistenej skutkovej situácie styk odporcu s maloletou a akceptoval dohodu rodičov maloletej prednesenú na pojednávaní matkou maloletej a v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že najvhodnejším riešením za daného skutkového stavu zostáva úprava stretávania sa otca s dieťaťom na základe dohody rodičov, ktorým (na základe písomného styku) nič nebráni, aby v praktickom živote dohodu modifikovali podľa potrieb dieťaťa a ich samotných. Odvolacia argumentácia odporcu o zaplatení výživného v roku 2013 je irelevantná so zreteľom na skutočnosť, že návrh na rozvod bol podaný 27.2.2014. S ostatnými odvolacími námietkami odporcu sa vysporiadal konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a podľa §-u 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
K námietke odporcu voči konajúcej sudkyni odvolací súd neprihliadol, pretože nespĺňa zákonné náležitosti, keďže odporca nevyužil svoje zákonné právo namietať zaujatosť sudkyne pri prvom úkone, ktorý mu patril a minimálne od podania návrhu na rozvod manželstva mal vedomosť o tom, kde je navrhovateľka zamestnaná.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.