Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_10C-282-2013.pdf
PDF · 130.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/282/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1) J. W., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom I. T., H. XXX/X, O.. Č.. P. P. O. C. U. P. Ú. X. X.-W., 2) N. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. T., H. XXX/X, O.. Č.. X. I. T., Š. O., U. XXX a 3) Y. I., nar. X. XX. XXXX, bytom I. T., B.. J.. U. XXXX/XX, o zaplatenie 4.450,14 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná 1) spoločne a nerozdielne so žalovaným 2) a žalovaná 3) s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 2322,84 eura, úrok z omeškania vo výške 15,06 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3771,72 eura od 11. 5. 2011 do 27. 9. 2013, zo sumy 3621,72 eura od 28. 9. 2013 do 31. 10. 2013, zo sumy 3471,72 eura od 1. 11. 2013 do 29. 11. 2013, zo sumy 3321,72 eura od 30. 11. 2013 do 30. 1. 2014, zo sumy 3221,72 eura od 31. 1. 2014 do 28. 2. 2014, zo sumy 3121,72 eura od 1. 3. 2014 do 31. 3. 2014, zo sumy 3021,72 eura od 1. 4. 2014 do 30. 4. 2014, zo sumy 2921,72 eura od 1. 5. 2014 do 29. 5. 2014, zo sumy 2821,72 eura od 30. 5. 2014 do 30. 6. 2014, zo sumy 2721,72 eura od 1. 7. 2014 do 30. 7. 2014, zo sumy 2621,72 eura od 31. 7. 2014 do 30. 8. 2014, zo sumy 2521,72 eura od 31. 8. 2014 do 30. 9. 2014, zo sumy 2421,72 eura od 1. 10. 2014 do 30. 10. 2014, zo sumy 2321,72 eura od 31. 10. 2014 do 28. 11. 2014, zo sumy 2221,72 eura od 29. 11. 2014 do 30. 12. 2014 a zo sumy 2121,72 eura od 31. 12. 2014 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovaným 1), 2), 3) splácať v splátkach vo výške 100 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Konanie o zaplatenie 1650 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 150 eur od 28. 9. 2013 do 31. 10. 2013, zo sumy 300 eur od 1. 11. 2013 do 29. 11. 2013, zo sumy 450 eur od 30. 11. 2013 do 30. 1. 2014, zo sumy 550 eur od 31. 1. 2014 do 28. 2. 2014, zo sumy 650 eur od 1. 3. 2014 do 31. 3. 2014, zo sumy 750 eur od 1. 4. 2014 do 30. 4. 2014, zo sumy 850 eur od 1. 5. 2014 do 29. 5. 2014, zo sumy 950 eur od 30. 5. 2014 do 30. 6. 2014, zo sumy 1050 eur od 1. 7. 2014 do 30. 7. 2014, zo sumy 1150 eur od 31. 7. 2014 do 30. 8. 2014, zo sumy 1250 eur od 31. 8. 2014 do 30. 9. 2014, zo sumy 1350 eur od 1. 10. 2014 do 30. 10. 2014, zo sumy 1450 eur od 31. 10. 2014 do 28. 11. 2014, zo sumy 1550 eur od 29. 11. 2014 do 30. 12. 2014 a zo sumy 1650 eur od 31. 12. 2014 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 192,24 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 441,38 eura, ktoré sú žalovaná 1), žalovaný 2) a žalovaná 3) p o v i n n í zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu spoločne a nerozdielne do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3. 10. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovaným 1) a 2) spoločne a nerozdielne a voči žalovanej 3) zaplatenia 4450,14 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 21,24 eura a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4450,14 eura od 11. 5. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 24. 3. 2011 so Slovenskou sporiteľňou, a. s.. Žalovaní 1) a 2) uzatvorili dňa 25. 2. 2004 so Slovenskou sporiteľňou, a. s. zmluvu číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej im boli poskytnuté peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky ich splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere, ktorá je tzv. absolútnym obchodom. