Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/120/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľa: S.T.C. spol. s r.o., so sídlom: Galvaniho 16, Bratislava, IČO: 31 345 115, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti odporkyni v 1. rade: R. W., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: F. XX, R. a odporkyni v 2. rade: N. I., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: HlK. XXX, XXX XX R., zastúpenej: JUDr. Marián Ďurina, advokát so sídlom: Sibírska 4, Bratislava, o zaplatenie 4 942,68 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa v 2. rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi 5 429,78 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyne v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 4 942,68 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 942,68 eur od 01.10.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na súd dňa 02.02.2010, sa navrhovateľ proti odporkyniam domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporkyniam uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 12.386,37 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom náhrady škody. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.06.2013 navrhovateľ rozšíril návrh na začatie konania na sumu 17 251,68 eur s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 30.09.2013, č.k.: -328 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania rozšírením. Keďže v priebehu konania súd zistil, že proti odporkyniam je na tunajšom súde vedené pod sp. zn. trestné konanie vo veci prečinu podvodu, ktorým mali spoločnosti S.T.C. spol. s r.o., Bratislava, navrhovateľovi v tomto konaní, spôsobiť škodu 26 174,90 €, súd konanie uznesením zo dňa 03.07.2013, č.k.: -328, prerušil. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.06.2013, ktorým navrhovateľ rozšíril návrh, uviedol, že navrhovateľom bolo až následne zistené, že škoda, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená, prevýšila pôvodne zistenú sumu. Poukázal na Znalecký posudok č. 1/2011 vypracovaný pre účely trestného konania B.. G. G., znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctva a daňovníctvo, kontroling, ktorý v závere znaleckého posudku konštatuje vznik škody aj v roku 2006 a 2007 v rozsahu 6 452,99 eur vo vzťahu k registračnej pokladnici. Uvedený znalecký posudok konštatoval vznik škody za roky 2007, 2008 a 2009 vo výške 24 617,77 eur a nie v rozsahu 26 205,45 eur ako sa navrhovateľ pôvodne domnieval. Z uvedeného dôvodu výška spôsobenej škody predstavuje sumu 31 070,76 eur. Keďže zo strany odporkyne v 1. rade došlo k čiastočnej úhrade škody vo výške 12 792,77 eur a zo strany odporkyne v 2. rade k čiastočnej úhrade vo výške 1 026,31 eur, predstavuje neuhradená škoda

spolu sumu 17 251,68 eur, preto navrhovateľ týmto podaním žiadal pripustiť zmenu petitu tak, že súd obe odporkyne zaviaže spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 17 251,68 eur s príslušenstvom. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: zo dňa 03.12.2013 bola obžalovanej, N. I.Á., uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi ako poškodenému škodu vo výške 12.309,- eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ zobral písomným podaním zo dňa 12.06.2014, doručeným súdu dňa 16.06.2014, návrh na začatie konania späť v rozsahu časti istiny spôsobenej škody vo výške 12.309,- eur, na náhradu ktorej bola odporkyňa v 2. rade zaviazaná vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. Zároveň navrhovateľ zmenil pôvodný návrh na začatie konania tak, že sa proti odporkyniam domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporkyniam povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 4.942,68 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Súd preto uznesením zo dňa 08.08.2014, č. k.: -359, m ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2014 v časti výroku o zmene petitu a dňa 11.09.2014 v časti výroku o zatavení konania o zaplatenie istiny 12 309,- € a vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi a odporkyni v 2. rade, konanie v časti o zaplatenie istiny 12.309,- € zastavil a pripustil zmenu návrhu na začatie konania navrhovateľom. Podaním zo dňa 21.01.2015 navrhovateľ opätovne zmenil návrh na začatie konania. Keďže naposledy dňa 25.08.2014 bola v prospech navrhovateľa na základe trestného rozsudku vymožená exekučne suma 12 309,- eur, eviduje navrhovateľ voči odporkyniam už len dlh v časti istiny vo výške 4 942,- eur. Zmeneným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5 429,78 € (predstavujúcej zákonný úrok z omeškania zo sumy 12 309,- eur) a odporkyniam v 1. a v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 4 942,68 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 942,68 € od 01.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd uznesením zo dňa 09.03.2015, č. k.: -381 pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že obe odporkyne u neho pracovali na základe pracovných zmlúv, pričom odporkyňa v 1. rade bola vo funkcii účtovníčky a odporkyňa v 2. rade vo funkcii obchodnej pracovníčky, na základe čoho vykonávali fakturáciu, spracovanie objednávok, vedenie pokladne a účtovníctva ako aj prijímanie peňažných prostriedkov určených do pokladne navrhovateľa. Na základe kontroly pokladne a príjmových pokladničných lístkov vykonanej navrhovateľom bolo zistené, že spoločným konaním oboch odporkýň došlo k podvodnému konaniu oboch zamestnankýň, ktoré spočívalo v prisvojovaní si peňažných prostriedkov prevzatých v mene navrhovateľa a následne v úmyselne nesprávnom vední účtovníctva navrhovateľa. Odporkyňa v 1. rade následne odovzdala navrhovateľovi úmyselne zatajené príjmové pokladničné doklady, ktoré neboli zaznamenané v účtovníctve navrhovateľa. Odporkyne v 1. a 2. rade sa k vyššie uvedenému konaniu podľa navrhovateľa dobrovoľne priznali a to čestným vyhlásením odporkyne v 1. rade zo dňa 08.09.2009 a čestným vyhlásením odporkyne v 2. rade zo dňa 11.09.2009. Spoločnosť SAHESA s.r.o. ako audítorská spoločnosť vykonala overenie uvedených skutočností a vyčíslila škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi, na sumu 26 205,45 eur za roky 2007-2009. Ku vzniku škody došlo konaním oboch odporkýň a navrhovateľ ich obe vyzval na úhradu vzniknutej škody. Odporkyňa v 1. rade po tejto výzve postupne uhradila 12 792,77 eur a odporkyňa v 2. rade čiastočne uhradila 1 026,31 eur. Nakoľko zo strany odporkýň nedošlo k uhradeniu vzniknutej škody, dostali sa obe odporkyne do omeškania. Navrhovateľ, nakoľko zo strany odporkýň došlo spoločne k čiastočnej úhrade spolu vo výške 13 819,08 eur, si túto uhradenú sumu započítal na najskôr splatné záväzky a úrok z omeškania si uplatňuje až z príjmového dokladu č. 810252, vystaveného dňa 12.06.2008, znejúceho na sumu 16 255,50 Sk, a to len zo sumy 195,08 eur ako zostatkovej sumy po odpočítaní sumy vo výške 13 819,08 eur. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.04.2010 odporkyňa v 2. rade uviedla, že v rovnakej veci sa vedie aj trestné stíhanie pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa ust. k a . Ako obvinené sú označené obe odporkyne. Odporkyňa v 2. rade však skutok popiera. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie toto podpísala len jedno a to pod nátlakom, žiadne druhé nepodpisovala. Toto druhé vyrobil majiteľ firmy navrhovateľa pán C. až na tretí deň, ale odporkyňa v 2. rade ho nepodpísala. Ďalej uviedla, že príjmové pokladničné doklady účtovala a kontrolovala v účtovníctve p. W., ona už nič nemohla meniť. Nebolo preukázané ani to, že by išlo o spoločné konanie. Navrhovateľ nijako nezdôvodnil opodstatnenosť solidárnej zodpovednosti odporkýň za vznik tohto záväzku. Navyše sám navrhovateľ sa výrazným spôsobom spolupodieľal na vzniku vyčíslenej škody, pretože nedodržiaval a hrubo zanedbával základné postupy a predpisy účtovníctva, ignoroval elementárne predpisy o kontrole a nechoval sa zvlášť obozretne pri správe svojho majetku. Nemal záujem ani na uzavretí dohody o

