Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/654/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senáty Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. XXX, okres N. Y., právne zastúpená JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom v N. Y., U. XX, proti odporcom: 1) Ing. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 2) Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 3) K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 4) T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 5) H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XXX/XX, 6) H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 7) Mgr. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, odporcovia v rade 3), 4), 6) a 7) právne zastúpení JUDr. Luciou Hurajovou, advokátkou, so sídlom Ul. X. Y. XXX, N. Y., 8) F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., S.. F. XXXX, 9) Ing. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., X. XXXX/X, 9a) PharmDr. F. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, F., 9b) Mgr. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, F., 9c) Ing. H. N., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, F. (odporcovia v rade 9a) až 9c) právni nástupcovia po pôvodnom odporcovi v rade 9) Ing. K. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. X, F., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), 10) Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 11) K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 12) W. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 13) Ing. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 14) Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Q., M. C. XXX/XX, 15) Mgr. A. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., X. Y. XXX/XX, 16) K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 17) R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, odporcovia v rade 14), 15), 16) a 17) právne zastúpení JUDr. Luciou Hurajovou, advokátkou, so sídlom Ul. X. Y. XXX, N. Y., 18) E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., J. C. XXXX/X, 19) R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., Z. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, so sídlom M. T. XXX/ X, N. Y., v konaní o zriadenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -218 zo dňa 27. novembra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobný návrh zamietol p o t v r d z u j e .

Výroku o zastavení konania o neúplnom podaní odporcu v rade 1), s a n e d o t ý k a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala zriadenia vecného bremena v zmysle ust. v prospech podielového spoluvlastníka stavby domu č. súp. XXXX a pozemku parcela č. 199, spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok v podielovom spoluvlastníctve odporcov v rade 3) až 19) zapísaný ako parcela č. KN-C 201/1 v rozsahu vyznačenom v priloženom geometrickom pláne za jednorazovú odplatu vo výške 360,00 Eur. Okresný súd mal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností z titulu spoluvlastníctva ktorých sa domáhala zriadenia vecného bremena. Nepovažoval za dôvodnú argumentáciu odporcov, že nie je daný okruh účastníkom konania vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nie je výlučnou

vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Konštatoval, že neexistujú zákonné obmedzenia, ktoré by bránili zriadeniu vecného bremena len v prospech spoluvlastníka stavby v zmysle ustanovenia . Zároveň však prisvedčil odporcom, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia je možné zriadiť vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok len v prospech vlastníka stavby, nie aj v prospech vlastníka pozemku. Okruh účastníkov konania na strane odporcov mal daný spoluvlastníctvom k pozemku zapísanému ako parcela č. KN-C 201/1, ktorí boli označení v súlade s aktuálnym zápisom na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. Y.. V priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom odporcov v rade 1) a 2) k predmetnému pozemku na odporcu v rade 19). Tým prestali byť odporcovia v rade 1) a 2) pasívne vecne legitimovaní a žalobný návrh z tohto dôvodu voči ním okresný súd zamietol. Za nespornú považoval okresný súd skutočnosť, že prístup k stavbe súpisné č. XXXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 199 vykonáva navrhovateľka cez pozemok v spoluvlastníctve odporcov v rade 3) až 19), t. j. parcelu KN-C č. 201/1. Medzi účastníkmi bolo sporné, či prístup navrhovateľky k tejto stavbe možno zabezpečiť inak. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že jej prístup k tejto stavbe nie je možno zabezpečiť inak, a to najmä z verejnej komunikácie - Ul. M. Pišúta. Z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku Ing. Milana Gmittera, výpovede svedka Ing. Milana Gmittera, správy ORPZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 24.06.2013, ako aj z ohliadky na mieste samom mal okresný súd preukázané, že k tejto stavbe je možné zabezpečiť priamy prístup z verejnej komunikácie vybudovaním vjazdu. Poukazujúc na ustálenú judikatúru podľa ktorej v prípade, ak náklady spojené so zabezpečením prístupu k stavbe z verejnej komunikácie sú neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku zriadením vecného bremena, má sa za to, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak, okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané, že by si vybudovanie vjazdu vyžadovalo neprimerane vysoké výdavky v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená spoluvlastníkom pozemku zapísaného ako parcela č. KN-C 201/1. Vynaloženie takýchto neprimeraných výdavkov nebolo ani tvrdené zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka nemožnosť zriadenia vjazdu odôvodňovala len poukazom na vyjadrenie Mesta Liptovský Mikuláš, ako príslušného správneho orgánu pre povolenie zriadenia vjazdu, ktorý sa opakovane vyjadril, že vzhľadom na hľadisko bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky by v prípade podania žiadosť o zriadenie vjazdu, zrejme vjazd nepovolil. S ohľadom však na ostatné vykonané dôkazy, najmä znalecký posudok Ing. Gmittera, jeho svedeckú výpoveď ako aj stanovisko ORPZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát považoval okresný súd podanú žalobu za nedôvodnú a predčasnú. Poukázal na ustanovenie o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého o zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľností, rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný orgán, ktorým je v tomto prípade Mesto Liptovský Mikuláš. Na povolenie takéhoto vjazdu je potrebný predchádzajúci súhlas Dopravného inšpektorátu v zmysle ustanovenia citovaného zákona. Okresný súd sa v tejto súvislosti stotožnil s právnym názorom odporcov, ktorí poukázali na to, že žaloba je predčasná z toho dôvodu, že o žiadosti navrhovateľky na zriadenie vjazdu doteraz nerozhodol príslušný správny orgán.

Rozhodovanie o trovách konania v zmysle ponechal okresný súd na čas po právoplatnom skončení veci.

O zastavení konania o neúplnom návrhu odporcu v rade 1/ rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenia až 3 .

