Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13S-242-2014.pdf
PDF · 101.2 KB
No categories available
13S/242/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci žalobcu Z. X., bytom Q. J. Q. T., Y. X, právne zastúpeného JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom, so sídlom Trenčín, Hodžova 53, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 1.8.2014, č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/20645, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVODPC/ BEZ/2014/20645 zo dňa 1. augusta 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p..
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 432,23 eur, k rukám JUDr. Šimona Cibulku, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. jeho odvolanie zamietnuté a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom č. NM1/OPPKŤZPAPČ/ SOC/2014/22044-0011 zo dňa 16.4.2014 potvrdené.
Prvostupňovým potvrdeným rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom bol žalobcovi odňatý parkovací preukaz a súčasne mu bola uložená povinnosť vrátiť ho v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z aktuálneho zdravotného stavu žalobcu, ktorý bol prehodnotený v súvislosti s jeho žiadosťou o peňažný príspevok na osobnú asistenciu zo dňa 24.2.2014. Posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu určil vo vypracovanom lekárskom posudku mieru funkčnej poruchy žalobcu na 50 % podľa prílohy č. 3 kapitoly V, odseku 4, písm. c) zákona č. 447/2008 Z.z. (ďalej len zákon), pričom konštatoval, že žalobca sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z takto vypracovaného posudku vyplynulo, že od posledného posúdenia malo u žalobcu dôjsť k zlepšeniu mobility, keď sa má pohybovať bez použitia ortopedickej opornej pomôcky. V posudku je taktiež konštatované, že žalobca je po implementácii totálnej endoprotézy pravého kolenného kĺbu. Posudkový lekár uzavrel, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
Žalovaný ako odvolací orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom ústredia, ktorý zhodne s prvým posudkom určil mieru funkčnej poruchy u žalobcu na 50 % podľa prílohy 3 zákona. Tento posudkový lekár konštatoval, že žalobca je liečený pre farmakorezistentný tras horných končatín, hlavy a hlasiviek. Je po implementovaní totálnej endoprotézy pravého kolenného kĺbu, bez zdokumentovaného pooperačného obmedzenia pohyblivosti,
chôdzu zvláda samostatne bez kompenzačných pomôcok. V januári 2014 menovanému implementovali totálnu endoprotézu ľavého kolenného kĺbu. Pooperačne bola zdokumentovaná chôdza s dvoma barlami, čo je prechodný stav, nakoľko je predpoklad postupného zlepšenia chôdze aj bez nutnosti kompenzačných pomôcok, tak ako to bolo po prvej operácii. Žalobca je liečený na vysoký krvný tlak, cukrovku, jeho stav je stabilizovaný. Taktiež je liečený pre artrózu bedrových a členkových kĺbov bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti v nich.
Žalobca v podanej žalobe namietal, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vec nesprávne právne posúdili, keď ich názor, že žalobca už nie je osobou odkázanou na individuálnu prepravu je nesprávny a neobstojí. Podľa jeho názoru žalobca v celom konaní nepreukázal skutočnosť, na základe ktorej by sa mali zmeniť skutočnosti rozhodujúce pre trvanie nároku na parkovací preukaz. Oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach odkazujú na lekárske posudky vypracované ich posudkovými lekármi, podľa ktorých došlo u žalobcu k zlepšeniu mobility. K týmto sa však žalobca nemal možnosť vyjadriť, nevie z čoho pri ich vypracovaní títo lekári vychádzali. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého má mať možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Taktiež namietal, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia.
Žalobca predovšetkým namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď žalovaný sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v žalobcovom odvolaní. V odôvodnení rozhodnutia pritom ani neuviedol prečo sa odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal. Žalobca pritom v podanom odvolaní poukazoval na lekársky nález MUDr. O. a na rozšírenie svojej diagnózy. Žalovaný sa taktiež žiadnym spôsobom nezaoberal tým, nakoľko ovplyvňujú mobilitu žalobcu ostatné diagnózy. Podľa názoru žalobcu pritom ide o dôležitú otázku, ktorá má vplyv na zákonnosť celého rozhodnutia. Okrem toho mal za to, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vôbec nehodnotil dôkazy, ktoré predložil. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril s tým, že žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na základe zdravotnej dokumentácie predloženej žalobcom došlo prvostupňovým správnym orgánom k prehodnoteniu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu. V posudku zo dňa 24.2.2014 sú explicitne uvedené lekárske nálezy, na ktoré bolo pritom prihliadnuté. Okrem toho sa v ňom konštatuje, že žalobca sa na vyšetrenie posudkovým lekárom dostavil osobne, pričom pricestoval vlakom sám, bez osobného asistenta zo Spišskej Novej Vsi, s tým, že sám uviedol, že poobede cestuje naspäť. Na základe záverov posudkového lekára rozhodol prvostupňový správny orgán o odňatí parkovacieho preukazu, keď dospel k záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu.
