Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20P/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. Y., L.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3204/3, 920 01 Hlohovec, dieťa rodičov: matka D. B., L. XX.XX.XXXX, J. G. Š. XXXX/XB, XXX XX Y., a otec C. Y., L. XX.XX.XXXX, J. C. Y., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletý C. Y., L. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. Y. výživným vo výške 220,- eur mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Matka je povinná raz mesačne písomne informovať otca maloletého o zdravotnom stave maloletého, školských aktivitách a mimoškolských aktivitách maloletého, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Styk otca s maloletým sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 01.08.2022 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa, ktorá žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým, že by bola oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, a aby otca maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 250,00 eur mesačne,.

2. Svoj návrh zdôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú spolu, nehospodária spolu a nekontaktujú sa. Otec jej prispieval na výživu maloletého do tretieho roku veku maloletého, aj to sporadicky sumou 100,00 eur - 200,00 eur. Otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

3. Matka po výzve súdu doručila súdu potvrdenie Sociálnej poisťovne po podaní žiadosti o vdovský a sirotský dôchodok, sobášny list, úmrtný list manžela navrhovateľky, rodný list maloletého, rodný list maloletého syna z manželstva, pravidelné mesačné náklady, potvrdenie prídavku na dieťa, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2021, Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2022, Potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2022, Potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2021,

4. Otec k návrhu matky uviedol, že súhlasí so sumou výživného 300,00 eur, pričom po opustení výkonu trestu doplatí nedoplatok na výživnom. Zároveň požiadal o úpravu starostlivosti o maloletého a o výrok súdu nariaďujúci s určenou dobou stretávania sa so synom. Uviedol, že o syna nemá žiadnu starostlivosť. Matka maloletého mu dvakrát ukázala syna od rozhodnutia súdu.

5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 09.12.2022, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ktorá mala doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletého, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie tiež vykázané riadne a včas, pričom neospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní. Na pojednávanie sa nedostavil procesný opatrovník, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

6. Súd postupoval v súlade s ustanovením , vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa a procesného opatrovníka.

7. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa so správou procesného opatrovníka z prešetrenia pomerov u matky a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré do súdneho spisu doložili v priebehu konania účastníci, resp. ktoré si vyžiadal súd z úradnej povinnosti a to: lustrácia v Sociálnej poisťovni (matka, otec), Lustrácia v ZVJS, oboznámil sa s pripojeným spisom , pričom zistil tento skutkový stav:

8. Z rodného listu mal súd za preukázané, že maloletý je spoločným dieťaťom navrhovateľky a otca C. Y..

9. Z lustrácie v registri ZVJS na otca maloletého zo dňa 08.12.2022 súd zistil, že tento sa nachádza v evidencii ZVJS, s tým, že vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou od 07.12.2021 do 10.05.2021.

10. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na otca maloletého súd zistil, že otec bol registrovaný ako zamestnanec v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou od 24.02.2022 do 27.04.2022.

11. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na matku maloletého súd zistil, že matka je registrovaná ako zamestnanec u zamestnávateľa REBECCITA, s.r.o. od 01.05.2019.

12. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že matka maloletého sa vydala, s manželom má dieťa, maloletého syna K.. V súčasnosti je navrhovateľka vdova.

13. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny má súd za preukázané, že matka v roku 2021 a do augusta 2022 poberala rodičovský príspevok.

14. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny má súd za preukázané, že matka v roku 2021 a do septembra 2022 poberala prídavky na maloleté deti.

15. Zo správy procesného opatrovníka vyplýva, že matka maloletého býva v rodinnom dome svojho svokra a svokry, mesačná réžia na chod domácnosti činí cca 200,00 eur. Hygiena v domácnosti bola na veľmi dobre úrovni s dostatočným množstvom potravín. Maloletý C. má svoju detskú izbu, ktorú zdieľa so svojím bratom. Izba je plne vybavená a účelne zariadená. V domácnosti matky sú vytvorené vhodné podmienky pre optimálny vývin a vývoj maloletého. Matka uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti REBECCITA Hlohovec, kde je mesačný príjem cca 1 400,00 eur. Otec jej na maloletého neprispieva žiadnym výživným. Maloletý otca ani riadne nepozná, nie sú spolu v žiadnom kontakte. Otec , sporadicky asi 1 - 2 krát za rok, napíše maloletému list. Naposledy sa s otcom stretli pred tromi rokmi. Matke s výchovou maloletého pomáhajú jej rodičia. Starí rodičia z otcovej strany nejavia o maloletého záujem.

