Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_12C-330-2014.pdf
PDF · 114.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/330/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EURO BUSINESS SOLUTIONS s. r. o., so sídlom Bratislava - Rača, Osadná 2, IČO: 46 132 767, práv. zast. Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vlárska 32, IČO: 36 866 881, proti žalovanému M. W., G.. XX. XX. XXXX, K. Z., C. XXX, v konaní o zaplatenie 161,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. 1 bod. 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 258 zo dňa 29. 09. 2011, v znení: „ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku, viac ako 30 (tridsať) kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, musí dodatočne zaplatiť veriteľovi jednorazovú pokutu za omeškanie plnenia vo výške 50 € (slovom päťdesiat eur) za poskytnutú pôžičku vo výške 100 € - 199 €.“, je neprijateľná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 100,- Eur za čas od 28. 10. 2011 do 10. 01. 2012, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 161,20 Eur, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 132,- Eur od 27. 11. 2011 do 10. 01. 2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 32,- Eur od 11. 01. 2012 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 50,- Eur od 28. 11. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29. 09. 2011 medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 258 podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedenej zmluvy, žalobca požičal žalovanému finančnú čiastku vo výške 100,- Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť žalobcovi a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, ako aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). V zmysle čl. I. Zmluvy, celková výška úroku za spotrebiteľských úver je vo výške 32,- Eur, tzn. celková výška úveru je 132,- Eur. V zmysle čl. 2 bodu 2.2 VOP, poskytnutá pôžička bola poukázaná bankovým prevodom na účet žalovaného, v zmysle ktorého žalovaný na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo výške 0,01 Eur. Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky sa považuje dátum pripísania finančných prostriedkov na účet žalovaného. V zmysle čl. 3 bodu 3.1 VOP, ak sa dostane žalovaný do omeškania s úhradou celkovej výšky pôžičky, žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 2 % za každý deň omeškania. Žalobca si uplatňuje uvedený 2 % úrok iba po dobu 30 dní odo dňa splatnosti pôžičky, následne zákonný úrok z omeškania. Žalovaný si splnil úhradu pôžičky len čiastočne, a to do výšky 100,- Eur, ktoré uhradil dňa 10. 01. 2012. Dlžná suma vo
výške 161,20 Eur pozostávala z poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 32,- Eur, úroku z omeškania vo výške 79,20 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 50,- Eur.
Žalovaný sa nevyjadril k doručenej žalobe, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednáva, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Žalobca písomným podaním zo dňa 05. 11. 2014 na výzvu súdu oznámil, že so žalovaným dňa 29. 09. 2011 uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 258, na základe ktorej poskytol žalovanému finančnú čiastku vo výške 100,- Eur. Poukázal na skutočnosť, že pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú formu. Zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke konkludentne, vzájomným plnením, prostredníctvom zaplatenia registračného poplatku žalovaným a následného finančného plnenia zo strany žalobcu žalovanému. Celková výška úveru, vrátane odplaty za poskytnutie úveru, predstavovala v zmysle čl. 1 Zmluvy /Hlavné špeciálne zmluvné podmienky/ sumu 132,- Eur. Dátum splatnosti bol stanovený na deň 27. 10. 2011. Žalobca má za to, že odplata za poskytnutie pôžičky je primeraná, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Žalovaný si splnil svoj záväzok voči žalobcovi len čiastočne, a to úhradou sumy vo výške 100,- Eur dňa 10. 01. 