Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: T. W., bytom Y. č. XXX, právne zastúpeného Mgr. Zuzanou Novákovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská 84, proti žalovanému: Obec Y., Y. XXX, právne zastúpený Eva Petránová, Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 854 581, Puškinova 16, Prešov, o zaplatenie sumy 6.444,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -120 zo dňa 17.4.2014 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.280,24 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 344,22 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 6.444,48 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 12.1.2011 z titulu náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v trvaní 28 dní. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu titulom trov právneho zastúpenia vo výške 2.005,66 eur. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca bol dňa 2.12.2006 zvolený za starostu obce Y., pričom zamestnaný obcou bol od 1.7.1997 do 11.1.2011. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -245 zo dňa 4.4.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.2.2014 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 8.12.2010 v obci Y. okres U. ako starosta obce zavolal 34.riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva v Y., že obecné zastupiteľstvo v predmetný deň nebolo uznášaniaschopné z dôvodu neprítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v rozpore so o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov dal prednostke Obecného úradu v Y. Mgr. H. W. pokyn na vyhotovenie zápisnice z predmetného zastupiteľstva bez prerokovania jednotlivých bodov zasadnutia, aby táto budila dojem, že zasadnutie sa konalo, k čomu doložil prezenčnú listinu podpísanú neprítomnými poslancami obecného zastupiteľstva dodatočne a na základe takto zabezpečených nepravdivých podkladov menovaná na jeho pokyn

vyhotovila a č. 191/2010, ktoré overil svojím podpisom, ktorými v rozpore so zákonom v prvom prípade odpredal pozemky obce Y. parc. č. 710/11 a parc. č. 710/12 za sumu 300,- eur tretej osobe L. W., v druhom prípade schválil z rozpočtu obce preplatenie nevyčerpanej dovolenky za rok 2010 v sume 2.740,69 eur, teda ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a nechal si vyhotoviť verejné listiny s úmyslom použiť ich ako pravé. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia , , , , a , , o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ktoré právne predpisy použil pre posúdenie nároku žalobcu ako predpisy špeciálne. Z gramatického výkladu ustanovenia zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest dospel k záveru, že starostovi možno priznať náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku len za splnenia dvoch kumulatívnych predpokladov, a to nemožnosti vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka a zároveň na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva o tom, že sa mu náhrada za nevyčerpanú dovolenku priznáva. Mal zato, že pre priznanie náhrady za nevyčerpanú dovolenku neboli splnené zákonné podmienky, keďže tu absentuje rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Z výsluchov svedkov ako aj z dokazovania vykonaného v trestnom konaní vedeného pod sp.zn. na Okresnom súde Prešov mal jednoznačne preukázané, že 34.zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 8.12.2010 sa nekonalo, v dôsledku čoho nebolo ani rozhodnuté obecným zastupiteľstvom o schválení náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku žalobcovi. Pre nesplnenie zákonných podmienok na výplatu náhrady mzdy súd prvého stupňa žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol prvostupňový súd podľa a úspešnému žalovanému priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci v plnej sadzbe a za jeden úkon právnej pomoci vo výške polovice. Odmena nebola priznaná za vyjadrenie žalovaného vo veci samej zo dňa 17.9.2012, ktorý úkon považoval za totožný s vyjadrením sa žalovaného na základe výzvy súdu. Taktiež nebola priznaná odmena za vyjadrenie zo dňa 11.12.2012 z dôvodu, že takýmto podaním došlo len k oznámeniu mena, priezviska a adresy svedka, ako aj za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 5.12.2013, keďže takéto vyjadrenie sa v spise nenachádza. Čo sa týka vyjadrenia vo veci samej zo dňa 26.2.2014 a týkajúceho sa predloženia dôkazov, tak tento úkon súd prvého stupňa nepovažoval za účelný, keďže dôkazy bolo možné predložiť na pojednávaní dňa 14.1.2014 alebo na pojednávaní dňa 13.3.2014, pričom predloženie dôkazov súd prvého stupňa nevyhodnotil ako úkon právnej pomoci. Rovnakú argumentáciu použil aj vo vzťahu k vyjadreniu zo dňa 28.3.2014.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu odvolanie žalobca. Namietal, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci a teda nesprávne právne posúdil vec.

Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest považoval odvolateľ za diskriminačné a výrazne znevýhodňujúce pri uplatňovaní jeho zákonného práva. Vykonaným dokazovaním bolo totižto preukázané, že žalobca reálne nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku, keďže všetok svoj pracovný aj voľný čas v tomto období venoval zabezpečeniu funkcie obce, najmä v súvislosti s konaním komunálnych volieb. Mal zato, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva, ktorým zákon podmieňuje vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku stavia starostu obce do pozície účastníka právneho vzťahu, v rámci ktorého priznanie jeho inak zákonného nároku podlieha dobrej vôli iných osôb iba na základe ich záujmu, sympatií, nespokojnosti a pod., čo je zjavne diskriminačné. Takéto ustanovenie považoval v rozpore s SR, a preto navrhol, aby odvolací súd preskúmal, či v danom prípade nie sú splnené podmienky prerušenia konania podľa a postúpenia Ústavnému súdu SR návrhu na zaujatie stanoviska, či všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka predmetnej veci nie je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Zároveň navrhol, aby výpoveď svedkov, členov obecného zastupiteľstva odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a neobjektívnu, keďže títo podľahli negatívnej kampani voči jeho osobe, keď si nevedeli spomenúť na skutočnosť, že zákonný nárok im bol žalobcom, vzhľadom na neúspech vo voľbách, riadne predložený a odsúhlasený, o čom svedčia podpisy na prezenčnej listine. Vo vzťahu k trestnému konaniu odvolateľ uviedol, že využil svoje právo na podanie mimoriadneho opravného prostriedku očakávajúc vydanie rozhodnutia v jeho

prospech. Navrhol, aby odvolací súd preskúmal, či doposiaľ vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav veci, keďže doposiaľ nebolo vykonávané dokazovanie na zistenie skutočnosti, akým spôsobom bola vysporiadaná žiadosť žalobcu na rozhodnutie obecného zastupiteľstva o jeho nároku, či sa o nej rozhodovalo na inom obecnom zastupiteľstve, resp. či o tejto žiadosti nebolo doposiaľ rozhodnuté. Navrhol, aby bolo konanie prerušené s tým, že sa obrátil na žalovaného, aby jeho žiadosť prejednal a o nej rozhodol, aby skutkové zistenia potrebné pre prijatie odôvodneného právneho záveru vychádzali z preukázaného, resp. nepreukázaného splnenia oboch kumulatívnych predpokladov pre priznanie jeho nároku. Zdôraznil, že doterajšie dokazovanie sa touto skutočnosťou nezaoberalo. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 7.7.2014. Odvolanie považoval za nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa navrhol potvrdiť. Posúdenie nároku žalobcu aplikáciou ustanovenia nepovažoval za diskriminačné a aj z tohto dôvodu nesúhlasil s prerušením konania. Mal zato, že zreteľne upravuje pravidlá, kedy je možné starostovi priznať náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku, čím je zabezpečený princíp zásluhovosti pri vykonávaní verejnej funkcie, teda aj starostu. Je tu teda daná možnosť oceniť prácu starostu za výborné hospodárenie, či prínos komunite. Zdôraznil, že žalobca ani nepreukázal a neosvedčil, že si nemohol vyčerpať dovolenku, ale zo samotných jeho vyjadrení vyplýva, že neodôvodnene predpokladal, že si nevyčerpanú dovolenku vyčerpá po opätovnom zvolení do funkcie starostu, čo nie je objektívny dôvod pre nemožnosť čerpania dovolenky. Vo vzťahu k tvrdeniu, že doposiaľ o žiadosti žalobcu nebolo rozhodnuté žalovaný uviedol, že obecné zastupiteľstvo dňa 8.12.2010 nebolo uznášaniaschopné z dôvodu neprítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov a tak nedošlo k platnému a účinnému schváleniu náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku, resp. poslanci tak deklarovali nesúhlas s priznaním náhrady platu, a teda o tejto žiadosti bolo rozhodnuté, pričom ďalšiu žiadosť žalobca nepredložil. S poukazom na ustanovenie žalovaný uviedol, že žalobca bol nositeľom dôkazného bremena a mal teda všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končilo. Žalobca však nepredložil ani neoznačil dôkaz o tom, že zvolal nové zasadnutie, program zasadnutia obecného zastupiteľstva, resp. pozvánky na zasadnutie zastupiteľstva. V závere navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá potvrdiť a v časti trov súdneho konania vyhovieť jeho odvolaniu. Uplatnil si tiež trovy odvolacieho konania v celkovej výške 549,14 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný. Namietal nepriznanie trov právneho zastúpenia za vyjadrenie v súlade s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 5.9.2012 v sume 220,77 eur, vyjadrenie v súlade s výzvou Okresného súdu Prešov zo dňa 11.12.2012 vo výške 220,77 eur, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 5.12.2013 vo výške 220,77 eur, vyjadrenie vo veci samej - predloženie dôkazov z 26.2.2014 vo výške 220,77 eur a vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.3.2014 taktiež vo výške 220,77 eur. Zdôraznil, že uvedené úkony boli riadne vykonané na obranu toho účastníka konania, ktorý spor nevyvolal a nezavinil žiadnym spôsobom a bol nútený sa v konaní ako žalovaný brániť. Tvrdenie súdu o tom, že vyjadrenie zo dňa 11.12.2012 je len oznámením mena, priezviska a adresy svedka nepovažoval za pravdivé, keďže súčasťou tohto podania bolo predloženie aj ďalších dôkazov, ako aj vyjadrenie vo veci samej. Minimálne toto podanie je možné vyhodnotiť ako vypracovanie listiny o právnom úkone, o čom svedčí záznam z rokovania zo dňa 23.5.2011 s Ing. P. O.. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa týkajúcou sa úkonov zo dňa 26.2.2014 a 28.3.2014 s poukazom na skutočnosť, že Okresný súd Prešov nemal k dispozícii súvisiaci trestný spis sp.zn. , preto vždy bezodkladne upovedomoval prvostupňový súd o nových skutočnostiach a predkladal dôkazy, pričom súčasťou všetkých podaní bola aj relevantná právna argumentácia, aby tak dosiahol úspešnú obranu svojho práva. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Prešov vyhlásené na pojednávaní dňa 13.3.2014, ktorým súd odročil pojednávanie za účelom poskytnutia časového priestoru na vyjadrenie sa obom sporovým stranám po vykonanom rozsiahlom dokazovaní. Znamená to, že sám súd vyzval sporové strany, a teda aj jeho ako žalovaného a počítal s vyjadrením sa k vykonanému dokazovaniu. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať plnú náhradu trov konania vo výške 3.435,03 eur, ako aj trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a zistil, že čiastočne dôvodným je len odvolanie žalobcu voči výroku o náhrade trov konania.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver, preto odvolanie žalobcu je potrebné považovať za nedôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa týkajúceho sa veci samej, pričom nevidel ani dôvod na prerušenie konania v zmysle ustanovenia , keďže o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest nepovažuje za rozporný s SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. SR v Čl. 36 zabezpečuje zamestnancom právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, vrátane najkratšej prípustnej dĺžky platenej dovolenky na zotavenie.