hmotnej zodpovednosti odporkýň, nevykonával 4x ročne inventúry a vedome tak nevytvoril predpoklady na bezpečné hospodárenie, čím sa v zmysle spolupodieľal na vzniknutej škode. Okrem toho na Okresnom súde Bratislava II prebiehalo aj konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pod sp. zn.: . Ďalej odporkyňa v 2. rade, v písomnom podaní doručenom súdu dňa 14.11.2013, vzniesla námietku premlčania. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 08.07.2011, avšak v zmysle je objektívna premlčacia doba 3 roky. Rozšírením žaloby (pripustenej uznesením súdu zo dňa 30.09.2013 č.k.:13C/120/2010-328, navrhovateľ požaduje aj škodu za roky 2006 a 2007 vo výške ďalších 6 452,98 eur, avšak podľa znaleckého posudku táto škoda nie je dostatočne určitá a odôvodnená. Znalecký posudok nepreukazuje priamo či nepriamo zodpovednosť zamestnancov, či odporkýň. Navrhovateľ dostatočne neodôvodnil požadovanú sumu, najmä jej vznik, či spôsob konania. Za takúto údajnú škodu neboli odporkyne ani stíhané ani odsúdené, a preto nemohol byť v tejto veci preukazovaný ani úmysel ani spôsob konania, zavinenie, páchateľ. Nebolo vedené vyšetrovanie OČTK. Preto odporkyňa v 2. rade vznáša námietku premlčania. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej odporkyňou v 2. rade navrhovateľ uviedol, že už v trestnom konaní si navrhovateľ uplatnil náhradu škody spolu vo výške 31 315,59 eur, čo vyplýva napríklad aj zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 03.12.2013. Odporkyňa v 1. rade v konaní pred súdom pred začatím pojednávania dňa 19.11.2014 nárok navrhovateľa uznala aj v časti, o ktorú navrhovateľ rozšíril návrh vo výške 6 452,98 eur a mala záujem na uzavretí súdneho zmieru. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Odporkyňa v 1. rade pracovala u navrhovateľa ako účtovníčka, pracovný pomer vznikol dňom 02.01.1997. Odporkyňa v 2. rade pracovala u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy ako obchodná pracovníčka, ktorej náplňou práce bola fakturácia, spracovávanie objednávok, vedenie ručnej evidencie pokladne a prijímanie pokladničných hotovostí do pokladne. U navrhovateľa pracovala od 21.07.1997. Dňa 11.09.2009 spísala a podpísala odporkyňa R. W. „Čestné prehlásenie“, v ktorom uvádza, cit.: „Dolu podpísaná W. R., F. XX, XXX XX R., prehlasujem, že spreneverené peniaze vo výške 23 083,60 eur, o ktorú sme poškodili firmu S.T.C. s pani I. N., R. XX, H. R. rovným dielom. Peniaze vyplácala p. I.. Mne vyplatila polovicu a druhú polovicu si vždy nechala p. I..“ Dňa 08.09.2009 spísala a podpísala odporkyňa N. I. „Čestné prehlásenie“, v ktorom uvádza, cit.: „Týmto prehlasujem, že plne uznávam svoj záväzok (spreneveru peňazí) vo vyčíslenej hodnote voči spoločnosti S.T.C., IČO: 31354115. Ide o sumu 3 728,95 eur. Som si vedomá toho, že v prípade nesplnenia tohto záväzku spoločnosť podá na mňa trestné oznámenie.“ Na Okresnom súde Bratislava II prebiehalo konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pod sp. zn.: , v ktorom odporkyňa v 2. rade N. I., návrhom podaným na súd dňa 06.11.2009, sa ako navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru „Žiadosťou o rozviazanie pracovného pomeru dohodou“ a „Výpoveďou z dôvodu hrubého porušenia pracovných povinností“ zo dňa 08.09.2009 je neplatné a pracovný pomer trvá naďalej. Ďalej žiadala zaviazať odporcu zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške 829,85 eur mesačne brutto od 01.09.2009 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. odo dňa splatnosti jednotlivých mesačných miezd (vždy v 