Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Csp-99-2022.pdf
PDF · 96.1 KB
Case nature
Subarea
11Csp/99/2022
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokátska kancelária, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1. BENCONT COLLECTION, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, 2. Obec C., XXX XX C. XXX, IČO: 00 332 861, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 5518866810, zo dňa 22.04.2010 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 5518866810, zo dňa 22.04.2010 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 5518866810, zo dňa 22.04.2010 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a náhradu trov konania.
Zároveň žalobkyňa podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia totožného s výrokom tohto uznesenia. Podanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že právnym s predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou Poštová banka, a.s., uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o úvere č. 5518866810, zo dňa 22.04.2010 (ďalej len Zmluva), ktorej súčasťou je drobným písmom inkorporovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [5]. V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemala vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s Dohodou, nebola na nič upozornená a nebolo jej nič ani vysvetlené. O samotnej skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, ktorým je Obec Soľ (žalovaný v 2. rade), ktorému žalovaný v 1. rade zaslal žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 18.10.2022. V konaní namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná Dohoda s ňou nebola individuálne dojednaná, ale bola jej predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohla len Zmluvu spolu s Dohodou ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Dohoda je vyhotovená ako súčasť samotnej Zmluvy a nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a nemala možnosť ju odmietnuť. Konanie dodávateľa, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodávateľ má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje sám dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky nemala inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s ďalšími písomnosťami vrátane inkorporovanej Dohody podpísať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, môj zamestnávateľ (žalovaný v 2. rade) je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a nemá žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť alebo obmedziť. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný v 1. rade si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na jej majetok a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne, podľa ZoSÚ, Zmluva musí okrem iného obsahovať: celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 4 ods. 2 písm. e/ ZoSÚ), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Zmluva o úvere č. 5518866810, zo dňa 22.04.2010 neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. e/, i/ a j/ ZoSÚ. V Zmluve je tiež uvedená nesprávne celková výška nákladov 2 029,98 eura. Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje v danom prípade sumu 5 270,30 eura (75,29 eura x 70) a výškou poskytnutého úveru (3 000,- eur). Skutočná celková výška nákladov je preto správne 2 270,30 eura (5 270,30 eura – 3 000,- eur = 2 270,30 eura). Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poukazuje aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodávam, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Nekalá povaha obchodnej praktiky vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný v 1. rade požaduje o výkon zrážok zo mzdy až vo výške 8 416,12 eura, čo je zjavne neprimerané voči výške poskytnutej istiny úveru 3 000,- eur, aj keby neuhradila ani cent. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Na základe vymedzeného skutkového a právneho stavu považuje za nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi ňou a žalovaným v 1. rade prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do jej majetkových práv a hrozí jej majetková ujma, ktorá má pre ňu vážne následky. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že právna úprava vymedzená v CSP na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v OSP umožňuje pri nariadení neodkladného opatrenia ukladať povinnosti len stranám konania. Z uvedeného dôvodu v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia označuje ako stranu konania (žalovaný v 2. rade) aj jej zamestnávateľa a navrhuje uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy práve jej zamestnávateľovi, ktorý tieto zrážky zo mzdy aj reálne vykonáva. Takýmto postupom bude náležitým spôsobom zabezpečená ochrana jej práv. Okrem samotnej povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si v konaní voči žalovanému v 2. rade neuplatňuje žiadne nároky. Ak by bolo neodkladné opatrenie uložené len žalovanému v 1. rade, nie je žiadna záruka, že žalovaný v 1. rade túto skutočnosť oznámi aj jej zamestnávateľovi, keďže mu to žiadna právna norma priamo explicitne neukladá, resp. nie je stanovená ani žiadna lehota dokedy to má zamestnávateľovi oznámiť. Na podporu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, poukázal priamo vo vzťahu k žalovanému v 1. rade na právoplatné uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2Csp/54/2020, zo dňa 28.07.2020; Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/125/2020, zo dňa 28.07.2020; Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10Csp/90/2020, zo dňa 16.07.2020; Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10Csp/108/2019, zo dňa 05.06.2019.