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 9393,70 eura a pozostávala z istiny vo výške 8750,27 eura, úroku z omeškania vo výške 643,43 eura. V konaní si uplatnil splátky úveru splatné od 20. 10. 2010 do 20. 2. 2014 v počte 41 splátok. Splátky, pôvodne splatné od 20. 5. 2011 do 20. 2. 2014, sa stali splatnými dňa 10. 5. 2011, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Úrok z omeškania vo výške 21,24 eura vyčíslil zo splátok úveru splatných od 20. 10. 2010 do 20. 4. 2011 v sadzbe 9 % ročne, vždy zo sumy 108,54 eura, a to za obdobie od 21. 10. 2010 do 10. 5. 2011 vo výške 5,52 eura, od 21. 11. 2010 do 10. 5. 2011 vo výške 4,66 eura, od 21. 12. 2010 do 10. 5. 2011 vo výške 3,84 eura, od 21. 1. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 2,99 eura, od 21. 2. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 2,14 eura, od 21. 3. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 1,37 eura a od 21. 4. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 0,52 eura.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 7. 2. 2014, žalobca uviedol, že dňa 25. 2. 2004 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanými 1) a 2) zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im poskytol úver vo výške 8298,48 eura. Žalovaní 1) a 2) sa zaviazali splatiť úver, spolu s úrokom vo výške 9,3 % ročne. Taktiež sa zaviazali zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru a poplatok za správu úveru vo výške 1,33 eura mesačne. Úver sa zaviazali splácať splátkami vo výške 108,54 eura mesačne, počnúc dňom 20. 3. 2004, s konečnou splatnosťou dlhu 20. 2. 2014. Pri riadnom a včasnom plnení mala byť započítaná každá splátka na istinu vo výške 69,15 eura a na úrok vo výške 39,39 eura. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 9393,70 eura a pozostávala z istiny vo výške 8750,27 eura a úroku z omeškania vo výške 643,43 eura, ktorý si v tomto konaní neuplatňuje. Istina vo výške 8750,27 eura pozostávala z úveru, poplatkov a zmluvných úrokov. Žalovaní zaplatili na poskytnutý úver spolu 4748,32 eura, z ktorých bola na istinu započítaná suma 4742,43 eura a na úrok z omeškania suma 5,90 eura. Poplatky predstavujú 183,54 eura a zmluvné úroky 5010,68 eura.
V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 18. 3. 2015, žalobca uviedol, že v danom prípade sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah, aj keď jedna zo zmluvných strán je spotrebiteľ, preto je nutné posudzovať uvedený vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V konaní si uplatnil sumu nepremlčaných splátok ku dňu podania žalobného návrhu. Eviduje všetky platby, vykonané žalovaným 2), ktoré boli započítané na najskôr splatné splátky, ktoré mu dlhoval. Súhlasil s postupným splácaním dlžnej sumy v splátkach vo výške 100 eur mesačne. On, ani pôvodný veriteľ, nedali súhlas na prevzatie dlhu a žalovaná 1) a žalovaný 2) vo svojom vyjadrení neuviedli skutočnosti, ani nepredložili dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 18. 3. 2015, žalobca uviedol, že žalovaní zaplatili na čerpaný úver spolu 4914,29 eura, z ktorých bola na istinu započítaná suma 4742,43 eura, na poplatky suma 165,97 eura a na úrok z omeškania suma vo výške 5,90 eura. Zmluvný úrok vo výške 5010,68 eura bol vypočítaný od 25. 2. 2004 ku dňu 24. 3. 2011.
Podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 24. 3. 2015, doplneným ústne do zápisnice dňa 25. 3. 2015, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 1650 eur späť, z dôvodu úhrad, vykonaných žalovaným 2) dňa 27. 9. 2013 vo výške 150 eur, 31. 10. 2013 vo výške 150 eur, 29. 11. 2013 vo výške 150 eur a vo výške po 100 eur v dňoch 30. 1. 2014, 28. 2. 2014, 31. 3. 2014, 30. 4. 2014, 29. 5. 2014, 30. 6. 2014, 30. 7. 2014, 30. 8. 2014, 30. 9. 2014, 30. 10. 2014, 28. 11. 2014 a 30. 12. 2014. Navrhol, aby žalovaným bolo uložené zaplatiť sumu 2800,14 eura, úrok z omeškania vo výške 21,14 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4450,14 eura od 11. 5. 2011 do 27. 9. 2013, zo sumy 4300,14
eura od 28. 9. 2013 do 31. 10. 2013, zo sumy 4150,14 eura od 1. 11. 2013 do 29. 11. 2013, zo sumy 4000,14 eura od 30. 11. 2013 do 30. 1. 2014, zo sumy 3900,14 eura od 31. 1. 2014 do 28. 2. 2014, zo sumy 3800,14 eura od 1. 3. 2014 do 31. 3. 2014, zo sumy 3700,14 eura od 1. 4. 2014 do 30. 4. 2014, zo sumy 3600,14 eura od 1. 5. 2014 do 29. 5. 2014, zo sumy 3500,14 eura od 30. 5. 2014 do 30. 6. 2014, zo sumy 3400,14 eura od 1. 7. 2014 do 30. 7. 2014, zo sumy 3300,14 eura od 31. 7. 2014 do 30. 8. 2014, zo sumy 3200,14 eura od 31. 8. 2014 do 30. 9. 2014, zo sumy 3100,14 eura od 1. 10. 2014 do 30. 10. 2014, zo sumy 3000,14 eura od 31. 10. 2014 do 28. 11. 2014, zo sumy 2900,14 eura od 29. 11. 2014 do 30. 12. 2014 a zo sumy 2800,14 eura od 31. 12. 2014 do zaplatenia.
Žalovaná 1) v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 15. 1. 2014, uviedla, že si je plne vedomá pôžičky, ktorú uzavrela so Slovenskou sporiteľňou. Keďže je vo výkone trestu od roku 2007, nemala z čoho pôžičku splácať. Prišla o všetko. Požiadala, aby bola vec vybavená tak, aby jej bývalý manžel s tým nemal nič spoločné. Uviedla, že verí, že sa vec vyrieši i bez jej prítomnosti. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 23. 3. 2015, žalovaná 1) uviedla, že uznáva svoj dlh, avšak tento je ochotná platiť keď skončí výkon trestu splátkami.
Žalovaný 2) v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 17. 1. 2014, uviedol, že ako dlžník spoločne s bývalou manželkou uzavrel zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a. s., ktorej predmetom bol úver vo výške 250.000 Sk. S bývalou manželkou sa dohodol, že úver bude výlučne pre potrebu manželky, k čomu aj došlo, zároveň sa dohodli, že bývalá manželka si bude plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Po poskytnutí úveru bankou sa o úver nezaujímal. Dňa 27. 4. 2004, rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, bolo ich manželstvo rozvedené. Po obdržaní výzvy od veriteľa v roku 2013 začal úver splácať splátkami po 150 eur mesačne. Má za to, že mu patrí len polovica pohľadávky. V zmluve o úvere vystupuje ako dlžník, nie ako spoludlžník. Právny predchodca žalobcu nikdy nepožiadal o predčasné splatenie úveru, ktorý mu vznikol odo dňa omeškania so zaplatením jednej splátky, toto právo si uplatnil až postupník v roku 2011. Preto má za to, že došlo k premlčaniu práva na zaplatenie pohľadávky. Navrhol, aby bol zaviazaný na úhradu žalovaného plnenia v 1-ici, zohľadniac platby vykonané v roku 2013. Požiadal o možnosť splácania priznaného plnenia v splátkach po 100 eur mesačne. Vo vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 16. 3. 2015, uviedol, že uzavretá úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Jedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, individuálne dojednané. V zmluve zo dňa 25. 2. 2004 neboli individuálne podmienky dohodnuté, nakoľko žalovaní nemohli podstatne ovplyvniť obsah tejto zmluvy, keďže podmienky zmluvy a všeobecné obchodné podmienky boli vopred predtlačené. Na daný prípad je preto potrebné aplikovať premlčaciu lehotu v zmysle Občianskeho zákonníka.
Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe, v nadväznosti na vykonané čiastočné späťvzatie žaloby, trval. Uviedol, že súhlasí so splácaním dlhu v splátkach po 100 eur mesačne.