Podľa Čl. 13 ods. 2 SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

Podľa ods. 3 citovaného článku, zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

V súlade s citovaným znením mal aj žalobca zaručené právo čerpať dovolenku v zákonom stanovenej dĺžke, ktoré právo v zmysle vykonaného dokazovania žalobca nevyužil v celom rozsahu. Preplatenie nevyčerpanej dovolenky už upravuje zákon (, resp. v danom prípade ), pričom tieto zákony stanovujú pravidlá obmedzenia, za ktorých náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku patrí. Platové pomery, vrátane náhrady mzdy žalobcu sa riadili , ktorá úprava je jednotná pre všetkých starostov obcí a primátorov miest, čo znamená, že žalobca v pozícii starostu obce, teda vo verejnej funkcii nebol posudzovaný inak ako ostatní starostovia obcí, resp. primátori miest. Preto odvolací súd zákonnú úpravu neposúdil ako diskriminačnú a nepristúpil k prerušeniu konania.

Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná ( <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99>). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

S poukazom na citované ustanovenie je súd viazaný právoplatným rozhodnutím o tom, že žalobca spáchal prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, pričom toto rozhodnutie je v čase rozhodovania odvolacieho súdu právoplatným. Naviac, výpovede svedkov ako členov obecného zastupiteľstva vyhodnotil v civilnom predmetnom konaní aj súd prvého stupňa s rovnakým záverom, k akému dospelo trestné konanie. Odvolacia námietka žalobcu smerujúca k účelovosti a neobjektívnosti svedeckých výpovedi je preto nedôvodná.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99>,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v odvolaní namietal, že doposiaľ nebolo vykonávané dokazovanie na zistenie skutočností, akým spôsobom bola vysporiadaná jeho žiadosť na rozhodnutie obecného zastupiteľstva o jeho nároku a vyslovil pochybnosť, či o jeho žiadosti bolo vôbec rozhodnuté. Pre prípad nerozhodnutia navrhol konanie prerušiť.

