Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-144-2014.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/144/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej, vo veci žalobcu P. U., C. S., K. XXXX/X, S. H. T. Ž. X. S. X.Z. Z. P. U., K. Z. S. D., S. XXX/XX, P.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jankou Hesovou, advokátkou, Poprad, Hraničná 656/1, proti žalovanému P.. Q. S., C. K. H. N., M. XX, zastúpenému JUDr. Milošom Taragelom, advokátom, Spišská Nová Ves, Starosaská 11, o zaplatenie 13 913,96 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/6/2012-171 zo 4.12.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 374,14 €, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Milošovi Taragelovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v prospech jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 3.076,80 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 13.913,96 € tvrdiac, že na základe písomnej objednávky z 28.9.2007 a následnej ústnej objednávky vykonal pre žalovaného stavebné dielo, a to kanalizáciu a vodovod, vrátane prípojok k rodinným domom stavaným v rámci individuálnej bytovej výstavby na ulici Z. N. D. a za tieto práce vyfakturoval dňa 5.12.2007 sumu 140.000,- Sk a dňa 22.12.2009 faktúrou č. 09006 sumu 13.913,96 €, pričom žalovaný v plnej výške uhradil iba prvú faktúru a druhú nezaplatil s odôvodnením, že na stavbe sa vyskytli nedostatky. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal, že druhá faktúra bola duplicitná a zároveň vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že na posúdenie reálnej ceny stavebných prác nariadil znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého posudku č. 1/2013, vypracovaného znalcom P.. Š. B. mu vyplynulo, že druhá faktúra vo vzťahu k faktúre č. 07002 bola duplicitná, pretože text prvej faktúry zahŕňal všetky práce, ktoré boli potrebné na realizáciu uvedeného diela. Prihliadol na vyjadrenie znalca, ktorý k námietkam žalobcu vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že znalecký posudok vypracoval za odbornej pomoci konzultantov a zotrval na svojich záveroch. Právne vec posúdil podľa § 631 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je neopodstatnená. Obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení o duplicite druhej faktúry sa podľa neho ukázala ako dôvodná a potvrdená aj súdnym znalcom. Za nenáležitú považoval námietku žalobcu o nekompetentnosti znalca, pretože jeho odbornosťou je odbor ekonomiky a manažmentu, odvetvie financií a aj posúdenie faktúry spadá do tohto odvetvia. Pri takto zistenom skutkovom stave sa mu javilo ako neúčelné nariaďovať ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov podľa návrhu žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu
vo výške 3.076,80 €, z čoho 2.242,30 € predstavovali trovy právneho zastúpenia a zvyšok náhrada za zaplatený súdny poplatok za odpor.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nezistil skutočný objektívny stav predmetu sporu a vo veci rozhodol iba na základe znaleckého posudku podaného znalcom, ktorý nie je znalcom pre posúdenie otázok podstatných pre rozhodnutie veci. Trval na tom, že navrhoval vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru rozpočtovania stavieb za účelom zistenia skutočnej ceny prác ním vykonaných a napriek tomu súd prvého stupňa ustanovil znalca z odboru ekonomiky a manažmentu. Ustanovený znalec podľa jeho názoru sa nevie vyjadriť k cene diela a jeho tvrdenie, že reálna cena sa odvíja od celkovej dohodnutej ceny za realizované dielo označil za nezmysel. V celom rozsahu si osvojil námietky voči znaleckému posudku zaslané súdu 5.2.2013 a znalcovi tiež vyčítal, že posudok vypracoval bez toho, aby stavbu videl a kontaktoval obe zúčastnené strany. Pokiaľ súd vzal za základ svojho rozhodnutia závery nekompetentného a neobjektívneho znalca, nemohol dospieť k správnemu a z materiálnej pravdy vychádzajúcemu záveru.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 374,14 €. Bol toho názoru, že súd posúdil vec správne po právnej a vecnej stránke a aj jeho hodnotiaca úvaha zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. Mal za to, že znalec bol kompetentný sa vyjadriť ku skutočnostiam tak, ako mu to ustanovil súd svojim uznesením a znalec zodpovedal všetky jemu zadané otázky. Poukázal tiež na to, že žalobca k osobe znalca začal námietky podávať až po vypracovaní znaleckého posudku, ktorého závery vyzneli v jeho neprospech. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa ho znalec nepokúsil kontaktovať, keďže na požiadanie znalca sa aj jeho právny zástupca pokúšal skontaktovať s právnou zástupkyňou žalobcu, čo však bolo neúspešné a javí sa ako skôr pravdepodobné, že sa žalobca zámerne vyhýbal poskytnutiu súčinnosti pri vypracovaní znaleckého posudku. Trval tiež na tom, že jediná objednávka na stavebné práce bola vyhotovená v písomnej forme a je založená v súdnom spise a žiadne ďalšie práce objednané ani vykonané neboli. Aj znalec jednoznačne konštatoval duplicitu faktúry na sumu 13.913,96 € vo vzťahu ku faktúre č. 07002 a tak v prípade druhej faktúry nešlo o žiadnu dofakturáciu.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje verejný záujem.
Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie a správne skutkové zistenia boli prvostupňovým súdom správne podradené pod hmotnoprávne predpisy a z nich vyvodené zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 13.913,96 €, ako úhrady ním vykonaných stavebných prác na podklade zmluvy o dielo. Zaťažovalo ho tak dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že na zaplatenie žalovanej sumy má právny nárok.
Zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, že zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať odborným spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. Splatnosť ceny diela nastáva až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak (napr. dojednanie, že objednávateľ časť ceny diela uhradí až po odstránení vád). Ak sa teda predmet diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase, kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazuje vady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutom čase (§ 633 ods. 1 OZ), ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na podklade písomne vyhotovenej objednávky vznikol medzi nimi dvojstranný záväzkový právny vzťah, i keď samotná zmluva o dielo nebola vyhotovená v písomnej forme. Žalovaný si u žalobcu objednal vykonanie zemných prác na výstavbu vodovodu a kanalizácie v Hrabušiciach, pričom podľa objednávky z 28.9.2007 (na č.l. 5 spisu) cena prác bola určená dohodou na 140.000,- Sk. Žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz o tom, aby sa účastníci dohodli na vyššej odplate na vyhotovenie diela.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Dôkaznú povinnosť v zmysle cit. ust. môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uvedie v žalobe a ktoré tvrdí počas konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v tom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva v zmysle hmotného práva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení súdu z navrhnutých a aj vykonaných dôkazov.
Odhliadnuc od nepreukázania dohodnutia vyššej odplaty za vykonané práce je potrebné poukázať na zaužívanú súdnu prax, v zmysle ktorej ak sa účastníci záväzkového právneho vzťahu dohodli na pevnej cene za vykonané dielo, je žalovaný (objednávateľ) povinný ju v takejto výške uhradiť a v takomto prípade nie je dôvod znalecky skúmať, či je takto dohodnutá cena alebo cenová ponuka v súlade s cenníkom.
V prejednávanej veci žalobca, ako zhotoviteľ diela za ním vykonané práce vyhotovil dňa 5.12.2007 faktúru č. 07002, znejúcu na 140.000,- Sk (č. l. 10) a túto faktúru žalovaný uhradil v plnej výške. Dňa 22.12.2009 však žalobca vyhotovil ďalšiu faktúru č. 09006 na sumu 13.913,96 € (t. j. na žalovanú sumu), ktorú však žalovaný už odmietol uhradiť aj s poukazom na to, že práce už zahrnuté vo faktúre 07002 ňou boli účtované duplicitne.
Zo znaleckého posudku č. 1/2013, vypracovaného P.. Š. B., znalcom v odbore ekonómia a manažment, odvetví financií jednoznačne vyplynulo, že v poradí druhá faktúra (č. 09006 splatná 31.12.2009) vo vzťahu k faktúre č. 07002 je v plnom rozsahu duplicitná, nakoľko text prvej faktúry zahŕňa všetky práce, ktoré boli potrebné na realizáciu predmetného diela.