Splnomocnený zástupca žalovaného 2) na súdnom pojednávaní uviedol, že trvajú na písomne podaných vyjadreniach k veci. Navrhol zvážiť podiel žalovaného 2) na žalovanom nároku.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej 1), ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené a žalovanej 3), ktorej bolo predvolanie na súdne pojednávanie doručené náhradným spôsobom doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi, na súdnom pojednávaní bol zastúpený svojím právnym zástupcom. Žalovaná 1) v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že súhlasí s vykonaním súdneho pojednávania v jej neprítomnosti. Následne, po doručení predvolania na súdne pojednávanie, oznámila súdu, prostredníctvom pracovníčky Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, že súdneho pojednávania sa zúčastniť nechce. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, žalovanej 1) a žalovanej 3), prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný 2) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že zmluva o úvere uzavretá bola. Bývalá manželka (žalovaná 1/) mu doniesla papiere, aby ich podpísal, sľúbila, že to splatí. Peniaze prevzala žalovaná 1). So žalovanou 1) sa ohľadne úveru nerozprával. Asi 2 krát telefonoval so žalobcom, keď mu začali chodiť výzvy a následne začal úver splácať po 150 eur, resp. 100 eur. Má príjem zo živnosti
vo výške minimálnej mzdy. Býva sám v prenajatej izbe, v ktorej aj podniká. Za bývanie platí 30-50 eur mesačne. Dlh by bol schopný platiť po 100 eur mesačne, tak ako doposiaľ. Vlastní len 10-ročné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf.
Okrem výsluchu žalovaného 2) súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere číslo 0332648372, dohodou o ručení, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s., oznámeniami o postúpení pohľadávky, vrátane poštových podacích hárkov, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok číslo 0568/2011/CE, vrátane prílohy k zmluve, pokusmi o zmier, rozsudkom Okresného súdu Lipovský Mikuláš, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, listinnými dôkazmi preukazujúcimi čiastočné úhrady dlhu žalovaným 2), daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby žalovaného 2) za rok 2012, vrátane výkazu o príjmoch a výdavkoch, majetku a záväzkoch, výpisom z účtu žalovaných u právneho predchodcu žalobcu, rozpisom jednotlivých splátok úveru, zistiac nasledovný skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ a žalovaní 1) a 2) ako dlžníci uzatvorili dňa 25. 2. 2004 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 250.000 Sk, t. j. 8298,48 eura, ktorý sa zaviazali žalovaní 1) a 2) splácať, spolu s úrokom vo výške 9,30 % ročne, v splátkach vo výške 3270 Sk, t. j. 108,54 eura, mesačne, počnúc od 20. 3. 2004 s konečnou splatnosťou úveru 20. 2. 2014. V zmluve si dojednali aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru a poplatok za správu úveru vo výške 40 Sk, t. j. 1,33 eura mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 10,72 %. Dňa 25. 2. 2004 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ so žalovanou 3) ako ručiteľom dohodu o ručení, v ktorej žalovaná 3) ako ručiteľ vyhlásila, že uspokojí pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, uzavretej so žalovanými 1) a 2), v prípade, ak túto pohľadávku neuhradia dlžníci. Podľa čl. 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z výpisu z účtu žalovaných v Slovenskej sporiteľni, a. s. mal súd preukázané, že dňa 25. 7. 2004 bol bezhotovostne čerpaný úver vo výške 250.000 Sk.
Žalobca výzvami zo dňa 20. 4. 2011 (vo vzťahu k žalovanej 1/), resp. zo dňa 26. 4. 2011 (vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a požiadal o jeho zaplatenie do 4. 5. 2011 (vo vzťahu k žalovanej 1/), resp. do 10. 5. 2011 (vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/).
Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 24. 3. 2011 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovaným v celkovej výške 9393,70 eura, z toho istina 8750,27 eura. Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky dňa 12. 4. 2011.
Žalobca pokusom o zmier zo dňa 22. 8. 2013 vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 12.675.17 eura.
Manželstvo žalovanej 1) a žalovaného 2) bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 4. 2004, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. 6. 2004.