Podľa § 109 ods. 1 a ods. 2:

(1) Súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

(2) Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V súlade s citovaným ustanovením odvolací súd nevidí zákonný dôvod pre prerušenie konania len z dôvodu, že žalobca sa chce obrátiť opakovane na obecné zastupiteľstvo so žiadosťou o náhradu za nevyčerpanú dovolenku. V konaní nebolo preukázané, že žalobca, či už písomnou alebo ústnou formou predložil žiadosť o preplatenie nevyčerpanej dovolenky, čo znamená, že takáto žiadosť, ako to správne konštatoval prvostupňový súd, nebola prerokovaná. Žalobca však mal možnosť pred podaním žaloby na súd žiadosť podať a trvať na jej prerokovaní, čím by mohlo dôjsť k splneniu zákonných predpokladov pre výplatu náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Takýto postup však žalobca nezvolil a ani v konaní pred súdom prvého stupňa takúto skutočnosť nenamietal. Preto odvolací súd sa bližšie uvedenou odvolacou námietkou nezaoberal s poukazom na ustanovenie .

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby považoval odvolací súd za vecne správne, preto ho v súlade s ustanovením , potvrdil.

Odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku o trovách konania považoval odvolací súd za čiastočne dôvodné.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Citované ustanovenie bolo aplikované prvostupňovým súdom pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne, keďže žalovaný bol v konaní úspešný. Zákon zároveň ukladá súdu povinnosť preskúmať uplatnené trovy konania zo strany účastníka z pohľadu ich účelnosti, čo znamená, že nie všetky uplatnené trovy (napriek úspechu účastníka) musia byť priznané. Vyjadrenie žalovaného na základe výzvy súdu zo dňa 5.9.2012, teda vyjadrenie zo dňa 17.9.2012 správne súd prvého stupňa považoval za neúčelné. Výzva súdu totižto obsahovala tak poučenie účastníka konania o jeho procesných právach, ako aj výzvu na vyjadrenie k žalobe s predpokladom (ako je to bežné v iných konaniach), že vyzvaná procesná strana výzve vyhovie jedným podaním. Ak sa žalovaný rozhodol vyhovieť výzve súdu dvoma podaniami s rovnakým dátumom, bolo správne jedno podanie považované za neúčelné. Správne za neúčelný bol považovaný aj úkon - vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.9.2012, ktorým došlo k oznámeniu mena, priezviska a adresy svedka a predloženiu listinných dôkazov, ktorú povinnosť si žalovaný splnil na základe výzvy súdu. Výzva zo strany súdu smerovala výlučne k označeniu a predloženiu dôkazov a nie aj k vyjadreniu k veci samej. Žalovaný sa naviac vyjadril k veci samej (troma vetami) poukazom na skutočnosti, ktoré už uviedol v podaní došlom súdu dňa 20.9.2012, teda ich len opakoval. Takýto úkon je potrebné považovať za neúčelný. Vyjadrenie zo dňa 5.12.2013 sa v spise nenachádza, čo znamená, že takýto úkon žalovaného vo vzťahu k súdu nebol urobený. Vyjadrenie zo dňa 26.2.2014 považoval súd prvého stupňa za neúčelné. Odvolací súd však považoval za dôvodné priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za toto vyjadrenie, keďže ním došlo k zhrnutiu vykonaných dôkazov s návrhom na rozhodnutie s odkazom na novú skutočnosť, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.2.2014, ktorý tvoril prílohu podania. Správne súd prvého stupňa nepriznal trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie z 28.3.2014, ktoré je obsahovo totožné s predchádzajúcimi podaniami (zo dňa 27.1.2014 a 26.2.2014), čo je potrebné považovať za neúčelné. V číselnom vyjadrení to znamená, že za prvostupňové konanie prináleží žalovanému náhrada trov právneho zastúpenia za 8 úkonov po 220,77 eur a za 1 úkon po 110,38 eur, čo predstavuje sumu 1876,54 eur, 2x 7,63 eur režijného paušálu za úkony vykonané v roku 2012, 2x 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013 a 5x 8,04 eur režijného paušálu za úkony vykonané v roku 2014, čo spolu predstavuje sumu 71,08 eur. 20% DPH z celkovej sumy1.947,62 eur predstavuje sumu 389,52 eur, teda spolu trovy prvostupňového konania predstavujú sumu 2.337,14 eur.

Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za úkon -vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej zo dňa 7.7.2014 vo výške 220,77 eur, odvolanie voči výroku o trovách konania, čomu zodpovedá polovica základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle ustanovenia Vyhlášky č. , čo predstavuje sumu 110,38 eur, teda spolu za úkony právnej služby prináleží žalovanému 331,15 eur, k čomu je potrebné pripočítať režijný paušál 2x 8,04 eur, teda 16,08 eur, čo je 347,23 eur. 20% DPH z uvedenej sumy predstavuje 69,45 eur, teda celkove trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 416,68 eur.

K zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania pristúpil odvolací súd v zmysle ustanovenia .

Rozsudok bol prijatý senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.