Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-233-2014.pdf
PDF · 78.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/233/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s., Nitra, Nábrežná za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, právne zastúpený: JUDr. Richard Schwarz, advokát, AK Bratislava, Dunajská 1, proti odporcovi: U. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. o zaplatenie 130,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 28,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 28,31 eur od 03.02.2012 do zaplatenia, všetko v splátkach po 10,- eur mesačne, zročných vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
V zostávajúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 130,66 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenej faktúry za dodávku vody z verejného vodovodu.
Na pojednávanie konané dňa 26.02.2015 sa odporca nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané a svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 13.02.2015 vzhľadom k tomu, že žije v Českej republike v podnájme, je nezamestnaný a preto nemá finančné prostriedky na cestovné. Odporca o odročenie pojednávania však nežiadal a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov zmluvy o dodávke vody, všeobecných podmienok, faktúry, opravnej faktúry, výpisu z obchodného registra a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ je zapísaný v obchodom registri Okresného súdu Nitre od 07.01.2003 a do predmetu jeho činnosti patrí aj zásobovanie obyvateľstva, priemyslu, poľnohospodárstva a ďalších spotrebiteľov pitnou a úžitkovou vodou z verejných vodovodov v danej územnej pôsobnosti (výpis navrhovateľa z obchodného registra). Dňa 08.10.2004 bola medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako odberateľom uzatvorená zmluva č. 207313400551 o dodávke vody z verejného vodovodu (ďalej aj zmluvy). Predmetom zmluvy bola dodávka vody z verejného vodu na účely konečnej spotreby vody. Odberateľ sa zaviazal vodu z verejného vodovodu odobrať a zaplatiť dodávateľovi vodné za plnenie podľa tejto zmluvy (články I, II zmluvy). Cena bola stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, fakturácia sa mala vykonávateľ
minimálne dvakrát za rok a faktúry mali byť uhrádzané odberateľom poštovou poukážkou. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 15.10.2004 (články IV, V zmluvy). Faktúrou č. 817061312 zo dňa 31.12.2011, splatnej 02.02.2012, navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vodné vo výške 130,66 eur. Opravnou faktúrou č. 447000232 navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vodné vo výške 28,31 eur, pričom zároveň z opravnej faktúry je zrejmé, že pri vystavení predošlej faktúry č. 817061312 zo dňa 31.12.2011 došlo nedopatrením k nesprávnemu vyčísleniu nedoplatku. Uvedená skutočnosť bola dôvodom, prečo navrhovateľ po začatí konania a pred otvorením pojednávania vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 102,35 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 102,35 eur od 03.02.2012 do zaplatenia. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej aj citovaného zákona) v znení do 31.12.2008, vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu. Podľa § 28 ods. 3 citovaného zákona v platnom znení za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Podľa § 28 ods. 9 citovaného zákona v platnom znení vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť za predávajúcemu dohodnutú cenu. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný sčasti. V prvom rade je potrebné uviesť, že vzťah medzi účastníkmi je nutné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 ods. 1,2,3 OZ v znení od 01.04.2004 do 31.12.2007 a tým pádom zmluvu je potrebné sposudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Navrhovateľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca zároveň pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi podľa § 15 ods. 7 písm. b) citovaného zákona v znení do 31.12.2004. Jej jednotlivé podmienky sú uvedené vyššie, pričom súd nezistil existenciu žiadnych ustanovení, ktoré by spôsobovali značnú nerovnovách v právach a povinnostich zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nebola zistená žiadna neprijateľná podmienky podľa § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 3 OZ v znení od 01.04.2004. Navrhovateľovi ako dodávateľovi vznikla povinnosť odporcovi zabezpečiť dodávku vody z verejeného vodovodu na účely konečnej spotreby vody a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť dodávateľovi vodné podľa príslušných zasielaných faktúr. Obe faktúry navrhovateľa, vrátane opravnej faktúry, okrem dátumu vystavenia, splatnosti a výslednej sumy a adresáta - odporcu obsahujú aj obdobie odpočtu, číslo odberu, číslo vodomeru, názov odberného miesta, starý stav, nový stav, hodnotu spotreby v m3 a konečnú výšku vodného. Voči takto vystaveným faktúram súd nemôže mať výhrady, pretože sú jasné a prehľadné, za aké konkrétne obdobie, aké množstvo pitnej vody a za akú cenu bolo spotrebované. Je prirodzené, že za dodanú pitnú vodu odberateľovi, teda odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu podľa dojednaných podmienok a vo výške určenej v opravnej faktúre, ktorej sa okrem vyššie uvedeného konštatuje, že v predošlej faktúre došlo nedopatrením k nesprávnemu určeniu výšky nedoplatku. Znamená to, že namiesto žalovanej istiny 130,66 eur obla odporcovi uložená povinnosť zaplatiť istinu vo výške 28,31 eur a v zostávajúcej časti bolo konanie zastavené podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p.. Podľa § 517 ods. 2 OZ bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, pretože sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu prvého dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry a teda ku dňu 03.02.2012 už bol v omeškaní. Výška úrokov z omeškania bola stanovená podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. v znení od 01.01.2009.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. upravuje lehotu na plnenie povinností, ktorú súd v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je účastník, ktorému bola táto povinnosť uložená, povinný splniť ju do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcu, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery navrhovateľa príliš ťaživé.
Súd sa zaoberal možnosťou odporcu o plnenie v splátkach. Jeho pomery sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a rovnako aj jeho pomery sú konkretizované vyššie. Pri zohľadnení predpokladov uvedených v § 160 ods. 1 O.s.p. a za situácie, keď odporcove celkové pomery nie sú práve najlepšie a zároveň pri zohľadnení jeho prejavu svoj dlh voči navrhovateľovi riešiť a v neposlednom rade aj na prihliadnutie, aby medzi pohľadávkou navrhovateľa a výškou splátky odporcu nebol nepomer, bolo odporcovi umožnené plnenie splátkach po 10,- eur mesačne, čo v konečnom dôsledku je prijateľné aj pre samotného navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ mal v konaní úspech 28,31/130,66, odporca mal v konaní úspech 102,35/130,66, takže v konaní mal celkový úspech odporca v rozsahu 74,04/130,66 (102,35/130,66-28,31/130,66). Odporcovi však náhrada trov konania priznaná nebola, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.