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca za daný mesiac) až do zaplatenia. Súd uznesením zo dňa 30.03.2011, č.k.: -89, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2011, konanie zastavil, nakoľko navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 30.03.2011 zobrala návrh späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Okresný súd Bratislava II v konaní vednom pod č.k.: vydal dňa 10.02.2012 podľa trestný rozkaz, ktorým obvinené 1. N. I. a 2. R. W. uznal za vinné, s tým, že obidve obvinené spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili, tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchali obidve obvinené prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa k 221 ods. 1, 2 . Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2012 len voči odsúdenej R. W.. Okresný súd Bratislava II následne (v konaní vednom pod č.k.: ) rozsudkom zo dňa 19.02.2013 rozhodol tak, že obžalovanú N. I. uznal za vinnú, že spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa k , . Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn.: zo dňa 03.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.12.2013 zamietol odvolanie obžalovanej N. I.. Zároveň podľa §

321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 prvostupňový rozsudok zrušil vo výroku o náhrade škody. Podľa a 287 ods. 1 sa obžalovanej N. I. uložila povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti S.T.C. s.r.o. škodu vo výške 12 309,- eur. Poškodená spoločnosť S.T.C. s.r.o. so zvyškom nároku na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia predmetného rozsudku (str. 6) vyplýva, že okresný súd síce v konaní ustálil výšku škody na sumu 34 617,77 eur, ktorú obžalovaná spôsobila spoločným konaním s odsúdenou R. W., ale obžalovanú Okresný súd povinnosťou nahradiť túto škodu nezaviazal. Odôvodnil to tým, že sa vedie občiansko-súdne konanie, ktoré bolo len prerušené do rozhodnutia tejto veci. S týmto názorom sa krajský súd nestotožnil, najmä čo sa týka ustálenej výšky škody uvedenej v skutkovej vete. Táto škoda nebola sporná a do polovice bola uhradená odsúdenou W.. Nebol preto daný dôvod k tomu, aby o druhej polovici tejto sumy sa viedlo ďalšie dokazovanie. Zo Zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 03.12.2013 vyplýva, že poškodený vo svojom záverečnom návrhu si uplatnil celkovú výšku škody 31 315,59 eur. Podľa Znaleckého posudku č. 1/2011 zo dňa 08.07.2011, ktorý bol vypracovaný znalcom: Ing. Marta Mihočková, znalec z odboru ekonómia a manažment škoda v spoločnosti S.T.C. bola vyčíslená za roky 2007 až 2009 v sume 24.617,77 eur a vznikla tak, že príjmové pokladničné doklady objavené v stole p. W. neboli zaúčtované ako príjem hotovosti na účet 211 - pokladňa do účtovníctva spoločnosti, t.j. prijatá peňažná hotovosť nebola odovzdaná a zaúčtovaná ako príjem hotovosti spoločnosti S.T.C., ďalej bolo faktúry po úhrade v hotovosti a prevzatí tovaru dodatočne vymazané a v účtovníctve nahradené dokladom vystaveným na iného zákazníka a ďalej boli faktúry po úhrade v hotovosti a prevzatí tovaru dodatočne upravované o zľavu z ceny. Škoda pritom vznikla viacerými spôsobmi:

- nezaúčtovaním všetkých príjmových dokladov o príjme hotovostnej platby na účet 211 - pokladňa do účtovníctva spoločnosti. Po vystavení faktúry bola platba v hotovosti prijatá, tovar prevzatý, úhrada však nebola prevedená do podvojného účtovníctva. Peňažná úhrada prijatá od zákazníka nebola odovzdaná a zaúčtovaná ako príjem hotovosti;

- vymazaním faktúr vystavených na drobný predaj po úhrade hotovosti a prevzatí tovaru a ich nezaúčtovaním do účtovníctva;

