Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10P-57-2014.pdf
PDF · 87.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloletú F. D., A.. X.X.XXXX,, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom : Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov : M. D., H.. D., A.. XX.X.XXXX, S. W. O., O., J.. Q. W. X/X Y. H. D., A.. X.X.XXXX, S. W. M., L. J.. XXXX/XX, F. W. X. XX, M., o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú F. D., A.. X.X.XXXX zo sumy 702,-Sk na sumu 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa od 18.8.2014.
Zaostalé výživné, ktoré vzniklo následkom tohto zvýšenia za obdobie od 18.8.2014 do 31.3.2015 v sume 28,54 Eur sa povoľuje otcovi splácať po 2,-Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto súd mení rozsudok Okresného súdu Komárno 8C/65/2007-61 zo dňa 4.6.2008 v časti o výživnom pre maloleté dieťa.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom došlým súdu 18.8.2014 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú F. zo sumy 702,-Sk aspoň na 50,-Eur mesačne odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že doterajšie výživné považuje za neprimerane nízke vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, ktorá navštevuje 5.ročník ZŠ v Komárne. Do školy dochádza autobusom, za čo denne platí 1,10 Eur, inak na dcéru má výdavky, ktoré zodpovedajú jej veku. Otec neudržiava s ňou žiaden kontakt. Darčeky jej nekupuje. Neplatí riadne ani výživné.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného otca maloletého dieťaťa, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.
Kolízny opatrovník maloletej navrhol vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vzhľadom na to, že z dokladov zadovážených súdom vyplýva, že otec žiadny príjem nemá.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu matky aj rozsudkom Okresného súdu Komárno 8C/65/2007-61, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, lustráciou v sociálnej poisťovni. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Rozsudkom okresného súdu Komárno 8C/65/2007-61 zo dňa 4.6.2008 bola maloletá F. zverená do osobnej starostlivosti matke. Zároveň otec dieťaťa bol zaviazaný na platenie výživného k rukám matky vo výške 702,-Sk, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Podľa § 78 ods.1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 ods. 1,3 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu, v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že výživné možno zmeniť iba vtedy, ak došlo k závažnej zmene pomerov, pričom zmena sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného) alebo objektívne (napr. vývojom životných nákladov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, pribudnutím vyživovacej povinnosti, celkovým zhoršením majetkových pomerov, nadobudnutím čiastočnej alebo úplnej schopnosti oprávneného živiť sa sám, zmenou potrieb atď.). Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že výživné možno zmeniť iba vtedy, ak došlo k závažnej zmene pomerov, pričom zmena sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov.
Takáto zmena môže nastať v odôvodnených potrebách dieťaťa, ale aj v možnostiach a schopnostiach povinného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy.
Vyššie citované ustanovenie vyjadruje zásadu, že ak sa má zmeniť výživné, musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu, pričom táto zmena sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného) alebo objektívne ( napr. vývojom životných nákladov, pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho fyzickým vyspievaním, zdravotným stavom, prípravou na budúce povolanie, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, pribudnutím vyživovacej povinnosti, celkovým zhoršením majetkových pomerov, nadobudnutím čiastočnej alebo úplnej schopnosti oprávneného živiť sa sám, zmenou potrieb atď.). Obe kritéria uvedené v § 75 Zákona o rodine, a to odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Schopnosti a možnosti rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 4.6.2008. Je nepochybné, že od tejto úpravy výživného uplynula dlhá doba, za ktorú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa značne zvýšili. Dieťa v školskom roku 2014-2015 navštevuje piaty ročník ZŠ Q. O.. Má zvýšené výdavky aj v súvislosti s dochádzkou do školy hromadným dopravným prostriedkom. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je nezamestnaná, za aktivačné práce dostáva mesačne 124,-Eur, iné príjmy nemá. Zaťažuje ju ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému H. D., A..XX.X.XXXX, ktorý pochádza zo spolunažívania druha družky s O. W.. Druh matky v súčasnosti je tiež nezamestnaný. Poberá sociálne dávky vo výške 62,-Eur mesačne. Bývajú v podnájme, za čo vrátane inkasa platia mesačne 95,-Eur. Lustráciou otca v sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je nezamestnaný, podľa potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno od roku 2010 nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi a taktiež od odboru sociálnych vecí a rodiny nepoberá žiadnu inú dávku. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol v evidencii od 16.3.2005 do 15.6.2005.
Vzhľadom na pomery otca súd bol toho názoru, že návrhu matky na zvýšenie výživného je možné vyhovieť iba sčasti, a to do výšky 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo od 1.7.2013 predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne. Nakoľko otec je nezamestnaný a žiadne príjmy nemá, i napriek tomu, že vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa návrh matky je opodstatnený, súd dospel k záveru, že otec nie je schopný prispievať na potreby maloletej iba v minimálnom rozsahu stanovenom §-om 62 Zákona o rodine. Preto návrh vo zvyšnej časti zamietol. Zvýšením vyživovacej
povinnosť otca spätne zo sumy 23,30 Eur na 27,13 Eur odo dňa podania návrhu, t.j. od 18.8.2014 do 31.3.2015 mu vznikol nedoplatok na výživnom v sume 28,54 Eur, ktorú zaostalosť súd mu povolil uhradiť v mesačných splátkach vo výške 2,-Eur počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods.1 písm. c) O.s..p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti roz- sudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.