Žalovaný poukázal na to, za cieľom objektívneho a komplexného zistenia skutkového stavu veci, žalovaný v odvolacom konaní opätovne posúdil odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu vykonal lekár žalovaného v posudku zo dňa 27.6.2014, v ktorom vychádzal aj nálezov uvedených v odvolaní žalobcu. Žalovaný mal za to, že posudkový lekár po odbornej stránke veľmi podrobne odôvodnil záver, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu, čo je nesplnenie základnej podmienky pre vydanie resp. ponechanie parkovacieho preukazu.
K žalobnej námietke žalobcu, že došlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tým, že sa nevyjadril k vypracovaným lekárskym posudkom, z ktorých správne orgány vychádzali, žalovaný uviedol, že podľa § 53 ods. 1,2 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v ods. 2 tohto zákonného ustanovenia teda s výnimkou ustanovení § 18 ods. 3, 33 ods. 2, §60, § 61-68. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že postupoval v súlade so zákonom. Poukázal pritom na to, že žalobca sa osobne zúčastnil lekárskeho posúdenia. Z uvedeného je podľa jeho názoru zrejmé, že správne orgány pri vydaní rozhodnutí postupovali podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v úzkej súčinnosti so žalobcom, ktorý mal možnosť svoje práva a záujmy obhajovať.
Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že sa nevyporiadal s lekárskou správou a závermi MUDr. O., na ktoré poukazoval vo svojom odvolaní. Uvedený nález a závery boli zohľadnené posudkovým lekárom, čo vyplýva aj vypracovaného posudku.
Zo stanoviska posudkovej lekárky žalovaného, oddelenia posudkových činností J.. U. N. vyplynulo, že žalobca je liečený pre farmakorezistentný tras horných končatín, hlavy a hlasiviek, s neurochirugickou liečbou nesúhlasil. V máji 2013 mu bola vykonaná totálna endoprotéza pravého kolenného kĺbu. Dňa 1.4.2014 mu implantovali totálnu endoprotézu ľavého kolenného kĺbu. Pooperačne bola zdokumentovaná u žalobcu chôdza s dvoma francúzskymi barlami, čo je prechodný stav a tak ako u každého jedinca po operácii kolena, je predpoklad postupného zlepšenia chôdze aj bez nutnosti kompenzačných pomôcok. Operácia ľavého kolena sa realizovala, za účelom zlepšenia zdravotného stavu. Jej realizáciou nastala nová skutočnosť v zdravotnom stave žalobcu. Obmedzenie v mobilite pooperačne netrvalo ani celé 3 mesiace, z tohto dôvodu žalobca nespĺňal podmienku funkčnej poruchy podľa § 2 písm. 4 zákona. Zdôraznila, že v lekárskom posudku bolo jasne zdokumentované liečenie žalobcu pre artrózu členkov, funkčne bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti v nich. K záverom MUDr. O., na ktoré sa žalobca opakovane odvolával uviedla, že tieto sú z roku 2013. Medzičasom došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu vykonaným implantáciami kolenných kĺbov.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.
V danej veci bolo na základe podanej žaloby predmetom prieskumu rozhodnutie žalovaného č. UPS/ US1/SSVODPC/BEZ/2014/20645 zo dňa 1.8.2014, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Potvrdeným rozhodnutím bol žalobcovi odňatý parkovací preukaz a bola mu uložená povinnosť tento preukaz vrátiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Oba správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo záverov obsiahnutých v posudkoch vypracovaných ich posudkovými lekármi, v ktorých sa konštatovalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu a zmena jeho zdravotného stavu v oblasti mobility v takom rozsahu, že už viac nie je odkázaný na individuálnu prepravu a tým nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre udelenie parkovacieho preukazu.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa žalobca nezúčastnil, pričom jeho neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol držiteľom parkovacieho preukazu. V súvislosti s vybavovaním jeho žiadosti o peňažný príspevok na osobného asistenta bol prehodnotený zdravotný stav žalobcu s tým, že posudkoví lekári správnych orgánov zhodne dospeli k záveru, že v súčasnej dobe sa mobilita žalobcu natoľko zlepšila, že viac nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Vychádzali pri tom zo zistenia, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy je 50 %. Posudkový lekár žalovaného konštatoval, že žalobca je liečený pre farmakorezistentný tras horných končatín, hlavy a hlasiviek. Je po implementovaní totálnej endoprotézy tak pravého (5/2013), ako aj ľavého kolenného kĺbu (2014). Žalobca je liečený na vysoký krvný tlak, je srdcovocievne kompenzovaný, má cukrovku, artrózu bedrových a členkových kĺbov. Operácia ľavého kolena podľa žalovaného predstavovala novú skutočnosť v zdravotnom stave žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný výslovne uviedol, že „terajšie obmedzenie mobility pooperačne trvá necelé tri mesiace a je predpoklad ďalšieho zlepšenia chôdze aj bez nutnosti kompenzačných pomôcok, tak ako to bolo pri prvej operácii.“ Pokiaľ ide o artrózu bedrových a členkových kĺbov uviedol, že nie je zdokumentované žiadne obmedzenie pohyblivosti v nich. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukazoval na to, že žalobca sa na vyšetrenie pred posudkovým lekárom dostavil sám, bez asistenta, pričom sa dopravil prostriedkom hromadnej dopravy, a to vlakom. V Bratislave použil mestskú hromadnú dopravu.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal s hlavnou diagnózou žalobcu a to progredujúcim tremovom na horných končatinách postihujúcim aj hlavu. Toto ochorenie podľa jeho tvrdenia žalobcu výrazným spôsobom obmedzuje v pohybe. Poukázal na to, že žalobca je v bežnom živote odkázaný na parkovací preukaz. Býva v okrajovej časti mesta, pričom takmer denne navštevuje lekára, prípade si potrebuje zabezpečiť nákupy. Nie je teda možné zamerať pozornosť len na skutočnosť, že žalobca sa dostavil na vyšetrenie vlakom, ale je potrebné zohľadniť aj jeho denno-denné potreby.