16. Matka v rámci výsluchu uviedla, že maloletému o otcovi nerozpráva, maloletý ho nepozná. Naposledy umožnila styk maloletého s otcom cca tri roky dozadu. Maloletý mu povedal, že si ho vôbec nepamätá. Otcove správanie podľa matky nie je adekvátne, aby vychovával syna, otec drogovo závislý. Listy od otca maloletému neukazuje, ani nečíta, pretože keď to číta aj dospelý človek, chytá sa na hlavu, sú to bludy. Maloletý sa na otca nepýta. Otec sa styku s maloletým nijako nedožaduje, pred tromi rokmi matku požiadala stará matka z otcovej strany , aby maloletého prišla ukázať, tak ho doniesla, bolo

to cca v roku 2019. Za tie dva roky (2019-2021 nástup do ÚVTOS) otec maloletého nekontaktoval, otec mu napíše, iba keď je zatvorený, keď je vonku (pozn. mimo ÚVTOS) maloletého nekontaktuje. Keď je otec na slobode má iné aktivity, holduje drogám, nemá trvalý pobyt, nemá maloletého ani kam zobrať. Matka žije u svokrovcov, aj s maloletým synom K.. Na domácnosť im prispieva sumou 200,00 eur za všetkých troch. Táto suma zahŕňa energie. V rámci nehnuteľnosti sú dve bytové jednotky, teda s maloletými deťmi býva samostatne. Stravu a všetko ostatné si platí sama. Zdravotný stav maloletého je dobrý, býva bežne chorý, nevyžaduje si zvýšené výdavky. Mesačný príjem matky je teraz 500,00 eur, nakoľko je momentálne práce neschopná. Keď nie je práce neschopná, tak príjem činí 1 300,00 eur brutto, netto je cca 800,00 eur. Matka poberá rodinné prídavky na dve deti, daňový bonus si neuplatňuje. Vdovský dôchodok ani sirotský jej nebol schválený z dôvodu, že manžel mal odpracovaných málo rokov. Matka nevlastní žiadny majetok, vlastní osobné motorové vozidlo.

17. Podľa zákon o rodine (ďalej len „“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

21. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa veta prvá , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

25. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému prihliada vždy a prednostne na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Ide o primárne požiadavku pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého týkajú. Najlepší záujem dieťaťa je potrebné vnímať ako pojem komplexný a jeho obsah by mal byť adaptabilný, s reflexiou na konkrétne a individuálne okolnosti a osobnosť dieťaťa, ako aj ďalšie faktory, ktoré ho bezprostredne ovplyvňujú. V intenciách najlepšieho záujmu dieťaťa súd dôsledne vyhodnocuje, či pristúpi k rozhodnutiu, ktoré by sa mohlo negatívne odzrkadliť na fyzickom alebo psychickom zdraví maloletého dieťaťa. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je kľúčový a musí sa naň brať vždy ohľad, tento princíp musí byť vo všetkých ohľadoch priorizovaný. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa (cit. článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Používanie prístupu založeného na hodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa v rozhodovaní znamená, že bezpečnosť a integrita dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie možnosti rizika a ublíženia v budúcnosti a ďalších následkov rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa. Významným v rámci prvkov posudzovania a určovania záujmu dieťaťa je zraniteľnosť dieťaťa. Orgány a rozhodujúci činitelia musia zohľadniť rôzne druhy a stupne zraniteľnosti každého dieťaťa, pretože každé dieťa je jedinečné a každú situáciu treba posúdiť z pohľadu tejto jedinečnosti (Výbor OSN pre práva dieťaťa (2013). Všeobecný komentár č. 14 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu, čl. 74).

30. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky - matky maloletého je dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú rodičmi maloletého a nežijú v súčasnosti v spoločnej domácnosti, keďže otec maloletého aktuálne vykonáva trest odňatia slobody. Rodičia maloletého nežili v spoločnej domácnosti ani pred nástupom otca do VTOS. Otec maloletého vo svojom vyjadrení k podanému návrhu vyjadril súhlas, dokonca nad rámec požadovaného výživného. Napokon ani zo správy procesného opatrovníka maloletého nevyplynulo, že by existovali akékoľvek pochybenia v starostlivo sti matky o maloletého, s poukazom na tieto skutočnosti súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú v bežných veciach zastupovať a spravovať majetok maloletého.