- dodatočným dodaním zľavy z ceny na faktúry zaplatené v hotovosti a zaúčtovaním nižšej prijatej čiastky ako na pôvodnej faktúre. Ďalej zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva, ako odpoveď na otázku č. 4 (iné zistenia znalca vyplývajúce zo znaleckého skúmania), že pri kontrole účtovnej evidencie boli preverované i príjmy na základe dokladov z registračnej pokladnice, medzi ktorými bol zistený veľký počet záporných obratoch, ktoré neboli žiadnym spôsobom podložené. Kontrolou súvisiacich dokladov výdajok/príjemiek zo skladu bolo zistené vymazanie súvisiacich opravných dokladov, t.j. mínusový pohyb v registračnej pokladnici nebol prenesený do skladového hospodárstva ako príjem tovaru. Celková čiastka zistených záporných obrato zrealizovaných v registračnej pokladnici za obdobie roka 2006 a 2007 činí 6 452,99 eur. Záporný obrat v registračnej pokladnici je výdavkom v hotovosti, t.j. zníženie peňažnej hotovosti. Takto ustálený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne : Podľa zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185. Podľa zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Podľa , ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Podľa tretia veta ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,

a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Podľa a splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže odporkyňa v 2.rade v prejednávanej veci namietla premlčanie uplatnených nárokov, súd sa musel v prvom rade vysporiadať s otázkou premlčania. Súd po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená odporkyňou v 2. rade nie je dôvodná. Špecifickým problémom, ktorý vzniká pri riešení otázky premlčania nároku v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, je „spočívanie“ premlčania v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Podľa ustanovenia totiž premlčacia doba neplynie po dobu konania, v ktorom veriteľ svoje právo uplatnil, pokiaľ v tomto konaní riadne pokračuje. Ak poškodený (navrhovateľ) si uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu (resp. tak ako v prejednávanej veci súd nerozhodol o celej škode) a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974, NS SR sp. zn. , R 29/1985). Ak (podľa okolností prípadu) poškodený v konaní riadne pokračuje podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohto (nadväzujúceho) konania. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.novembra 2008, sp. zn. ). Keďže skutky, ktorými navrhovateľovi vznikla škoda, sa stali v priebehu rokov 2006 - 2009, pričom spornou bola okrem iného medzi účastníkmi škoda, ktorú si navrhovateľ uplatnil za rok 2006 a 2007 vo výške 6 452,99 eur (keďže zvyšná časť dlžnej sumy bola odporkyňami uhradená), zaoberal sa súd otázkou premlčania nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu vznikla v roku 2006. V tejto súvislosti má súd za to, že navrhovateľ ako poškodený si riadne uplatnil svoje právo na náhradu škody v adhéznom konaní, počas ktorého premlčacia doba neplynula, pričom v konaní pokračoval podaním návrhu na uspokojenie svojho nároku v občianskom súdnom konaní dňa 02.02.2010. V prejednávanej veci sa žalobca dozvedel o presnej výške škody až zo Znaleckého posudku č. 1/2011 zo dňa 08.07.2011, v ktorom škoda bola znalcom vyčíslená za roky 2007 až 2009 v sume 24.617,77 eur a za rok 2006 a 2007 v sume 6 452,99 €. Prvýkrát si navrhovateľ uplatnil náhradu škody za rok 2006 a 2007 vo výške 6 452,99 € v tomto (občianskoprávnom) konaní v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.06.2013. O tejto škode v sume 6 452,99 € sa navrhovateľ dozvedel prvýkrát z uvedeného znaleckého posudku, pričom sa o nej mohol na tomto základe dozvedieť najskôr dňa 09.07.2011, čo je deň po vypracovaní znaleckého posudku zo dňa 08.07.2011 a keďže si svoje právo uplatnil v tomto konaní na súde dňa 28.06.2013, uplatnil si ho v súlade s pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty (a pred uplynutím 10-ich rokov odo dňa, kedy táto škoda vznikla). Súd pritom dodáva, že v danom prípade ide nepochybne o úmyselne spôsobenú škodu, ktorá sa premlčuje v zmysle v trojročnej premlčacej lehote. Pokiaľ ide o samotnú škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v roku 2006 a vo výške 6 452,99 €, ktorá nebola predmetom trestného konania, súd v prejednávanej veci posúdil tento uplatnený nárok podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenej zamestnancom v zmysle . Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti

dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá (NS SR sp. zn. ). Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185 ( ). V prvom rade treba poukázať na to, že základným predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti je porušenie povinnosti na strane zamestnanca, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu tohto predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu (na rozdiel od zodpovednosti za schodok) zaťažuje zamestnávateľa. V tomto smere súd dospel k záveru, že navrhovateľ uniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepochybne preukázal, že sa odporkyne dopustili porušenia povinností zamestnanca. Výška tejto škody a spôsob jej vzniku boli stanovené znalcom v znaleckom posudku vypracovanom pre účely trestného konania, pričom ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku znalcovi boli predložené doklady spoločnosti navrhovateľa aj za rok 2006, pričom znalec posudzoval za rok 2006 príjmy na základe obratov z registračnej pokladnice, na základe ktorých zistil v danom roku celkovú čiastku záporných obratov zrealizovaných v registračnej pokladnici za obdobie roku 2006 a 2007 v sume 6 452,92 €. Záporný obrat v registračnej pokladnici je pritom výdavkom v hotovosti, t.j. znížením peňažnej hotovosti v pokladni. Pritom je nepochybné, že obe odporkyne v danom období vykonávali prácu u navrhovateľa na základe pracovných zmlúv a ako vyplynulo z výsledkov trestného konania, bola to práve odporkyňa v 2. rade ktorá mala na starosti aj nakladanie s finančnou hotovosťou a vedenie pokladne. Na základe výsledkov dokazovania v trestnom konaní považuje súd za nesporné, že v uvedenom období to boli práve odporkyne, ktoré boli zodpovedné za prijímanie hotovosti do registračnej pokladne (odporkyňa v 2. rade) a za vedenie účtovníctva (odporkyňa v 1. rade). Navyše súd poukazuje na to, že odporkyňa v 1. rade v konaní pred súdom na pojednávaní dňa 19.11.2014 nárok navrhovateľa uznala aj v tejto časti a mala záujem na uzavretí súdneho zmieru. Záverom súd uvádza, že odporkyňa v 2. rade nespochybnila závery uvedeného znaleckého posudku a nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktoré by boli v rozpore so závermi znalca, resp. ktoré by spochybňovali závery tohto posudku a ani nenavrhla súdu vykonať dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, prípadne nenavrhovala výsluch znalca, ktorý vypracoval znalecký posudku pre účely trestného konania. Z uvedeného dôvodu súd, pri rozhodovaní vychádzal z obsahu a záverov znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní. Odporkyňa v 2. rade v konaní pred týmto súdom naďalej popierala spáchanie skutkov, za ktoré bola právoplatne odsúdená na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II rozsudkom zo dňa 19.02.2013, č.k.: , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k..: zo dňa 03.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.12.2013, na základe ktorého súd odporkyňu v 2. rade - obžalovanú N. I. uznal za vinnú, že spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa k , . Zároveň Krajský súd v Bratislave podľa , prvostupňový rozsudok zrušil vo výroku o náhrade škody a odľa a 287 ods. 1 sa obžalovanej N. I. uložila povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti S.T.C. s.r.o. škodu vo výške 12 309,- eur. Poškodená spoločnosť S.T.C. s.r.o. so zvyškom nároku na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie. Súd s poukazom na ustanovenie tretia veta , v zmysle ktorého je viazaný rozhodnutím vyššie uvedených súdov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, nemohol opätovne vykonať dokazovanie ohľadne tvrdení odporkyne o tom, že predmetné skutky nespáchala a že voči navrhovateľovi neporušila žiadne povinnosti a nespôsobila mu žiadnu škodu. Vzhľadom na viazanosť rozsudkom Okresného súdu Bratislava II rozsudkom zo dňa 19.02.2013, č.k.: , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k..: zo dňa 03.12.2013, sa týmito tvrdeniami odporkyne v 2. rade, preto tento súd už nezaoberal. Z vyššie uvedeného právoplatného rozsudku ďalej jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa v 2. rade spoločným konaním s odporkyňou v 1. rade spáchali prečin podvodu spolupáchateľstvom, ktorým spôsobili navrhovateľovi škodu, pričom vzhľadom na to, že túto škodu spôsobili svojím spoločným konaním obe odporkyne, má súd za to, že v zmysle 438 ods. 1 , keďže škodu spôsobili spoločným konaním obe odporkyne, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Z uvedeného dôvodu zaviazal súd obe odporkyne povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi

náhradu škody v sume 4 942,68 eur (pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi zistenou škodu spolu vo výške 31 070,76 eur vyčíslenej znalcom v znaleckom posudku a sumami , ktorú už navrhovateľovi uhradili obe odporkyne nasledovne: zo strany odporkyne v 1. rade došlo k čiastočnej úhrade škody vo výške 12 792,77 eur a zo strany odporkyne v 2. rade k čiastočnej úhrade vo výške 1 026,31 eur a následne od nej v exekučnom konaní bola vymožená suma 12 309,- eur). Zároveň súd zaviazal odporkyňa v 2. rade na zaplatenie sumy 5 429,78 eur, pričom uvedená suma predstavuje úroky z omeškania zo sumy 12 309,- eur, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná výlučne odporkyňa v 2. rade trestným rozsudkom. V predmetnej veci ako bolo vyššie uvedené nemožno opomenúť, že právoplatnosťou vyššie citovaného trestného rozsudku je súd viazaný v zmysle ustanovenia . Je teda viazaný v otázke, že odporkyňa v 2. rade sa dopustila trestného činu, že ním spáchala škodu v sume 12 309,- €, k náhrade ktorej bola zaviazaná. So zreteľom na rozhodnutie o náhrade škody v trestnom konaní, v ktorom zaviazal súd na náhradu škody 12 309,- eur len odporkyňu v 2. rade, pričom urobil tak z toho dôvodu, že odporkyňou v 1. rade bola škoda už do polovice uhradená, nebol preto daný dôvod k tomu, aby súd v tejto časti zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania aj odporkyňu v 1. rade. V tejto súvislosti súd uvádza, že neuhradená škoda je záväzkom odporkyne v 2. rade voči navrhovateľovi, ktorý zanikne jej splnením, pričom dlžník je povinný dlh splniť riadne a včas. Platí pritom, že ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym predpisom alebo určený aj v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov, právo určiť čas splnenia má podľa ustanovenia veriteľ. V tomto prípade platí na splnenie dlhu čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi. Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah ( ), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o záväzkoch (jeho ôsma časť), včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie (k tomu porovnaj R 27/1977). Právo poškodeného požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody, pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúce, kedy boli odporkyne prvýkrát vyzvané navrhovateľom na náhradu škody. v danej veci je nesporné, že obe odporkyne museli byť vyzvané pred dátumom spísania ich čestných prehlásení, čo bolo dňa 08.09.2009, resp. dňa 11.09.2009. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal zároveň obe odporkyne aj na zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 4 942,68 eur od 01.10.2009, tak ako si to uplatnil navrhovateľ vo svojom návrhu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.