Z listinných dôkazov, predložených žalovaným, mal súd preukázané čiastočné úhrady dlhu dňa 27. 9. 2013 vo výške 150 eur, 31. 10. 2013 150 eur, 29. 11. 2013 150 eur, 30. 1. 2014 100 eur, 28. 2. 2014 100 eur, 31. 3. 2014 100 eur, 30. 4. 2014 100 eur, 29. 5. 2014 100 eur, 30. 6. 2014 100 eur, 30. 7. 2014 100 eur, 30. 8. 2014 100 eur, 30. 9. 2014 100 eur, 30. 10. 2014 100 eur, 28. 11. 2014 100 eur a 30. 12. 2014 100 eur.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 1650 eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 150 eur od 28. 9. 2013 do 31. 10. 2013, zo sumy 300 eur od 1. 11. 2013 do 29. 11. 2013, zo sumy 450 eur od 30. 11. 2013 do 30. 1. 2014, zo sumy 550 eur od 31. 1. 2014 do 28. 2. 2014, zo sumy 650 eur od 1. 3. 2014 do 31. 3. 2014, zo sumy 750 eur od 1. 4. 2014 do 30. 4. 2014, zo sumy 850 eur od 1. 5. 2014 do 29. 5. 2014, zo sumy 950 eur od 30. 5. 2014 do 30. 6. 2014, zo sumy 1050 eur od 1. 7. 2014 do 30. 7. 2014, zo sumy 1150 eur od 31. 7. 2014 do 30. 8. 2014, zo sumy 1250 eur od 31. 8. 2014 do 30. 9. 2014, zo sumy 1350 eur od 1. 10. 2014 do 30. 10. 2014, zo sumy 1450 eur od 31. 10. 2014 do 28. 11. 2014, zo sumy 1550 eur od 29. 11. 2014 do 30. 12. 2014 a zo sumy 1650 eur od 31. 12. 2014 do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Pokiaľ aj žalobca výslovne neuviedol v čiastočnom späťvzatí žaloby, že berie žalobu späť aj v časti úroku z omeškania, súd, podľa obsahu (v zmysle § 41 ods. 2 O. s. p.), vzhľadom na navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia, posúdil podanie žalobcu ako späťvzatie žaloby aj v časti prislúchajúceho úroku z omeškania. Súhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko ku čiastočnému späťvzatiu došlo pred otvorením súdneho pojednávania, preto by aj ich prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) ako veriteľ a žalovaní 1) a 2) ako dlžníci uzatvorili dňa 25. 2. 2004 zmluvu o splátkovom úvere, ktorý bol poskytnutý žalovaným 1) a 2) vo výške 250.000 Sk. Žalovaní 1) a 2) sa zaviazali poskytnutý úver splácať v splátkach vo výške 3270 Sk mesačne, s konečnou splatnosťou úveru do 20. 2. 2014. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Nakoľko žalovaná 1) a žalovaný 2) si svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnili riadne a včas, žalobca dňa 20. 4. 2011 (vo vzťahu k žalovanej 1/), resp. 26. 4. 2011 (vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal poskytnutý úver s príslušenstvom vrátiť do 4. 5. 2011, resp. do 10. 5. 2011. Najneskôr dňa 10. 5. 2011 sa teda stal celý úver splatným. Keďže povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovaným 1) a 2) spoločne a nerozdielne, keďže zmluvu uzatvorili ako spoludlžníci, čo vyplynulo zo samotného obsahu zmluvy (nakoľko úver im bol poskytnutý ako jedno plnenie zo strany veriteľa a na jeho vrátenie sa zaviazali ako na jedno plnenie, t. j. nie každý vo svojej časti dlhu), navyše, v čase trvania manželstva, zaplatiť žalobcovi nezaplatené splátky úveru, splatné od 20. 10. 2010, t. j. tak ako bolo uplatnené v žalobe, do splatnosti poslednej splátky pred mimoriadnou splatnosťou úveru, t. j. do splátky splatnej dňa 20. 4. 2011, spolu 7 splátok po 108,54 eura, t. j. 759,78 eura a istinu úveru, ktorá sa stala splatnou v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorej výška, podľa prehľadu splátok, predloženého žalobcom, činí 3213,06 eura (zistená z istiny jednotlivých splátok pôvodne splatných od 20. 5. 2011 do 20. 2. 2014), spolu 3972,84 eura, od ktorých súd odpočítal vykonané úhrady žalovaným 2) v celkovej výške 1650 eur. Spolu tak súd uložil žalovaným 1) a 2) zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2322,84 eura. V zostávajúcej časti uplatnenej sumy, po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby, súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, v rozsudku zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. XCo/XXX/XXXX). Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov zo splátok úveru, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. za obdobie po splatnosti úveru.
