Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6S-122-2014.pdf
PDF · 95.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/122/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľ Ing. Mariána Flešára - FLETOP, Za priekopou 180/21, Košice, zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, Moyzesova 46, Košice, proti odporcovi Daňovému úradu Košice, Rozvojová 2, Košice, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ v návrhu z 13.10.2014 uviedol, že prostredníctvom splnomocnenca podľa ustanovenia § 29 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) podal v zákonnej lehote dňa 16.04.2014 písomne v listinnej podobe odvolanie proti rozhodnutiu odporcu o vyrubení rozdielu dane z 22.04.2014 č. 9801402/5/1244742/2014/Kar, ktorým žalovaný vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb na zdaňovacie obdobie 2010 v sume 16.154,88 eur.
Dňa 25.04.2014 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie odporcu zo dňa 23.04.2014, z ktorého vyplýva, že odvolanie podané v listinnej podobe na Daňový úrad Košice dňa 16.04.2014 považuje odporca za bezpredmetné, keďže navrhovateľ podal odvolanie iným spôsobom - písomne v listinnej podobe, nie elektronicky.
Následne navrhovateľ doplnil svoje odvolanie podané v lehote aj elektronicky dňa 26.04.2014.
Navrhovateľ uviedol, že sa podaným návrhom domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov spočívajúcich v tom, že odporca odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane odmietol ako neopodstatnené a nekonal tak, ako mu to ukladá právna úprava - nepredložil podané odvolanie na rozhodnutie nadriadenému orgánu, t.j. v uvedenej veci bol aj je nečinný. Navrhovateľ má za to, že ním podané odvolanie proti rozhodnutiu odporcu bolo podané včas a riadne a malo byť predložené odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o odvolaní.
Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že pred jeho podaním podal u odporcu sťažnosť na postup v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ktorá bola odporcom posúdená ako nedôvodná a námietky v nej obsiahnuté považoval správca dane za neopodstatnené.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že dôvodom nepodania odvolania v elektronickej podobe je nezrozumiteľnosť a nejasnosť právnej úpravy definovanej v ustanovení § 13 a § 14 daňového poriadku, ako aj ustanovení § 165b ods.3 daňového poriadku v znení neskorších predpisov. Novelou zákona o správe daní č. 440/2012 Z.z. bola zavedená povinnosť elektronického doručovania písomností správcovi dane pre niektoré subjekty špecifikované v § 14 daňového poriadku, ktorého účinnosť však bola dvakrát odložená, prvýkrát v roku 2012 a druhýkrát v roku 2013, z technických dôvodov vyskytujúcich sa pri informácii systému daňovej a colnej správy.
Zo znenia ustanovenia § 165b ods.3 daňového poriadku vyplýva, že podľa ustanovenia § 14 sa postupuje od 01.01.2014 a podľa § 32, § 33 ods.1 a 3 a § 56 sa postupuje od 01.01.2015. Zo znenia uvedeného ustanovenia však nevyplýva, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na daňové konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia. Podľa navrhovateľa, keďže túto otázku zákon neupravuje, nie je možné použiť tieto ustanovenia retroaktívne na daňové konanie začaté pred ich účinnosťou a je potrebné v nich postupovať podľa doterajších predpisov. Poukázal na to, že podané odvolanie spĺňalo náležitosti ustanovenia § 72 daňového poriadku a bolo doručené správcovi dane písomne v listinnej podobe osobne do podateľne niekoľko dní pred uplynutím lehoty na podanie odvolania. Navrhovateľ sa dôsledne riadil poučením o odvolaní v závere rozhodnutia odporcu, ako aj ustanovením § 13 daňového poriadku upravujúceho spôsob podania, v zmysle ktorého podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Zo znenia ustanovenia § 13 daňového poriadku nevyplýva iná alternatíva možnosti podať podanie ako písomne alebo ústne do zápisnice správcovi dane.
Navrhovateľ konštatoval, že z výkladu právnej úpravy uvedenej v ustanoveniach § 13 a § 14 daňového poriadku však nevyplýva, že zákonodarca z nepodaním podania v elektronickej podobe spája následok, že sa na podanie hľadí ako keby nebolo podané. Navrhovateľ má vedomosť o tom, že odporca v obdobných prípadoch postupuje tak, že konkrétnemu daňovému subjektu uloží v náhradnej lehote doručiť svoje podanie elektronicky, a až v prípade jeho nedoplnenia v náhradnej lehote spája s takýmto podaním účinky ako keby nebolo podané. Navrhovateľ je toho názoru, že odporca mal v podanom odvolaní riadne konať a predložiť ho na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd uložil odporcovi, aby vo veci konal a odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane zo dňa 22.04.2014 č. 9801402/5/1244742/2014/Kar predložil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu ako odvolanie podané včas.