Podľa § 14 ods. 6 zákona 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
Podľa § 17 ods. 1 zákona 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
Podľa § 45 ods. 14 zákona 447/2008 Z.z. príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Súd poukazuje na to, že základným cieľom konania o kompenzácii, vrátane konania o parkovacom preukaze je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.
V danom prípade nebolo sporné, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je držiteľom parkovacieho preukazu. Sporným zostalo, či sa jeho zdravotný stav natoľko zlepšil, že už viac nemá nárok na kompenzáciu dôsledkov tohto zdravotného postihnutia parkovacím preukazom, ktorý mu bol v minulosti pridelený.
Súd má za to, že odobratie parkovacieho preukazu je rozhodnutím, ktoré významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv žalobcu. Takéto rozhodnutie teda musí byť založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav oprávnenej osoby musí byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú splnené podmienky pre odobratie tohto preukazu.
Súčasne súd poukazuje na to, že význam rozhodnutia o odňatí už v minulosti priznanej kompenzácie, kladie taktiež zvýšené nároky na jeho odôvodnenie, keď takéto rozhodnutie musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom
základe správny orgán rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, akým spôsobom, akými dôkazmi došlo k preukázaniu zmeny skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na parkovací preukaz, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní riadil.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na citácie posudku vypracovaného jeho posudkovým lekárom, pričom žiadnym spôsobom sa nevyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu. Skutočnosť, že posudok vychádzal a zohľadňoval aj závery z lekárskej správy MUDr. O., na ktoré žalobca v odvolaní poukazoval, nemá na povinnosť odvolacieho správneho orgánu riadne sa vysporiadať s jednotlivými odvolacími námietkami žiaden vplyv.
Okrem toho komplexný posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zák. č. 447/2008 Z.z.. Vzhľadom na uvedené je potom legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia o odňatí parkovacieho preukazu sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, ktoré smerovali k správnosti záverov obsiahnutých v tomto posudku, ktoré podľa názoru odvolateľa (žalobcu) nekorešpondovali so závermi odborného lekára MUDr. O..
Zák. č. 447/2008 Z.z. pripúšťa lekársku posudkovú činnosť, a to najmä za účelom hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch podmieňujúcich zdravotné postihnutie fyzickej osoby v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti. Vykonanie takejto posudkovej činnosti však neoprávňuje v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy žalovaného, aby upustil, resp. vôbec nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov v svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam žalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté v komplexnom posudku vyhovuje kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku). Rozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach parkovacieho preukazu musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia. Ako už bolo uvedené vyššie, napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa uvedené zákonom stanovené kritéria, keď je vo svojej podstate je len citáciou zákonných ustanovení a posudku o zdravotnom stave žalobcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že za tejto situácie, je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zrušil ho podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného o veci rozhodnúť po zohľadnení aktuálneho zdravotného stavu žalobcu tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonným požiadavkám, ktoré na neho kladie ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku.
Záverom súd dodáva, že podľa jeho názoru, nie je možné zo samotnej skutočnosti, že žalobca pricestoval v jednotlivom prípade na vyšetrenie posudkovým lekárom prostriedkom hromadnej dopravy, bez asistenta, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu. Sama o sebe táto skutočnosť nemôže predstavovať zásadný argument a dôkaz vo veci, keď je potrebné prihliadať aj na každodenné potreby žalobcu.
K žalobnej námietke žalobcu, že postupom žalovaného došlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku súd uvádza, že táto nebola dôvodná, keď § 53 ods. 1,2 zákona č. 447/2008 Z.z. vylučuje použitie tohto ustanovenia v konaní o parkovacom preukaze.
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorá predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 432,23 eur. Uvedená suma predstavuje odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, (tarifná odmena 134 eur + 8,04 eur), vypracovanie žaloby (134 eur + 8,04 eur) tarifná odmena v sume 139,83 eur + 8,39 eur za účasť
na pojednávaní konanom dňa 25.3.2015. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa bola vypočítaná podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2014 a 2015, v ktorých boli úkony právnej pomoci vykonané.
Právny zástupca žalobcu žiadal v rámci trov právneho zastúpenia aj náhradu za oznámenie súdu, že jeho klient nesúhlasí s prejednaním veci bez pojednávanie. Takéto oznámenie nie je podľa názoru súdu účelným úkonom právnej pomoci, keď samo o sebe nesmeruje k uplatňovaniu práv žalobcu. Z tohto dôvodu súd žalobcovi za toto oznámenie nepriznal žiadnu náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.