2012, tzn. že si bol vedomý svojej pohľadávky voči žalobcovi. Podľa názoru žalobcu, žalovaný bol dostatočne upozornený na nevyhnutnosť preštudovania si Osobitných podmienok ako aj VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa čl. 10 VOP, žalovaný sa pred uzatvorením zmluvy zaregistroval do registračného formulára na webovej stránke veriteľa, uviedol svoje osobné údaje a súhlas alebo nesúhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi. Súčasne potvrdil, že sa s podmienkami zmluvy o pôžičke riadne oboznámil a súhlasí s nimi. Následne žalovaný potvrdil registráciu a uhradil registračný poplatok z osobného účtu, na ktorý budú poukázané finančné prostriedky zo strany žalobcu. Po zaplatení registračného poplatku, žalobca zaslal žalovanému SMS správu s uvedením jeho ID. Následne veriteľ odoslal zmluvu elektronickou poštou. V prípade postupu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, tento upravujú Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke. V samotnej zmluve, v čl. II je vyhlásenie a potvrdenie veriteľa bod 2.8, kde je uvedené, že ďalšie podmienky zmluvy sú uvedené VOP. Postup uzatvorenia zmluvy a poskytnutie úveru je riadne opísaný na webovej stránke žalobcu. Prístup do systému získa klient prostredníctvom ID a hesla, ktoré mu pridelí žalobca a v systéme si zvolí vyhovujúce podmienky v zmluve o pôžičke a potvrdí výber. Žalobca poukázal na čl. 3.3.1 VOP, v zmysle ktorých klient za predpokladu, že sa dostane do omeškania s vrátením pôžičky, má nárok na úroky z omeškania vo výške 2 % za každý deň omeškania z nesplatenej sumy. Uvedený dohodnutý úrok z omeškania platí iba po dobu 30 dní odo dňa splatnosti pôžičky, tzn. od 28. 10. 2011 do 27. 11. 2011 a následne si žalobca uplatňuje už len zákonný úrok z omeškania. Takto vypočítaný úrok z omeškania predstavuje pevnú výšku vo výške 79,20 Eur. Žalobca si uplatnil aj jednorazovú pokutu za omeškanie plnenia, v závislosti od výšky čerpanej pôžičky, ktorá predstavovala 50,- Eur.
Z pripojených listinných dôkazov, z detailu pohybu na účte EURO BUSINESS SOLUT, IBAN: A. zo dňa 28. 09. 2011 je zrejmé, že bola uhradená suma 0,01 Eur, kde v časti SPinf je zaznamenaný text „potvrdzujem súhlas s MD5 kod 2A07 GPI952248“, názov „W. M.“. Z ďalšie detailu obratu v A. A., Q.. A.., zo dňa 29. 09. 2011 bola zaznamená čiastka 100,- Eur na účte XXXXXXXXXX/XXXX. V doplňujúcich údajov bolo uvedené: spotrebiteľský úver č. 258.
Zo Zmluvy o pôžičke č. 258 zo dňa 29. 09. 2011 súd zistil, že bola uzavretá podľa ust. § 657 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 119/209 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ako veriteľ v danej zmluve vystupuje žalobca a ako dlžník žalovaný. Zo zmluvy vyplynuli hlavné špeciálne zmluvné podmienky, a síce že sa jedná o spotrebiteľský úver vo výške 100,- Eur, termín úveru: 28 kalendárnych dní, splatný deň úveru: 27. 10. 2011. V časti Podmienky čerpania úveru je uvedené „za deň podpísania zmluvy sa považuje deň prevodu úveru na účet klienta“. V ďalšej časti textu je uvedená ročná úroková sadzba 417,14 %, celková výška úroku za spotrebiteľský úver 32, - Eur, RPMN 3630,50 % a celková výška úveru klienta 132,- Eur. Ďalšia časť sa vzťahovala na oneskorené splácanie splátok a s tým spojené penále z omeškania a úroky, pričom v texte je uvedené, že klient ktorý nesplnil povinnosť splatiť pôžičku v deň splatnosti, musí veriteľovi splatiť úroky vo výške 2 % za každý deň omeškania zo splatnej sumy. Úroky z omeškania sa začnú merať nasledujúci kalendárny deň po dni splatnosti pôžičky a účtovanie končí v ten deň, kedy bude klientom zaplatená splatná čiastka vrátane sankčných poplatkov za neplnenie, pripísané na bankový účet veriteľa, nasledujúcim dňom po dni splatnosti pôžičky a účtovanie končí v ten deň, kedy klient splatí splatnú čiastku, vrátane sankčných poplatkov za neplnenie na bankový účet veriteľa. Pod bodom 2 v tejto časti je uvedené, že ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, musí dodatočne zaplatiť veriteľovi jednorazovú pokutu vo výške 50,- Eur, ak išlo o pôžičku poskytnutú vo výške 100,- Eur až 199,- Eur. V bode 3 je uvedené, že pokiaľ je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, a zároveň mu bola veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavuje poplatky za notifikačné SMS správy, e - maily a poštu, pričom výška za každú jednu notifikačnú správu, e - mail, predstavuje 2,- Eur. Pod uvedeným textom, kde sa nachádzajú identifikačné