Nakoľko žalovaná 1) a žalovaný 2) sa dostali s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými vznikol spotrebiteľský právny vzťah, t. j. 9 % ročne, a to zo splátok splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. splatných od 20. 10. 2010 do 20. 4. 2011, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, t. j. od 21. dňa v mesiaci do 10. 5. 2011, t. j. do splatnosti úveru, avšak len zo sumy istiny jednotlivých splátok, keďže príslušenstvo, t. j. úrok z omeškania, neprislúcha z príslušenstva, t. j. z úroku. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške spolu 15,06 eura, a to zo sumy 77,88 eura od 21. 10. 2010 do 10. 5. 2011 vo výške 3,87 eura, zo sumy 78,52 eura od 21. 11. 2010 do 10. 5. 2011 vo výške 3,31 eura, zo sumy 79,15 eura od 21. 11. 2010 do 10. 5. 2011 vo výške 2,75 eura, zo sumy 79,80 eura od 21. 1. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 2,15 eura, zo sumy 80,45 eura od 21. 2. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 1,56 eura, zo sumy 81,10 eura od 21. 3. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 1,01 eura a zo sumy 81,76 eura od 21. 4. 2011 do 10. 5. 2011 vo výške 0,40 eura. Taktiež súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej istiny, t. j. z istiny splátok splatných od 20. 10. 2010 do 20. 4. 2011 spolu vo výške 558,66 eura a zo zosplatnenej istiny spolu vo výške 3213,06 eura, t. j. 3771,72 eura, po odpočítaní vykonaných úhrad vo výške 1650 eur, t. j. zo sumy 2121,72 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 11. 5. 2011 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Nakoľko žalovaná 3) uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 25. 2. 2004 dohodu o ručení, v ktorej vyhlásila, že uspokojí pohľadávku veriteľa zo zmluvy o úvere, ak ju neuhradí dlžník, súd zaviazal na úhradu priznaného plnenia aj žalovanú 3) ako ručiteľa, spolu so žalovanými 1) a 2) tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Ručenie ako zabezpečovací právny inštitút slúži na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Obsahom ručenia je záväzok, že ručiteľ splní záväzok dlžníka voči veriteľovi, ak ho nesplní dlžník. Na základe ručiteľského vyhlásenia vzniká právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, obsahom ktorého je záväzok ručiteľa uspokojiť veriteľa, ak tak neurobí dlžník. Z vykonaných listinných dôkazov, a to z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, mal súd preukázané, že dlžníci zo zmluvy o úvere, t. j. z hlavného záväzkového vzťahu (žalovaní 1/ a 2/) nesplnili svoj dlh na písomnú výzvu veriteľa, preto vznikla žalovanej 3) ako ručiteľke povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 24. 3. 2011.
Pokiaľ žalovaný 2) poukazoval vo svojich písomných vyjadreniach na premlčanie žalovaného nároku, súd ho preukázané nemal. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými vznikol spotrebiteľský právny vzťah, je potrebné aplikovať aj na dĺžku premlčacej doby ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda premlčacia doba je 3 ročná. Nakoľko si však žalobca v konaní uplatnil len právo na zaplatenie splátok úveru splatných od 20. 10. 2010, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 3. 10. 2013, v čase podania žaloby na súd ešte neboli premlčané uplatnené splátky. Pokiaľ aj žalovaný 2) poukazoval na skutočnosť, že pôvodnému veriteľovi vzniklo právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru skôr, v dôsledku nezaplatenia už skôr splatných splátok, súd nepovažoval uvedenú právnu argumentáciu, vo vzťahu k premlčaniu žalovaného nároku, za dôvodnú. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku nezaplatenia niektorej zo splátok je právom, nie povinnosťou veriteľa. Záleží teda na veriteľovi, či si uvedené právo uplatní. Uvedená skutočnosť vyplýva tak zo zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj z čl. 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ žalovaný 2) žiadal rozdeliť dlh, súd nemal preukázanú opodstatnenosť uvedeného návrhu. Ak aj žalovaný poukazoval na skutočnosť, že zmluva uzavrel ako dlžník, nie ako spoludlžník, uvedené tvrdenie zo zmluvy o splátkovom úvere preukázané nebolo. Žalovanej 1) a žalovanému 2) bol poskytnutý úver ako jedno plnenie a na splatenie dlhu sa nezaviazali samostatne, ale spoločne, na úhradu jedného, nedeliteľného plnenia, čo vyplýva zo samotnej zmluvy.