V písomnom vyjadrení z 22.12.2014 navrhol, aby súd návrh zamietol a nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.
Dňa 29.11.2013 navrhovateľ doručil odporcovi dohodu o elektronickom doručovaní, na základe ktorého došlo k vytvoreniu väzby medzi navrhovateľom a osobou poverenou na elektronické doručovanie. Dohoda bola platná a účinná odo dňa 03.01.2014.
Dňa 02.04.2014 bolo odporcom po výkone daňovej kontroly vydané rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 03.04.2014.
Dňa 16.04.2014 bolo odporcovi proti rozhodnutiu osobne doručené písomné odvolanie navrhovateľa.
Dňa 24.04.2014 bolo navrhovateľovi zaslané oznámenie z 23.04.2014 č. 9801402/5/1581037/2014/ Kar, že podané odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane podané v listinnej podobe sa považuje za bezpredmetné, nakoľko malo byť podľa ustanovenia § 13 ods.5 daňového poriadku podané v elektronickej podobe. Oznámenie obsahovalo citáciu z príslušných ustanovení § 14 a § 13 daňového poriadku a navrhovateľovi bolo doručené dňa 25.04.2014.
Dňa 28.04.2014 navrhovateľ doručil odporcovi ďalšiu dohodu o elektronickom doručovaní, na základe ktorej došlo pred odporcom k vytvoreniu novej väzby medzi navrhovateľom a ďalšou poverenou osobou
JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou ako splnomocneným zástupcom, ktorý zastupoval a konal za sťažovateľa už odo dňa 09.07.2012.
Toho istého dňa podal navrhovateľ odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane, ale už v elektronickej podobe. Odvolanie v elektronickej forme bolo podané po uplynutí lehoty na jeho podanie.
Dňa 29.04.2014 podal navrhovateľ v elektronickej podobe aj žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania, o ktorej odporca dňa 07.05.2014 rozhodol a vydal rozhodnutie č. 9801402/5/1767877/2014/Kar, ktorým žiadosti nevyhovel, pretože navrhovateľ nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov, ktoré by odporcovi oprávnili zmeškanú lehotu odpustiť. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 20.05.2014.
Navrhovateľ dňa 30.05.2014 podal podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v platnom znení sťažnosť, ktorou namietal nepredloženie odvolania podaného proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2010 na rozhodnutie nadriadenému orgánu a namietal, že odporca, ktorý v predmetnom konaní postupoval podľa ustanovenia § 14 daňového poriadku, nebol oprávnený na tento postup, ale podľa navrhovateľa bol odporca povinný postupovať podľa predpisov platných do 31.12.2013, pretože sa podľa neho postup podľa ustanovenia § 14 daňového poriadku nevzťahuje na konania začaté do 31.12.2013, teda pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely zákona. Sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Námietkam navrhovateľa odporca uviedol, že ustanovenie § 14 daňového poriadku nadobudlo účinnosť už dňa 01.01.2012. Podľa pôvodného znenia tohto ustanovenia mali daňové subjekty postupovať už od začiatku účinnosti daňového poriadku, čo znamená, že daňové subjekty mohli, resp. mali byť dostatočne oboznámené s týmto postupom. Zákonom č. 91/2012 Z.z. došlo k doplneniu prechodných ustanovení § 165 daňového poriadku zavedením ustanovenia § 165a. Podľa jeho odseku 1 došlo k časovému posunu uplatňovania ustanovenia § 14, a to od 01.01.2013. Ustanovenie § 165a ods.2 opravilo zase pomery týkajúce sa toho, kto je povinný od 01.01.2013 postupovať podľa ustanovenia § 14. Následne zákonom č. 440/2012 Z.z. došlo doplnením prechodného ustanovenia § 165d o ďalší posun v uplatňovaní ustanovenia § 14 01.01.2013 na 01.01.2014.
Odporca konštatoval, že tak ako bol daňový poriadok postupom času novelizovaný a dopĺňaný, a ako sa platnosť niektorých jeho ustanovení odkladala, došlo v zmysle platného právneho stavu aj k zverejňovaniu všetkých jeho zmien a doplnkov v Zbierke zákonov.