Zo zmluvy o úvere číslo 5518866810 zo dňa 22.04.2010 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade ako veriteľom je zrejmé, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 3.000,00 eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť úver v 70 mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavovala sumu 75,29 eur. Celková výška nákladov bola 2.029,98 eur. Úroková sadzba predstavovala výšku 19,5 % ročne a RPMN 21,85 %.
Zmluva o úvere obsahuje v čl. 3 bod 5, Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle ustanovenia § 551 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Z podania žalovaného v 1. rade zo dňa 18.10.2022 adresovaného zamestnávateľovi žalobkyne – žalovanému v 2. rade, žalovaný v 1. rade zamestnávateľovi žalobkyne uviedol postup, akým bola postúpená na žalovaného v 1. rade pohľadávka voči žalobkyni. Ďalej sa v tomto liste uvádza, že žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobkyne – žalovaného v 2. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka - žalobkyne.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, je to v prípade ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na základe návrhu a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe, rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje aby v návrhu bolo uvedené opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Splnenie týchto rozhodujúcich zákonných predpokladov aspoň jedného musí súd primárne vyhodnoť z návrhu a opísaných rozhodujúcich skutočnosti. Zároveň musí navrhovateľ rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť.
Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné(uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti)nariadenia neodkladného opatrenia.
Keďže v konaní o návrh na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Je povinnosťou strany svoje tvrdenia o odôvodnenosti nariadenia neodkladného opatrenia náležite preukázať a osvedčiť predloženými dôkazmi.
V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.
Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.
Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej žalobkyňa spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.
Hoci rozsah tejto neplatnosti zatiaľ nemožno ustáliť, návrh, ktorým sa žalobkyňa domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobkyňa má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.
V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.
Žalobkyňa osvedčila predložením Zmluvy o úvere a v nej zakomponovanej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.04.2010, existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným v 1. rade, ktorý vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže pohľadávka voči žalobkyni bola postúpená z postupcu Poštová banka, a.s. na žalovaného v 1. rade. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný v 1. rade je pasívne vecne legitimovaný. Zároveň žalobkyňa predložila žiadosť žalovaného v 1. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy adresované zamestnávateľovi žalobkyne – žalovanému v 2. rade. Súd je toho názoru, že dovtedy, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a možno sa z nej domáhať plnenia, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná.
Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k obom žalovaným, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.
V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobkyne ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu.
Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobkyne v časti, ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k nemu, vyhovel.
Pokiaľ ide o uloženie povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne – žalovanému v 2. rade, súd má za to, že uložiť povinnosť aj zamestnávateľovi žalobkyne je dôvodné. Týmto spôsobom dôjde k poskytnutiu adekvátnej ochrany žalobkyni vystupujúcej ako spotrebiteľ. Súd poukazuje v tomto sme aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v ktorom odvolací súd uviedol: „ Odvolací súd má za to, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tento smeruje proti veriteľovi a zamestnávateľovi žalobcu. Žalobca v návrhu žiadal tomuto uložiť povinnosť takisto ako žalovanému, riadne ho označil, zamestnávateľ je tak identifikovaný všetkými potrebnými údajmi, nárok voči nemu je opodstatnený, nakoľko neodkladné opatrenie sa ho týka a uloženie mu povinnosti je spravodlivé. Ak by mu nebola povinnosť uložená, tak by mohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia žalobcu a k ujme v jeho majetkovej sfére, nakoľko žalobca pri nerešpektovaní uznesenia žalovaným bude musieť sa nároku domáhať exekučne, čo je časovo náročné a v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, na ktorého strane by tak mohlo dôjsť k finančnej ujme. Navyše z rozhodovacej praxe súdov ako správne uviedol aj súd prvej inštancie vyplýva, že zamestnávateľom je ukladaná povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26CoCsp/58/2020, 11CoCsp/10/2020, uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 1C/37/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3Co/313/2016)“.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 5518866810, zo dňa 22.04.2010 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko o trovách konania neodkladného opatrenia bude v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 4Cob/241/2017 zo dňa 15.02.2018, podľa ktorého „keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť“.
V danom spore má súd za to, že sa nejedná o situáciu kedy neodkladné opatrenia konzumuje vec samú a kedy nie je viazané na meritórne rozhodnutie. V danom prípade sa jedná o situáciu, kedy bol podaný návrhu na vydanie neodkladného opatrenia spolu so žalobou. Preto má súd za to, že o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.