Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45P/78/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice II vo veci navrhovateľky T.. Z. V., G.. U., B.. XX.X.XXXX, O. X. G. XX, XXX XX W., právne zast. JUDr. Martinou Gombošovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, proti odporcovi T. V., B.. X.X.XXXX, O. X. O. D.. Č.. XX, I., Č. G., právne zast. Mgr. Ladislavom Malečkom, advokátom so sídlom v Litomeřiciach, Nerudova 22, Česká republika, za účasti maloletého T.Ú. V., B.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

Okresný súd Košice II vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c.

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Košice II dňa 27.5.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a maloletého T. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 250,- eur mesačne. Okrem iného matka v návrhu uviedla, že v spoločnej domácnosti s odporcom nežijú od začiatku roka 2014, pričom uviedla ako svoje bydlisko v čase podania návrhu G. D.. Č.. XX, W. a bydlisko odporcu O. D.. Č.. XX I., Č. G.. Navrhovateľka je občiankou SR, odporca je občanom Č.. Maloletý syn T. pochádzajúci z manželstva je občanom SR. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s odporcom a mal. synom T. počas trvania manželstva žili striedavo v U. H. Č.. Navrhovateľka ďalej poukázala na článok 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 Z.z. o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie ES č. 1347/2000 v zmysle ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania a zároveň poukázala na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora a rozsudok vo veci navrhovateľky X. T. P.. G. S. zo dňa 22.12.2010 v tom zmysle, že v súlade s uvedeným rozhodnutím pojem „miesto obvyklého pobytu“ na účely čl. 8 a 10 Nariadenia rady č. 2201/2003 z 27.11.2003 musí byť interpretované v takom význame, že sa jedná o miesto, ktoré reflektuje určitý stupeň intergácie dieťaťa v spoločenskom a rodinnom prostredí. Faktory, ktoré musia byť brané do úvahy pri určení miesta obvyklého pobytu dieťaťa sú predovšetkým dĺžka, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, ďalej vek dieťaťa, matkin geografický a rodinný pôvod, rodinné a sociálne väzby, ktoré matka a dieťa majú s týmto členským štátom. V súvislosti uvedeným navrhovateľka uviedla v návrhu, že ona aj syn majú trvalé bydlisko na území SR, na ktoré území žije väčšina jej rodinných príslušníkov, predovšetkým jej rodičia a zároveň starí rodičia mal. T., s ktorými má vytvorené silné citové väzby. Navrhovateľka sa teda na území SR zdržiava nielen z pracovných, ale i rodinných dôvodov. Mal. syn T. má na Slovensku taktiež obvodného lekára. Navrhovateľka teda

mala za to, že by bolo pre dieťa vhodnejšie, aby mohlo ďalej rásť a rozvíjať sa v prostredí, ktoré mu dôverne známe.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice oslovil matku k vyjadreniu sa k rodinnej a sociálnej situácii mal. T., pričom dňa 27.10.2014 úrad matka telefonicky kontaktovala a uviedla, že t.č. sa nachádza v ČR a do Košíc príde okolo 15.11.2014, teda po uvedenom termíne bude úrad s matkou pokračovať v spolupráci a následne podá súdu písomné vyjadrenie.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 16.12.2014 vyplýva, že matka Z. V. býva striedavo v W. N. P. Č. v meste I.. Pracuje ako veterinár vo veterinárnej ambulancii, no súčasne je aj na materskej dovolenke, ktorá jej bola znížená zo sumy 7.600,- Kč na 2.600,- Kč. V čase pobytu matky a maloletého na U. bývajú na G. D.. Č.. XX v byte starých rodičov. Výdaje na chod 3-izbovej domácnosti v meste I. pozostávajú z platieb na nájomné, inkaso, elektrinu cca 700,- - 800,- eur mesačne. Podľa slov matky do práce chodí tak na cca 2 hodiny a v danom období si k synovi zabezpečuje opatrovateľku s platbou cca 7,- eur denne. Ošetrujúceho pediatra má dieťa v Č. N. B. U.. K možnostiam striedavej osobnej starostlivosti matka uviedla, že t.č. má pracovné aktivity v Č., no s dieťaťom je aj na Slovensku.