Tvrdenie navrhovateľa, že právna úprava je nezrozumiteľná a nejasná, je jeho subjektívnym názorom. Konštatoval, že v našom právnom poriadku nie je ojedinelé, že predpisy sú počas svojej účinnosti z relevantných a z opodstatnených dôvodov menené a dopĺňané, tak ako to vyžaduje účel konkrétneho predpisu, resp. aplikačná prax. Skutočnosť, že navrhovateľ je zastúpený advokátom, a bol ním zastupovaný už odo dňa 09.07.2012, a rovnako aj v čase podania predmetného odvolania, je podstatná, pretože zástupca - advokát by vzhľadom na svoju odbornosť a znalosť platného právneho stavu mal zabezpečovať obsah plnej moci danej daňovým subjektom, resp. splnomocniteľom v zmysle platnej legislatívy a jej všetkých zmien uverejnených v Zbierke zákonov.
Na základe tejto argumentácie odporca zastáva názor, že nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nejasnosť právnej úpravy daňového poriadku, nie je možné považovať za relevantný dôvod nesplnenia navrhovateľovej povinnosti podať elektronicky do jeho elektronickej podateľne odvolanie. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že odvolanie bolo podané riadne a včas, pretože ako navrhovateľ sám, tak aj jeho splnomocnený zástupca svojím následným konaním pripustili, že z ich strany došlo k opomenutiu platného právneho stavu vo veci povinností subjektov podľa § 14 doručovať písomnosti elektronickou formou. Za toto konanie je možné považovať dodatočné doručenie dohody o elektronickom doručovaní, ku ktorému došlo až dňa 28.04.2014 a rovnako aj v ten istý deň bolo elektronicky doručené predmetné odvolanie. Týmto postupom navrhovateľ splnil svoju povinnosť, ale po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.
K námietke navrhovateľa o nemožnosti retroaktívneho pôsobenia daňového poriadku, odporca uviedol, že daňový poriadok a všetky jeho zmeny ako intertemporálne ustanovenia pôsobia práve retroaktívne, spôsobom nepravej retroaktivity, teda práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho znenia právneho predpisu sa uznávajú, avšak od účinnosti novej právnej úpravy sa tieto vzťahy posudzujú podľa nového právneho režimu. Konštatoval, že právna teória nepravú retroaktivitu teoreticky aj prakticky pripúšťa, pretože si takéto pôsobenie právnej normy, alebo jej časti často vyžaduje aplikačná prax, avšak za podmienky, že by nová úprava nemala vážne narúšať právne vzťahy už vzniknuté.
Odporca vyslovil názor, že v prípade aplikácie úpravy platnej podľa doplnených prechodných ustanovení daňového poriadku, navrhovateľ nebol ukrátený na svojich právach, zákon aj naďalej daňovým subjektom priznával a priznáva právo robiť podania, teda aj odvolávať sa, avšak spôsobom a formou, ktoré zákon vyžaduje, pričom od účinnosti jeho zmeny do doby, kedy sa podľa tejto zmeny malo zo strany subjektov postupovať, bol zákonodarcom poskytnutý dostatočný časový priestor (2 roky) na to, aby sa povinnosť elektronického doručovania podaní mohla realizovať plynule.
Tvrdeniam navrhovateľa, že sa dôsledne riadil poučením o možnosti podať odvolanie, ktoré je uvedené v závere predmetného rozhodnutia, odporca konštatoval, že toto poučenie kopírovalo znenie ustanovenia § 72 daňového poriadku.
Tvrdeniu navrhovateľa, že zo znenia ustanovenia § 13 daňového poriadku nevyplýva možnosť urobiť podanie inak ako písomne alebo ústne do zápisnice, odporca upozornil na to, že elektronické podanie patrí k písomnej forme podania, čím znenie tohto ustanovenia zákona zostáva zachované a neodporuje jeho ďalším odsekom a ani ustanoveniu § 72 daňového poriadku. Na základe uvedeného bol obsah poučenia predmetného rozhodnutia aj v súlade so znením § 72 daňového poriadku.
V nadväznosti na ustanovenie § 13 ods.5 - 7 je v ustanovení § 14 daňového poriadku následne upravené doručovanie a komunikácia so správcom dane pre tam taxatívne vymedzené osoby. Písomné podania doručené zo strany týchto osôb inak ako elektronicky s výnimkou príloh, nemohli mať účinky riadne doručeného podania, nakoľko tomu bránila prekážka vyplývajúca z ustanovenia § 14.