V danej veci súd prvého stupňa nariadil na posúdenie otázok, zásadných pre rozhodnutie znalecké dokazovanie ( §127 O.s.p.). Dostal sa totiž do situácie, keď pre zistenie rozhodujúcich skutočností boli nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti. Odbornými znalosťami sa tu rozumejú iné znalosti, než znalosti práva a iné znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť. Aj takýto znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O.s.p.. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel, pretože pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov, okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, že ich obsah je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom dôkaze hodnotí súd vierohodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré súdu podáva. Pri iných dôkazných prostriedkoch hodnotí súd tieto priamo, bezprostredne, ale zo znaleckého posudku súd hodnotí dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je logické a či znalec prihliada na všetko, čo mu bolo predostrené na posúdenie. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti, z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie mu chýbajú potrebné a náležité preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom teda môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný a či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádza zo zistených skutočností. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ho konfrontuje s iným znaleckým posudkom ( za predpokladu, ak je k dispozícii) alebo ustanoví nového znalca.
Súd prvého stupňa svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil predovšetkým jednoznačnými závermi znaleckého posudku vyhotoveného znalcom P.. Š. B. a s jeho názorom možno súhlasiť.
Žalobca síce spochybnil kompetentnosť znalca P.. Š. B., avšak aj podľa odvolacieho súdu vierohodnosť a správnosť ním vypracovaného posudku nespochybnil. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí odôvodnil svoje skutkové zistenia vyplývajúce zo záverov znaleckého posudku a to aj so zreteľom k námietkam žalobcu a stotožnil sa s vysvetlením a postupom znalca pri zodpovedaní jemu položených otázok. Je pritom nepochybné, že vo všeobecnosti záver znaleckého posudku väčšinou smeruje (približuje sa) k stanovisku jednej z procesných strán, ktoré tvrdenie skôr zodpovedá odbornému hodnoteniu znalca, avšak len z tejto okolnosti nemožno vyvodzovať dôvod pre spochybnenie objektivity znalca. Je vždy vecou súdu, aby aj s prihliadnutím na ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil hodnovernosť znaleckého posudku a vyvodil z neho príslušné skutkové zistenia.
Je potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že znalec P.. Š. B. sa podrobne vyjadril k námietkam žalobcu, spochybňujúcim jeho odbornosť na pojednávaní 4.12.2013 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 158 - 161), kde bez akýchkoľvek pochybností trval na tom, že „danú problematiku“ ovláda a predmetný znalecký posudok vypracoval aj za odbornej pomoci konzultantov - rozpočtára zo stavebného podniku a súdneho znalca - stavbára. Závery znaleckého posudku P.. Š. B. sú tak celkom jednoznačné a presvedčivé, svedčiace o duplicite spornej faktúry a tieto zodpovedajú aj pravidlám správneho logického myslenia. Prvostupňový súd nepochybil pri vyhodnotení tohto posudku, ako objektívne hodnoverného dôkazu a žalobcu jeho závery nespochybnil v takom rozsahu, aby vo veci bolo potrebné vyhotoviť ďalší (kontrolný) znalecký posudok. Osobitne je nutné zdôrazniť, že zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie 4.12.2013, na ktorom bol znalec P.. Š. B. vypočutý, dokazovanie skončené a vo veci meritórne rozhodnuté, nedostavila (svoje nepredvídané náhle zdravotné ťažkosti nepreukázala) a prišla tak o možnosť bezprostredne reagovať na vyjadrenia znalca.
Keďže žalobca nepreukázal, aby sa so žalovaným dohodli na vyššej odplate za vyhotovené dielo, ako 140.000,- Sk a navyše z vykonaného dokazovania vyplynula duplicita faktúry, tvoriacej podklad žaloby, bolo potrebné potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Súd prvého stupňa mal dostatočné podklady pre svoje skutkové zistenia, tieto správne pokladal za vyčerpávajúce a tak nebol dôvod vykonať ďalšie dokazovanie (výpoveďami svedkov), keď žalobca naviac ani uspokojivo nevysvetlil, prečo v poradí druhú faktúru vystavoval až s takým veľkým (nelogickým) časovým odstupom.
Žalovaný mal i v odvolacom konaní úspech a keďže si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a túto aj v lehote vyčíslil, bola mu priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z odmeny a náhrady hotových výdavkov jeho zástupcu - advokáta (§ 211 ods. 2, § 142 ods. 1 O.s.p.) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Odmena bola priznaná za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu zo 14.2.2014 v základnej sadzbe 303,74 €. Za tento úkon patrí aj paušálna náhrada 8,04 € a odmenu a náhradu je potrebné zvýšiť o daň z pridanej hodnoty 62,36 € (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.) a celkom trovy takto predstavujú 374,14 €.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.