Podaním doručeným súdu 17.12.2014 otec namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice II s poukazom na to, že skutočné bydlisko mal. T. V. je v obci I. P. Č. G., pričom i spoločné bydlisko manželov Z. H. T. V. bolo fakticky v Č. G. a to práve na adrese J. S. XXXX/X, I.N., Č. G.. Obaja manželia tam tiež aktívne pracujú a fakticky sa tu nachádzajú viac než 95% celkových dní v kalendárnom roku. T.. Z. V. navrhovateľka je vyzickou osobou podnikajúcou podľa živnostenského zákona nezapísanou v obchodnom registri, keďže má veterinárnu ordináciu na adrese T. B. XX, XXX XX Ú., Č.. Maloletý T. V. žije fakticky v Č. H. B. H. J. S. XXXX/X, I. a taktiež poukázal na to, že aj maloletý tu žije a trávi viac než 95% času v kalendárnom roku. K uvedenému otec pripojil čestné prehlásenie T. W., W. U., I. J., T. Ž., Y. B. a zároveň poukázal na to, že takýto faktický pobyt vyplýva z registra financií CZ vo vzťahu k osobe T.. Z. V. a tiež z jej príslušnosti k Okresnému Z. W. P. I. P. Č., kde navrhovateľka uvádza svoj pobyt v obci I.. Z toho je zrejmé, že navrhovateľka má ordinačné hodiny od pondelka do soboty v okrese príslušného rozhodovacej činnosti Okresnímu U. P. I.Ě. a pokiaľ uvádza svoju pracovnú dobu od pondelka do soboty, je zrejmé, že spoločne s ňou v C. I. sa nachádza aj mal. T.. T.. T. nikdy fakticky nebýval na území SR. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je ani daná miestna príslušnosť navrhovateľky, ako v návrhu zo dňa 12.5.2014 uvádza a odkazuje na . Manželia T. V. H. T.. Z. V. nikdy spoločne nebývali v okrese W. a manželia nikdy ani nemali spoločné bydlisko na území SR. Manželia žili vždy spoločne v okrese I., kde miestne a vecne príslušným je súd Okresní U. P. I..

Z čestného prehlásenia T. W. vyplýva, že manželia žili a pracovali v Č. G. a vychovávali tu aj mal. T.. Ďalej z čestného prehlásenia W. U. vyplýva, že navrhovateľke táto osoba vypomáha a čiastočne opatrovala, pričom spoločné bydlisko manželov V. bolo na adrese J. S. XXXX/X I.. Táto potvrdzuje, že navrhovateľka Z. V. lietala iba do Košíc za rodičmi, a to v rozsahu cca 1 za dva mesiace a ďalej potvrdila, že manželia žijú a pracujú spoločne v ČR. Z priloženého cestného prehlásenia I. J. je zrejmé, že manželia spolu žili v rozpätí rokov 2003-2013 na adrese J. S. XXXX/X, I.. Taktiež je zrejmé, že z čestného prehlásenia T. Ž., rovnakým spôsobom sa vyjadril vo svojom čestnom prehlásení i odporca T. V., H. H. Y. B., že zo všetkých čestných prehlásení predložených súdu je zrejme, že manželia nikdy nemali spoločné bydlisko na Slovensku, avšak spoločne bývali vždy v okrese I..

Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom k faktickému pobytu navrhovateľky presahujúci 95% roku v okrese I., je možné uzavrieť, že miestne a vecne príslušným súdom je práce Okresní U. P. I., kde v tomto obvode navrhovateľka, odporca i maloletý žijú a zdržiavajú sa vo svojich domácnostiach.

Odporca poukázal na to, že navrhovateľka nesprávne interpretuje závery uvedené v čl. 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o príslušnosti a uznávaní výkonu rozhodnutí vo veciach manželských a rodičovskej zodpovednosti, ktorým sa ruší nariadenie ES č. 1347/2000.

V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora a rozsudok vo veci navrhovateľky X. T. P.. G. S. z 22.12.2014. V zmysle toho bol potom nesprávne interpretovaný pojem „miesto obvyklého pobytu“ na účely čl. 8 a 10 Nariadenia rady č. 2201/2003 z 27.11.2003, keď

interpretácia je v správnom význame tak, že sa jedná o miesto, ktoré reflektuje určitý stupeň integrácie dieťaťa v spoločenskom a rodinnom prostredí. Faktúry, ktoré musí vziať súd do úvahy, pri určení miesta obvyklého pobytu dieťaťa, je predovšetkým dĺžka pobytu v spomínanom okrese, pravidelnosť, podmienky a dôvody nachádza sa na konkrétnom území členského štátu, ďalej vek dieťaťa, geografický a rodinný pôvod a rodinné väzby.

Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že pri šetrení v domácnosti na G. XX P. W. dňa 29.12.2014 sa tu nachádzala matka aj maloletý T., pričom matka uviedla, že dňa 24.12.2014 bola ešte so synom v Č. P. T. I., J. W. sa vrátila 25.12.2014 a zotrvá tu do 13.1.2015.