Na solidaritu záväzku žalovanej 1) a žalovaného 2) bol bez vplyvu aj následný rozvod ich manželstva, v dôsledku ktorého nemohlo dôjsť k zhoršeniu právneho postavenia veriteľa.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovaným splácať priznané plnenie v splátkach vo výške 100 eur mesačne (celková výška mesačnej splátky). Súd prihliadol ku skutočnosti, že žalovaná 1) je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj k príjmovým a výdavkovým pomerom žalovaného 2), tvrdeným na súdnom pojednávaní. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, nakoľko súdom určená výška splátky v prípade jej riadneho splácania zabezpečí splatenie istiny v lehote do 2 rokov, pričom sám žalobca s uvedenou výškou splátky súhlasil a minimálne žalovaný 2) v uvedenej výške už aj dlh doposiaľ plnil.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi priznal pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 3822,54 eura, čo percentuálne činí 86 % (ako úspech žalobcu súd vyhodnotil aj časť konania, v ktorej bolo konanie zastavené o 1500 eur, v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., nakoľko z hľadiska procesného svojím správaním zavinil žalovaný 2), že konanie v uvedenej časti bolo zastavené, keďže bolo zastavené v dôsledku plnenia dlhu po podaní žaloby, pričom suma vo výške 150 eur bola zaplatená už pred podaním žaloby), jeho neúspech 627,30 eura, čo percentuálne činí 14 % a pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 72 % (86 % - 14 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 72 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, t. j. zo sumy 267 eur, čo činí 192,24 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 72 % z celkových trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 613,03 eura, čo činí 441,38 eura, a to tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na súdnom pojednávaní dňa 25. 3. 2015 po 161,01 eura (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 po 7,81 eura a 1 úkonu právnej služby vykonanému v roku 2015 vo výške 8,39 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), cestovné za účasť na súdnom pojednávaní dňa 25. 3. 2015 vo výške cestovného prostriedkom verejnej hromadnej dopravy v sume 4,58 eura, t. j. 1-ica náhrad, keďže právny zástupca žalobcu sa zúčastnil v uvedenom dni dvoch súdnych pojednávaní a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 507,04 eura, čo činí 101,41 eura (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Súd nepriznal žalobcovi tarifnú odmenu a k nej prislúchajúci režijný paušál za vyjadrenie zo dňa 3. 2. 2014, odpoveď na výzvu zo dňa 16. 3. 2014 a vyjadrenie k podaniu zo dňa 16. 3. 2015, nakoľko v občianskom súdnom konaní je možné priznať len náhradu účelne vynaložených trov konania. Vyjadrenie zo dňa 3. 2. 2014 a odpoveď na výzvu zo dňa 16. 3. 2014 obsahovali len doplnenie skutkových tvrdení, ktoré mali byť už obsahom podanej žaloby. Skutočnosť, že žalobca dostatočne skutkovo neodôvodnil podanú žalobu tak, aby bolo možné vo veci meritórne rozhodnúť a musel byť na doplnenie skutkových tvrdení súdom vyzývaný, nemôže byť vyhodnotená na úkor žalovaných priznaním náhrady trov konania, keďže takto vynaložené trovy konania nepredstavujú účelne vynaložené trovy konania. Taktiež súd nepriznal žalobcovi tarifnú odmenu a k tomu prislúchajúci režijný paušál za vyjadrenie k podaniu zo dňa 16. 3. 2015, nakoľko sa nejednalo o účelne vynaložené trovy konania, žalobca nebol vyzvaný na predloženie uvedeného vyjadrenia. Taktiež súd nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času, nakoľko cesta na súdne pojednávanie nebola vykonaná advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom advokáta. Advokátsky koncipient pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci pracovnej cesty, na ktorú bol ako zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné povinnosti. Počas cesty advokátskeho koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi
strata času nevzniká. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu trov konania splnomocnenému zástupcovi žalobcu, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré im povolil splácať priznané plnenie v splátkach, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.