31. Pokiaľ ide o otázku výživného, súd tiež vyhovel návrhu matky na určenie výživného, avšak v nižšom rozsahu. Ako nevyhnutné výdavky považoval: škola - stravné 7,20 eur, školský klub 10,00 eur, oblečenie 50,00 eur, obuv 30,00 eur, lieky a vitamíny 20 eur, strava 150,00 eur, hygienické potreby 20,00 eur, mobilný telefón 10,00 eur, školské potreby 20,00 eur. Spolu 317,20 eur. Súd nevzal do úvahy výdavky na maloletého v sume 36,00 eur (futbalový krúžok a florbalový krúžok), nakoľko tieto vyhodnotil ako nie celkom nevyhnutné. V predmetnom prípade, použijúc tretinový systém, kedy otec by mal platiť 2/3 z nákladov maloletého a matka, zohľadňujúc osobnú starostlivosť o maloletého, 1/3 nákladov maloletého, súd určil výživné otca na maloletého približne vo výške 2/3 nákladov, a to vo výške 220,00 eur mesačne. Súd mal v predmetnom prípade za to, že výška výživného stanovená na 220,00 eur mesačne bude dostatočné vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého a s poukazom na vyjadrenie otca, v ktorom deklaroval súhlas aj nad rámec podaného návrhu (návrh matky 250,00 eur, návrh otca 300,00 eur), i keď je tento v súčasnosti vo výkone trestu. Pokiaľ má otec za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť výživné v danej výške, súd výživné určil, nakoľko je to v prospech a v záujme maloletého. Pri určení výšky výživného súd zároveň prihliadol aj na potreby samotného maloletého ako oprávneného z výživného, keď vzhľadom na jeho vek a matkou špecifikované výdavky, považoval výživné v predmetnej výške 220,00 eur mesačne za primerané. Matka s uvedenou výškou výživného súhlasila.

32. Matka nepožadovala upraviť styk otca s maloletým, avšak otec sa úpravy styku s maloletým dožadoval (takisto sa dožadoval úpravy styku v konaní ). Matka predložila súdu na nahliadnutie listy otca písané maloletému, pričom v listoch otec písal, o. i., že maloletého ľúbi a teší sa, že sa s ním stretne. Súd pri svojich úvahách sa zaoberal najlepším záujmom maloletého. Maloletý má právo otca poznať a má právo na vytvorenie vzťahu so svojím otcom. S prihliadnutím na vek maloletého a na skutočnosť, že maloletý nemá s otcom vytvorený žiadny bližší vzťah, súd nemá za to, že v súčasnosti je v najlepšom záujme maloletého, aby otca navštevoval v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Preto styk otca s maloletým neupravil. Súd však dáva do pozornosti otcovi, že po odpykaní si trestu, môže

podať nový návrh na úpravu styku s maloletým, kedy maloletý nebude musieť navštevovať otca vo výkone trestu odňatia slobody.

33. Súd uvádza, že otec má aj vo výkone trestu odňatia slobody právo na styk s maloletým v primeranej forme a rozsahu. Síce informačná povinnosť jedného rodiča vo vzťahu k druhému rodičovi nenahradí styk otca s maloletým, avšak má súd za to, že v aktuálnej situácii otca je toto vhodný prostriedok na to, aby mal otec o synovi aspoň základné údaje, aby vedel, aké záujmy má jeho syn, čomu sa vo voľnom čase venuje, ako prebieha jeho vzdelávanie. Na týchto informáciách , podľa názoru súdu, môže otec neskôr stavať svoj vzťah k maloletému, nakoľko tieto informácie budú podkladom pre vhodné témy, výlety, trávenie voľného času otca s maloletým, nákupu prípadných darčekov maloletému. Písomný kontakt súd nepovažuje za obmedzujúce pre matku, ale jedným z jednoduchých a možných prostriedkov, pomocou ktorého otec môže realizovať výkon jeho rodičovských práv a povinností k maloletému zvereného do osobnej starostlivosti matky v čase, keď sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a styk s maloletým osobnou formou sa nerealizuje. Týmto spôsobom môže otec v následnej odpovedi na list matky reagovať a pýtať sa. Súd tak v rozhodnutí matke uložil povinnosť, aby otca maloletého pravidelne, raz mesačne, písomne informovala otca o zdravotnom stave maloletého, školských a mimoškolských aktivitách maloletého.

34. Podľa (ďalej len „“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

35. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , )CMP). Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.