Vo vyjadrení doručenom súdu 17.2.2015 matka poukázala na to, že nie je pravdou čo tvrdí odporca, že skutočné bydlisko mal. syna T. V. a bydlisko navrhovateľky je v obci I., B. H. J. S. XXXX, Č., ani že by obaja manželia mali tu aktívne pracovať a žiť viac než 95% roka.

Navrhovateľka je už tretí rok na materskej dovolenke s maloletým synom T. a aj keď je pravdou, že ako podnikateľka má veterinárnu ordináciu na adrese T. B. XX, Ú., nakoľko sa stalo matkou, venuje sa už tretí rok najmä svojmu synovi a činnosť jej veterinárnej ordinácie je riadne zabezpečovaná prostredníctvom jej zamestnankýň, MVDr. P. R., O. X. D. XXX, I., G..Č.. XXXXXX/XXXX, ktorá v mojej ordinácii pracuje ako veterinárna lekárka a taktiež Y. W., O. X. J. XX/XX, XXX XX I., s odporcom tam nežijú ani sa nezdržujú tam v žiadnej spoločnej domácnosti a rozhodne ani navrhovateľka nemá tam úmysel zdržiavať sa spoločne s mal. synom T.Š. do budúcnosti.

Ako už navrhovateľka opakovane uviedla, jej maloletý syn T. má vytvorené silné citové väzby na SR, na matku, na starých rodičov a rodinných známych P. W. a navštevuje aj detskú lekárku T.. W. U..

K preukázaniu tejto skutočnosti navrhovateľka predkladá aj čestné vyhlásenie notársky osvedčeným podpisom pani Q. O. zo dňa 16.2.2015 a pani V. O. zo dňa 16.2.2015.

Podľa ust. a kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

V zmysle v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V zmysle Nariadenia rady ES č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - kapitola II, oddiel 1, čl. 3 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území:

-majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má domicil.

Podľa kapitoly II odd. 3 čl. 17 predmetného nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa ust. , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Aj v súlade s námietkou, ktorú vzniesol otec a zároveň v súlade s ust. a 104 súd skúmal, či má podmienky, za ktorých môže v tejto konkrétnej veci konať, pričom dôsledne šetril skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, či je daná právomoc súdu SR v súlade s Nariadením rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, pričom dospel k názoru, že v tomto konkrétnom prípade nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky.

Nejedná sa o prípad, kedy by manželia mali na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, keďže obaja zhodne uviedli, že spoločné bydlisko mali manželia na území Českej republiky, rovnako sa teda nejedná o prípad, žeby na území SR mali naposledy manželia obvyklý pobyt s tým, žeby tam jeden z manželov stále býval, pretože opätovne súd uvádza, že posledný obvyklý pobyt manželov bol v Českej republike.

Taktiež sa nejedná o prípad, žeby obvyklý pobyt odporcu bol na území Slovenskej republiky, keďže odporca v tomto konkrétnom prípade má pobyt v Českej republike.

Rovnako sa nejedná o ďalšiu možnosť, pretože sa nejedná o spoločne podanú žiadosť manželov.

Súd preto skúmal, či sa nejedná o posledný prípad, kedy by bola daná právomoc slovenského súdu, teda prípad, kedy by navrhovateľka mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ak by na území Slovenskej republiky bývala najmenej 6 mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným súd dospel k názoru, že nie je splnená ani táto podmienka s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže navrhovateľka síce má štátnu príslušnosť SR, avšak nie je jednoznačné či má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a to najmä s poukazom na skutočnosti, ktoré uvádzal odporca vo svojich písomných podaniach. Zároveň súd poukazuje na obsah správ kolízneho opatrovníka, z ktorých tiež vyplýva, že matka sa zdržiava striedavo v Českej aj Slovenskej republike.

V neposlednom rade súd uvádza, že nie je splnená ani tá časť podmienky, v zmysle ktorej je potrebné, aby navrhovateľka bývala na území Slovenskej republiky najmenej 6 mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu, nakoľko v tomto konkrétnom prípade zo samotného návrhu doručeného súdu 27.5.2014 vyplýva, že manželia mali spoločnú domácnosť v Českej republike, pričom v spoločnej domácnosti nežijú od začiatku roka 2014. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že od začiatku roku 2014 do podania návrhu neuplynula vyššie uvedená lehota 6 mesiacov.

S poukazom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a vyslovil, že nemá právomoc na rozhodnutie v tejto veci a z uvedeného dôvodu konanie zastavil.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § l46 ods. l písm. c/

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.