Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/375/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Soláčnyovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú T. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov C. I. nar. X.XX.XXXX bývajúceho na W. B. Č.. XX v J. zastúpeného JUDr. Timeou Schwarcovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Pražskej ulici č. 4 v Košiciach a Z. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na I.H. B. Č.. XX v J. zastúpenej JUDr. Martinou Hopferovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Bajzovej ulici č. 2 v Košiciach v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 28.5.2014 č.k. - 133 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o znížení výživného.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. O návrhu otca rozhodol podľa §-u 78, §-u 77, §-u 75 ods. 1, §-u 76 ods. 1 a §-u 62 Zákona o rodine a rozhodnutie odôvodnil tak, že nezistil zmenu pomerov u žiadneho z účastníkov konania odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Konštatoval, že doposiaľ určené výživné pre maloletú v rozsahu 5 Eur denne je so zreteľom na mesačný príjem otca a osobnú starostlivosť matky primerané. Zdôraznil, že rozpory medzi rodičmi maloletej nemôžu mať vplyv na vyživovaciu povinnosť otca voči nej, pretože táto je zákonnou povinnosťou. O trovách konania, ktorých náhradu nikto nežiadal, rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť na 100 Eur mesačne. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ z dôvodu, že výdavky, uplatnené matkou v niektorých položkách sú nepodložené a neprimerané veku maloletej a jeho životná úroveň nie je tak vysoká, aby maloletá mala mať zabezpečené svoje potreby v tak vysokej výške so zreteľom na jej vek. Zdôraznil, že matka má príjem porovnateľný s jeho príjmom, žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý jej denne pomáha pri starostlivosti o maloletú a je tiež povinný prispievať do spoločnej domácnosti. Zdôraznil, že matka mu bráni v riadnej osobnej starostlivosti o maloletú, túto vodí na psychiatrické vyšetrenia a jej výchovu smeruje k strachu voči nemu. Poukázal na skutočnosť, že v čase posledného určovania výživného uzavrel s matkou maloletej dohodu na tak vysoké výživné len preto, že maloletá navštevovala súkromnú materskú škôlku, kde mesačný poplatok predstavoval 200 Eur, jediným zdrojom

príjmu matky bol rodičovský príspevok, pričom nepožiadala o výživné pre manželku a odôvodnené potreby maloletej boli podstatne vyššie, pretože nosila plienky a jej prevažnú čas stravy tvoril Sunar, na čo sú mesačné náklady veľmi vysoké. Zdôraznil, že maloletá v súčasnosti navštevuje štátnu materskú škôlku, kde mesačný poplatok je iba 50 Eur, jej matka sa zamestnala a má vlastný príjem, preto je tiež povinná prispievať na výživu maloletej a vyslovil názor, že ničím nie je odôvodnené, prečo by matka mala zabezpečiť potreby dieťaťa len z výživného, ktoré platí on. Vyjadril názor, že ak maloletá potrebuje denne 5 Eur, koľko potrebuje on, ktorý má štyridsať rokov. Vytkol konajúcemu súdu, že fakticky nezhodnotil a neporovnal všetky reálne preukázané dôkazy a tiež neporovnal všetky náklady, ktoré boli zo strany matky už pred týmto istým súdom v minulosti preukazované. Zmenu pomerov vôbec neskúmal vo vzťahu k reálnym nákladom na maloletú s prihliadnutím na zmenu príjmu matky a zmenu jeho príjmu a tiež neprihliadol na jeho reálnu životnú úroveň.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že pri poslednej súdnej úprave výživného bolo výživné upravené na základe návrhu otca. Pokiaľ otec maloletej tvrdí, že sa s maloletou nestýka, poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu pod č.k. -214, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletou v jej prítomnosti, o ktorý však otec nemá záujem. Konštatovala, že maloletá má z otca strach, pretože medzi nimi nie je vytvorené rodičovské puto a pri poslednom stretnutí otca s maloletou bol prítomný aj starý otec zo strany otca a jeho právna zástupkyňa, pričom starý otec celé stretnutie natáčal a ona sa nemohla priblížiť k maloletej, z čoho bola táto zmätená. Zdôraznila, že otec maloletej aj naďalej platí náklady spojené s užívaním predtým ich spoločného bytu v rozsahu 150 Eur, pretože nenahlásil zmenu po ich odchode zo spoločnej domácnosti a náklady na cestovné má nadhodnotené, pretože tieto nepredstavujú 50 Eur mesačne ale iba 20 Eur mesačne. Vyjadrila názor, že strava v rozsahu 1 Eur denne zabezpečená materskou škôlkou, ako to otec v odvolaní uvádza, nepostačuje pre maloletú, pretože musí jesť aj doma a jej náklady nespočívajú iba na stravu. Vyjadrila názor, že otec maloletej neplatí žiadne hypotéky, nespláca dlhy a preto zo svojho príjmu zisteného súdom prvého stupňa v rozsahu 791 Eur, je schopný prispievať na výživu maloletej doposiaľ určených 150 Eur mesačne. Uviedla, že aj ona prispieva na výživu maloletej mesačne a okrem toho sa o ňu všestranne stará. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa §-u 219 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 v spojení s §- om 156 ods. 3 preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného v súlade s návrhom otca. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi

v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má zásadne prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd konštatuje, že námietky otca v odvolaní nie sú opodstatnené, a zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, že doposiaľ určené výživné predchádzajúcim súdnym rozhodnutím je v jeho možnostiach a schopnostiach naďalej platiť, navyše od predchádzajúcej súdnej úpravy výživného bez ďalšieho vzrástli odôvodnené potreby maloletej, ktorá je v období intenzívneho rastu, kedy potrebuje vysokokalorickú rôznorodú stravu a vitamíny, na čo rozhodne nepostačuje 1 Eur denne vynakladané na stravu v materskej škôlke, ktorú navštevuje, tak ako to uvádza otec v odvolaní. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že výživné 150 Eur s prihliadnutím na vek maloletej a skutočnosť, že samotným plynutím času sa potreby maloletých detí zvyšujú, neodôvodňuje zníženie výživného, ani za predpokladu nepatrného zníženia príjmu otca a zvýšenia príjmu matky maloletej, pretože pomery sa od poslednej úpravy nezmenili v takom rozsahu, aby určené výživné nezodpovedalo schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. K ďalšej odvolacej námietke otca odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom vzniká priamo zo zákona a nie na základe dohody medzi nimi a v prípade uzavretia dohody táto rozhodne podlieha schváleniu súdu, preto je irelevantné tvrdenie otca, že doposiaľ určené výživné v rozsahu 150 Eur bolo iba na základe jeho návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že na výživné pre maloleté dieťa nie je vyčlenená určitá pevná časť príjmu povinného rodiča, ale každá vyživovacia povinnosť sa posudzuje podľa odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V zmysle §-u 62 ods. 1,2, 4 a 6, §-u 65 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné pri rozhodovaní o rozsahu výživného vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patrí nielen výživa vo vlastnom slova zmysle ale aj hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Je potrebné tiež zdôrazniť, že odôvodnené potreby maloletých detí v období intenzívneho duševného a fyzického rozvoja sú podstatne vyššie ako odôvodnené potreby dospelých ľudí, ktoré sú už stabilizované, preto neobstojí odvolacia námietka otca, že maloletá so zreteľom na svoj nízky vek, má podstatne nižšie mesačné náklady ako on, ktorý má 40 rokov. Je potrebné súhlasiť s odvolacou konštatáciou otca, že aj starý otec zo strany matky maloletej je povinný podieľať sa na nákladoch spoločnej domácnosti, v ktorej býva, ale tento jeho finančný podiel rozhodne nemôže mať zásadný vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Pretože zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa týkajúceho sa terajších pomerov otca a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného nevyplýva podstatná zmena pomerov otca, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa §-u 219 ods. 1 a na zdôraznenie správnosti jeho odôvodnenia ho v súlade s §-u 219 ods. 2 doplnil o ďalšie dôvody.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. i súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo takéto dôvody neexistovali.

Podľa §-u 151 ods. 1 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Z dikcie

citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, je potrebné, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, navrhnúť výrok o náhrade trov konania. Pretože konajúci súd rozhodol o trovách konania bez toho, aby o ich náhradu niekto z účastníkov žiadal, odvolací súd zrušil výrok rozsudku o trovách konania ako nadbytočný podľa vyššie citovaného §-u 221 ods. 1 písm. i/ .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.