Podľa znenia prechodných ustanovení vzhľadom na to, že navrhovateľ bol od 09.07.2012 zastúpený advokátom, odporca uviedol, že každý advokát ktorý zastupoval pri správe daní svojho klienta ako daňový subjekt, a jeho zastupovanie začalo po 01.04.2012, bol rovnako povinný od januára 2014 doručovať podania elektronickými prostriedkami s výnimkou príloh.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že odporca v niektorých prípadoch poskytol daňovým subjektom možnosť v náhradnej lehote doručiť podania elektronicky, a až po nesplnení tejto povinnosti spojil s podaním také účinky, ako keby nebolo podané, odporca uviedol, že daňový poriadok správcu dane ani prechodne neoprávňuje na to, aby daňovým subjektom určoval náhradné lehoty pre doručenie tých podaní, ktoré neboli a mali byť v zákonnej lehote doručené elektronicky, preto z jeho strany k takému postupu nemohlo ani nemôže dochádzať. Odporca ako orgán verejnej správy je aj v zmysle základných zásad správy daní povinný postupovať len podľa zákona a rešpektovať rovnosť daňových subjektov pred zákonom.
Odporca napokon poukázal na zákon o Zbierke zákonov SR č. 1/1993 Z.z., v ktorom v § 2 je zakotvené, že o všetkom čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Vzhľadom na uvedené odporca je toho názoru, že z jeho strany nedošlo k nečinnosti v predmetnom konaní a že jeho postup bol zákonný v súlade s platným právnym stavom, a nezákonným spôsobom nezasiahol do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa.
Súd v konaní podľa § 250t O.s.p. po oboznámení sa s vyjadrením a administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Podľa § 13 ods.1 daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.
Podľa § 13 ods.5 daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods.2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom, je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do 5 pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami, alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené (§ 13 ods.6 daňového poriadku).
Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu (§ 13 ods.7 daňového poriadku).
Podľa § 14 ods.1 daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods.5 finančnej správe má:
a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH,
b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH, ktorého zastupuje pri správe daní.
Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami (§ 14 ods.2 daňového poriadku).
Podľa § 165b (prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012) ods.1 daňové konanie začaté podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správa daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 106b ods.2 daňového poriadku § 165 ods.2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30.12.2012 nepoužijú.
Podľa § 14 sa postupuje od 01.01.2014 a podľa § 32, § 33 ods.1 a 3 a § 56 sa postupuje od 01.01.2015 (§ 165b ods.3 daňového poriadku).
Navrhovateľ v návrhu proti nečinnosti orgánov verejnej správy tvrdí, že odporca je nečinný, pretože včas podané odvolanie nepredložil odvolaciemu orgánu na odvolacie konanie a rozhodnutie, ale oznámením z 23.04.2014 č. 9801402/5/1581037/2014/Kar navrhovateľovi oznámil, že odvolanie podané proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane podané v listinnej podobe považuje za bezpredmetné, nakoľko malo byť podľa ustanovenia § 13 ods.5 daňového poriadku podané v elektronickej podobe.
Z citovaného ustanovenia § 14 ods.1 písm.c) daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že advokát, ktorý zastupuje daňový subjekt pri správe daní, je povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods.5 finančnej správe. Citované ustanovenie nie je v rozpore s ustanovením § 13 ods.1 daňového poriadku, podľa ktorého podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, keďže podanie podávané elektronickou formou sa považuje za podania, ktoré sú podávané v písomnej forme. Z uvedeného dôvodu je možné považovať poučenie o opravnom prostriedku uvedené v súlade s § 72 ods.1 a 2 daňového poriadku za správne a zákonné.
Podľa názoru súdu a z prechodného ustanovenia § 165b ods.1 a 3 daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že od 01.01.2014 bola povinnosť advokáta podávať podania do daňových konaniach elektronickou formou. Skutočnosť, že si právny zástupca navrhovateľa nesprávne vyložil niektoré ustanovenia zákona o správe daní, nemôže mať za následok posudzovanie jeho podania v písomnej forme priamo do podateľne odporcu za podanie, ktoré bolo podané správne a včas v zákonnej lehote. Súd sa stotožňuje s názorom odporcu, ktorý uviedol vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa ohľadom výkladu jednotlivých ustanovení daňového poriadku a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný (§ 250t ods.5 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný (§ 250t ods.7 O.s.p.).