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, podala odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že rozhodnutiu bude v celom rozsahu vyhovené. Uviedla, že vzhľadom na vyjadrenie okresného súdu v napadnutom rozsudkom podala žiadosť na Mesto Liptovský Mikuláš, ako príslušný správny cestný orgán o povolenie nového vjazdu z miestnej komunikácie - Ul. M. Pišúta na pozemok parcela KN-C č. 199, katastrálne územie N. Y. a k rodinnému domu, ktorý je v jej spoluvlastníctve. Rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 20.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2014 mesto tento vjazd nepovolilo. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vjazd by sa nachádzal v neprehľadnej zákrute a v tesnej blízkosti zriadeného prechodu pre chodcov, opieralo sa o projektovú dokumentáciu spracovanú odborne spôsobilou osobou. Potom je záväzným pokladom pre meritórne rozhodnutie súdu v zmysle aj v odvolacom konaní. Ďalej poukázala na to, že okresný súd opomenul vyhodnotiť vykonaný dôkaz a to svedeckú výpoveď Ing. M. Q.,

zástupcu Mesta Liptovský Mikuláš, ako príslušného cestného orgánu, ktorý uviedol, že Ul. M. Pišúta je hlavným dopravným ťahom na sídlisko Podbreziny a v bezprostrednej blízkosti navrhovaného vjazdu sa nachádzajú dve križovatky a dva prechody pre chodcov. Súd túto svedeckú výpoveď opomenul a vychádzal iba z výpovedí svedka Ing. Milana Gmittera, hoci ide o vzájomne odporujúce si dôkazy. Nesprávne vyhodnotil posúdenie miery obmedzenia výkonu vlastníckeho práva odporcov. Navrhovateľka odvolaciemu súdu predložila dôkazy, o ktorých uviedla, že ich bez svojej viny nemohla predložiť v konaní pred súdom prvého stupňa, a to dôkazy o nadobudnutí práva prechodu motorovým vozidlom MUDr. X. N. už v minulosti, ktoré môžu mať charakter práva zodpovedajúceho vecnému bremenu cez „dvor mestských bytov z Hodžovej ulice“ ku garáži, čo je identická cesta, ako je v súčasnosti navrhované právo prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parcela č. 201/1. Uvedené listinné dôkazy preukazujú nadobudnutie práva prechodu jej právneho predchodcu vydržaním.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa za súčasnej aplikácie rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. .

Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou možnosti doplnenia tvrdení o dôvodnosti uplatneného nároku a predloženia ďalších dôkazov navrhovateľkou v odvolacom konaní, ak neboli tvrdené ani predkladané v rámci prvostupňového konania.

Podľa § 205a skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V ustanovení § 205a je vyjadrený systém neúplnej apelácie, na ktorom je postavené odvolacie konanie. Odvolací súd je súd, ktorý zásadne nesmie prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa s výnimkou prípadov uvedených v . V prípade, že ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohol účastník bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, môžu to byť len také skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o rozhodnutie správneho orgánu - Mesta Liptovský Mikuláš, k nemu došlo až po vyhlásení napadnutého rozhodnutia, preto nejde o dôkaz, v zmysle ustanovenia na ktorý by mohol krajský súd v rámci odvolacieho konania prihliadať.

Rovnako odvolací súd nemohol prihliadať na tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa nadobudnutia práva prechodu vydržaním už jej právnym predchodcom. V tomto smere navrhovateľka už v podanom žalobnom návrhu poukazovala na existenciu práva prechodu od roku 1956 jej právnym predchodcom, avšak ďalej tieto svoje tvrdenia nerozvádzala a neoznačila na ich preukázanie žiadne dôkazy. V napadnutom odvolaní bez bližšej konkretizácie iba uviedla, že tieto dôkazy nemohla predložiť do rozhodnutia vo veci samej. Nie je však zrejmé, že by tak nemohla urobiť bez svojej viny a boli by tak naplnené podmienky ustanovenia . Naopak v kontexte s obsahom podaného žalobného návrhu tieto jej tvrdenia v podanom odvolaní vyznievajú účelovo.

Ďalšie odvolacie námietky navrhovateľky sa týkajú spôsobu hodnotenia vykonaného dokazovania okresným súdom a správnosti skutkových záverov. Predkladá odvolaciemu súdu svoj spôsob hodnotenia a svoje skutkové závery. Tieto jej námietky však odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Nezodpovedá stavu veci tvrdenie navrhovateľky, že celé rozhodnutie okresného súdu je postavené na záveroch svedeckej výpovede Ing. Gmittera. Naopak okresný súd pri hodnotení vykonaného dokazovania dôsledne vychádzal z ustanovenia . Vykonané

dôkazy hodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a jeho skutkové závery zodpovedajú zásadám logiky a nevykazujú znaky arbitrárnosti. Dôsledne sa vysporiadal aj s výpoveďou zástupcu mesta Ing. Q. a následne tento dôkaz hodnotil v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, a to nielen svedeckej výpovede Ing. Gmittera ale aj vyjadrenia ORPZ Liptovský Mikuláš, Dopravný inšpektorát a to jednak zo dňa 27.11.2012, ale aj nasledujúce vyjadrenie zo dňa 24.06.2013.

Na záver krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd žalobný návrh vo vzťahu k odporcom v rade 1) a 2) zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala správnosť rozhodnutia okresného súdu v celom rozsahu, avšak vo vzťahu k týmto dôvodom, na ktorých postavil svoje rozhodnutie okresný súd v konkrétnostiach neuviedla žiadne skutočností, na základe ktorých by považovala v tejto časti rozhodnutie okresného súdu za nesprávne.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, krajský súd p rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

Keďže v napadnutom rozhodnutí okresného súdu nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu prvostupňového súdu podľa , o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.