Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/501/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, so sídlom Prievidza, Šumperská 1, IČO: 37 916 289, proti povinnému: J. Z., bytom K. O. č. XX, t. č. bytom T. nad I. č. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 328,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. marca 2014, č. k. - 13, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh L. Z., nar. XX.XX.XXXX, na zastavenie exekúcie ako podaný neoprávnenou osobou. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 37 ods. 1, ods. 2 a § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodil, že navrhovateľka vo svojom podaní nepreukázala skutočnosti predpokladané zákonom, t. j. že je manželkou povinného a exekúcia postihuje veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, resp. nepredložila súdu splnomocnenie od povinného na zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní, aby s ňou mohol súd konať ako s účastníkom konania. Súdny exekútor súčasne, vo vyjadrení zo dňa 06.09.2012, uviedol, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.08.2006 doručené do vlastných rúk dňa 07.09.2006, pričom povinnému sa vykonávajú zrážky z dôchodku, na základe exekučného príkazu vydaného zo dňa 18.10.2011. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh Renáty Bahnovej na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý uviedol, že výživné bolo vyplatené v plnej výške a je na to aj súdne rozhodnutie Okresného súdu Prievidza ako trestného súdu, ktoré ho oslobodilo v plnom rozsahu, nakoľko výživné, ktoré je predmetom tejto exekúcie, už bolo zaplatené. Poukázal na skutočnosť, že výživné vyplatil do rúk L. Z., čo už uviedla aj v námietkach, aj pred trestným súdom v Prievidzi. Uviedol, že zrejme ona už mala toto náhradné výživné vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, pretože výživné dostala aj od povinného, aj od úradu práce.

K podanému odvolaniu povinného sa písomne vyjadrila pani L. Z., ktorá uviedla, že náhradné výživné za obdobie pred rokom 2002 jej bolo vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Od roku 2003 jej odporca (povinný) nepravidelne výživné platil v rôznych splátkach. Za obdobie, ktoré jej bolo platené náhradné výživné od povinného žiadne peniaze nedostala a ani nežiadala, pretože v tom období bolo zákonom stanovené, že náhradné výživné uhrádza úrad práce. Na základe uvedeného povinnému v roku 2006 za obdobie od roku 2003 podpísala čestné vyhlásenie po uhradení dlžného výživného, že jej žiadne výživné nedlhuje. Uviedla, že má vedomosť, že povinný si v roku 2002 splácal náhradné výživné priamo na úrade práce v pokladni, ale neuhradil plnú sumu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého

stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Exekučný poriadok rozlišuje medzi tými účastníkmi exekučného konania, ktorým príslušné postavenie priznáva pre konanie ako celok a účastníkmi, ktorým status účastníka priznáva len pre určitú časť konania. Kým účastníci patriaci do prvej skupiny majú právo robiť všetky právom predpokladané úkony (vrátane podávania opravných prostriedkov) a majú tiež právo, aby sa s nimi konalo v celom exekučnom konaní, pri druhej skupine účastníkov treba naopak vždy individuálne posudzovať, či im postavenie účastníka v konkrétnej časti konania prislúcha. Do prvej z uvedených skupín účastníkov patria podľa platnej právnej úpravy oprávnený a povinný, do druhej potom podľa výslovnej úpravy ustanovenia § 37 ods. 1 vety druhej a ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor a manžel povinného a podľa § 37 ods. 1 časti prvej vety za bodkočiarkou Exekučného poriadku a niektorých ďalších ustanovení uvedeného zákona i ďalšie osoby vymenované v príslušných ustanoveniach.

Odvolací súd konštatuje, že s otázkou, či určitá osoba má v konaní postavenie účastníka konania, sa musí vyporiadať konajúci súd. Pokiaľ dospeje konajúci súd k záveru, že určitá osoba, podávajúca procesné návrhy, postavenie účastníka konania v zmysle zákona nemá a jej podaný návrh z tohto dôvodu zamieta, je povinný takéto svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, nakoľko sa vystavuje riziku odňatia práva konať pred súdom.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa v danom prípade dostatočným spôsobom nevyporiadal s otázkou právneho postavenia navrhovateľky L. Z. v predmetnom exekučnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že v prípade, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Rovnaké postavenie ako manžel povinného má v súlade s ustálenou súdnou praxou aj bývalý manžel povinného, ak sa majú exekúciou postihnúť veci, ktoré dosiaľ neboli zákonným spôsobom vyporiadané (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či navrhovateľka zastavenia exekúcie je alebo nie je manželkou, resp. bývalou manželkou povinného, prípadne, či bezpodielové manželstvo bolo vyporiadané. Pokiaľ uvedené skutočnosti nevyplývajú zo spisového materiálu, konajúci súd bol podľa názoru odvolacieho súdu povinný tieto zistiť a v tomto smere vyzvať navrhovateľku a až potom vyvodzovať negatívne procesné dôsledky. V upovedomení o začatí exekúcie pritom súdny exekútor uviedol ako možné spôsoby vykonania exekúcie aj také spôsoby, pri ktorých je možné uvažovať o tom, že môžu byť postihované veci aj v BSM. Odôvodnenie zamietnutia návrhu ako podaného neoprávnenou osobou bez uvedených zistení preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí.

Odvolací súd zároveň uvádza, že existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie je súd povinný skúmať nielen na návrh účastníka konania, ale aj z úradnej moci (§ 58 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný súd sa pritom riadi zásadou, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, či je exekúcia vedená v súlade s Exekučným poriadkom na podklade spôsobilého exekučného titulu, alebo či existujú dôvody na jej zastavenie. V tejto súvislosti samotné odvolanie povinného je možné posúdiť podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu na ďalšie konanie, v rámci ktorého

bude potrebné rozhodnúť o tom, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie alebo je dôvodné v exekúcii pokračovať.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .