Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1919-2011.pdf
PDF · 73.79 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1919/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému EMOTIVE, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 898 413, na vymoženie pohľadávky vo výške 1623,58 Eur spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 52,10 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 31.08.2011 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Boľošovi, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, v súčasnosti exekúcia vedená pred Mgr. Jozefom Deákom, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len "exekútor"), poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 074996, č. k. 1Er/1919/2011, voči povinnému EMOTIVE, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 898 413 (ďalej len "povinný"). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu dňa 26.11.2012, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, doručený na sídlo exekútora dňa 11.08.2011, od oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, so sídlom Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica (ďalej len "oprávnený") a pripojený exekučný titul -Rozhodnutie oprávneného zo dňa 07.06.2011, č. k. 700-2111126511-GC04/11, právoplatný a vykonateľný dňa 18.07.2011 (ďalej len "exekučný titul").
Dňa 28.10.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora označené ako "Oznámenie relevantných skutočností pre zastavenie exekúcie EX 2023/2011 z dôvodu nemajetnosti povinného za účelom konania súdu z úradnej povinnosti". Ako dôvody pre zastavenie exekúcie exekútor uviedol okolnosti ohľadne majetkových pomerov povinného, a to že doposiaľ neboli z bankových účtov povinného pripísané na účet exekútora žiadne vymožené sumy, povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Ďalej exekútor uviedol, že sa povinnému nepodarila doručiť majetková výzva povinnému na účely zistenia existencie pohľadávok, ktoré by povinný evidoval voči tretím subjektom, čoho následkom bol stav, kedy nebolo možné uskutočniť exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok. Rovnako uviedol, že povinnému nebolo možné doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, ktorá sa exekútorovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Na základe uvedených skutočností preto exekútor navrhol, aby súd exekúciu z dôvodu nemajetnosti zastavil. Exekútor si uplatnil nárok na priznanie trov exekúcie v celkovej výške 52,10 Eur, pozostávajúci
z odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, hotových výdavkov vo výške 10,20 Eur a DPH vo výške 8,68 Eur, na úhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd preskúmaním skutočností o majetkových pomeroch povinného, ktoré predložil exekútor na základe vlastných zisťovaní, prijal skutkový záver, že povinný je nemajetný, pretože nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, nevlastní žiadne motorové vozidlo, z bankových účtov povinného neboli pripísané na bankový účet exekútora žiadne vymožené sumy a nie sú známe jeho pohľadávky voči tretím osobám, na základe ktorých by bolo možné uspokojiť nárok oprávneného.
Súd v spojitosti so svojim skutkovým záverom prijal aj právny záver, že nemajetnosť povinného zakladá dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
S poukazom na citované znenia ustanovení Exekučného poriadku súd rozhodol, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
Súd na základe uplatnených trov exekúcie pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie. Odmena súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, ktorá je v zmysle s § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov minimálnou hranicou odmeny pre súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom, bola uplatnená v súlade s touto vyhláškou a preto ju súd priznal v uvedenej výške spolu s DPH. Prieskumom uplatnených hotových výdavkov súd zistil, že hotové výdavky za popísané úkony v doručenom Prehľade trov v spise č. EX 2023/2011 vo výške 10,20 Eur vykazujú vzhľadom na šesť úkonov exekučnej činnosti účelnosť ich vynaloženia a preto ich súd exekútorovi priznal tak, ako ich uviedol vo svojom vyúčtovaní. Celková výška trov exekúcie, ktoré súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi je po súčte odmeny za vykonávanie exekúcie, hotových výdavkov a DPH so zaokrúhlením smerom nahor vo výške 52,10 Eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.