údaje veriteľa a klienta, nasledujú Všeobecné podmienky, kde z čl. 2 bod 2.1 vyplýva žalovanému povinnosť pôžičku riadne a včas vrátiť. V čl. 3 je zaznamená úprava nároku na úrok z omeškania vo výške 2 % za každý deň omeškania zo splatnej sumy. V čl. 4 je text, z ktorého vyplýva „všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, sú uvedené na webovej stránke veriteľa www.momentpoziska.sk <http:// www.momentpozicka.sk>“. Z čl. 7 vyplýva, že tieto zmluvné podmienky sú považované za spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky. Úprava sankcií v prípade omeškania so zaplatením splátok v podobe úroku z omeškania je upravená aj v čl. 15 bod. 15.1. a rovnako aj úprava jednorazovej pokuty za omeškanie plnenia v bode 15.2. V čl. 18 je text vzťahujúci sa k RPMN, kde je síce uvedený vzorec na výpočet RPMN s odkazom na webovú stránku veriteľa, avšak pod týmto článkom je v tabuľkovom vyjadrení RPMN v prípade jednotlivých výšok poskytovanej pôžičky za rôzne časové obdobie od 7 po 28 dní. V príslušnej kolónke, ktorá sa vzťahuje na výšku poskytnutej pôžičky a dobu splatnosti, nie je žiadny výpočet, ale len uvedené percento. V tomto prípade, pokiaľ vychádzame z podmienok poskytnutej pôžičky, je to 3630,50 % ročne, keďže sa jedná o ročnú percentuálnu mieru nákladov, kde je súčasne aj vyjadrenie nákladu vo výške 32,- Eur. Z uvedenej tabuľky nie je možné zistiť, akým spôsobom sa veriteľ dostal k tomuto výpočtu.
Uvedený vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, čo vyplýva z charakteru zmluvného vzťahu a aj zo samotného textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť uzavretá v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka a ako vyplýva z textu aj v zmysle „Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 119/209 Z. z.“. Podľa poznatkov súdu, takýto právny predpis upravujúci Zákon o spotrebiteľských úveroch nebol zistený, pretože pod označeným číslom v Zmluve, je možné podradiť Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. marca 2009 č. MF/10415/2009-73, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty. V tomto prípade súd aplikoval na uvedený právny vzťah príslušné ust. § 52 a nasl. OZ, Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, keďže podľa predmetu konania, sa malo jednať o poskytnutie úveru formou na diaľku.
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o finančnej službe, a to uvedením
1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,
2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,
3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov,
4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané,
5. doby platnosti poskytnutých údajov,
6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,
7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j.) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a.) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a.) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 4 písm. k.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd konštatuje, že každá zmluva môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené právnou úpravou. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, tzv. formulárovej, medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu, s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 258 dňa 29. 09. 2011. V časti podpisu zmluvy boli vyjadrené len identifikačné údaje veriteľa a klienta - žalovaného, vzhľadom k tomu, že sa jednalo o zmluvu uzatváranú na diaľku. Je nesporné, že bol zaplatený poplatok vo výške 0,01 Eur, pravdepodobne žalovaným, ktorý bol označený na uvedenom detaile obratu zo dňa 28. 09. 2011. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania mala síce v záhlaví znenie, že je uzavretá v zmysle ust. § 657 OZ , podľa ktorého veriteľ prenechá dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaviaže vrátiť dohodnuté veci rovnakého druhu v dohodnutej dobe. Vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu, je zákon o spotrebiteľskom úvere a zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, v postavení špeciálneho predpisu voči Občianskemu zákonníku. Súd posudzoval splnenie informačnej povinnosti veriteľa na základe tých listinných dôkazov, ktoré boli pripojené do spisu a v súlade s uvedenými právnymi predpismi. Vzhľadom na zmluvné podmienky, zameral pozornosť na ročnú percentuálnu mieru nákladov /RPMN/. Z podmienok zmluvy, ktorá bola pripojená do spisu, bolo možné zistiť len to, že RPMN bola v konečnej výške uvedená v tabuľke, pričom z tejto tabuľky vyplynula len RPMN pri konkrétnej výške poskytnutej pôžičky a dobe splatnosti. Takže spotrebiteľ, ktorý sa oboznamoval s takouto tabuľkou, nemal celkom určite žiadny prehľad a zrejme ani odborné znalosti, dospieť k zisteniu, akým spôsobom veriteľ určil RPMN. Treba však zdôrazniť, že pokiaľ zákonodarca v ust. § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z. uložil informačnú povinnosť veriteľovi, tento bol povinný aj v spojitosti s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z. z. uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež mal uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaje uvedené v tabuľke Zmluvy, určite nie je možné
kvalifikovať ako prepočet postupu pri výpočte RPMN. Spotrebiteľ sa teda mohol oboznámiť s výškou pôžičky, o ktorú mal záujem a so splatnosťou, nie však s výpočtom RPMN. Keďže bežný spotrebiteľ nie je zorientovaný v pojmoch ako RPMN, celkom určite neodhalí tento zásadný nedostatok zmluvy. Vzhľadom k tomu, že RPMN nebolo oboznámené a informované v zákonom predpokladanej forme, je potrebné úver poskytnutý na základe takejto zmluvy, považovať za bezúročný a bez poplatkový, podľa ust. 11 ods. 1 písm. a.) Zákona o spotrebiteľskom úvere. Dôkazné bremeno o poskytnutí náležitých informácií spočívalo na žalobcovi, ktorý okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere, iným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie.
Žalovaný zaplatil poskytnutý úver vo výške 100,- Eur dňa 10. 01. 2012. Pokiaľ súd posudzoval uvedený úver za bezpoplatkový a bezúročný, zaplatením sumy 100,- Eur ako istiny, si žalovaný splnil svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi.
V prípade zmluvnej pokuty súd konštatuje, že uvedená zmluvná pokuta je sankčným opatrením za to isté porušenie platobných povinností, tzn. za omeškanie klienta so splatením pôžičky, ktoré je súčasne sankcionované aj úrokom z omeškania. Úrok z omeškania upravený v zmluve za prvých 30 dní je rovnako neprimerane vysoký, pretože predstavuje 2 % denne, tzn. 60 % zo sumy pôžičky, tzn. 60,- Eur. Pokiaľ k tomu pripočítame za rovnaké časové obdobie pokutu vo výške 50,- Eur, je potrebné konštatovať, že tieto sankcie vo vzťahu k poskytnutému úveru sú neprimerané za dobu 30 dní, teda neprijateľné. Z toho dôvodu súd uvedenú zmluvnú podmienku určil ako neprijateľnú v zmysle ust. § 153 ods. 4 O. s. p.
Podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“ ), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Je nesporné, že žalovaný zaplatil úver až po uplynutí doby splatnosti, ktorá uplynula dňom 27. 10. 2011 a z toho dôvodu sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 OZ.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd neakceptoval uplatnený kapitalizovaný úrok z omeškania, prepočítaný žalobcom vo výške 2 % denne za obdobie prvých 30 dní po uplynutí lehoty splatnosti, pretože takýto úrok z omeškania je v rozpore so zákonným úrokom z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške platnej k prvému dňu nasledujúcemu po uplynutí lehoty splatnosti. Týmto dňom bol deň 28. 10. 2011. Súd priznal úrok z omeškania v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., vo výške 9,25 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala výšku 1,25 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov).
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobca domáhal dôvodne len zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 100,- Eur za obdobie od 28. 10. 2011 do 10. 01. 2012. V tejto časti súd žalobe vyhovel, vo zvyšujúcej časti súd zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal žalobca úspech v konaní len v nepatrnej výške, do výšky sumy 1,90 Eur, tzn. vo výške 0,01 %. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že úspech v konaní mal žalovaný, ktorému žiadne trovy konania nevznikli. Z toho dôvodu súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.