Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-133-2015.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/133/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Q. X/XX, proti odporcovi: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A., Z. XXXX/ XX-XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Mierové námestie 1, Ilava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 30. októbra 2014, č. k. 4C/71/2014-35, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch (I., II.) o určení výživného, o zameškanom výživnom a vo výrokoch (IV., V.) o trovách konania a o zmene rozsudku okresného súdu p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu platiť výživné na navrhovateľa vo výške 60,00 Eur mesačne k rukám navrhovateľa, počnúc od 01.09.2014. Zameškané výživné vo výške 94,90 Eur od 01.09.2014 do vyhlásenia rozsudku zaviazal k povinnosti odporcu zaplatiť v troch mesačných splátkach po 31,64 Eur, spolu s bežným výživným. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na platenie výživného do výšky 361,90 Eur mesačne, zamietol.
Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ je synom odporcu. Naposledy o výživnom odporcu na navrhovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 11P/47/2005-110 zo dňa 15.08.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 9CoP/52/2007-123 zo dňa 28.09.2007, kedy bolo určené výživné v tom čase na maloletého navrhovateľa vo výške 1.500,00 Sk. Súd pri určení výživného vychádzal zo skutočnosti, že povinný rodič bol v rokoch 2005-2006 živnostníkom, od júla 2006 bol vo výkone trestu odňatia slobody. V súčasnej dobe je navrhovateľ polosirota, keďže matka zomrela v roku 2012. V školskom roku 2014/2015 je študentom 1. ročníka bakalárskeho štúdia dennou formou v študijnom programe Ošetrovateľstvo na Trnavskej univerzite, kde nastúpil od 01.09.2014. Je poberateľom sirotského dôchodku vo výške 112,50 Eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Je predpoklad, že bude poberať aj sociálne štipendium vo výške 200,00 Eur mesačne. Navrhovateľovi vznikajú náklady z titulu platby za internát v Trnave, MHD v mieste školy, cestovné zo I. do Trnavy a späť a ostatné náklady na stravu, oblečenie, športové, spoločenské a kultúrne vyžitie. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že navrhovateľ v súčasnej dobe tým, že štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na budúce povolanie, nie je schopný sa živiť a je tu daná zákonná
povinnosť odporcu ako rodiča, aby sa na vyživovacej povinnosti navrhovateľa podieľal. Skutočnosť, že odporca je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody, nie je prekážkou brániacou plneniu vyživovacej povinnosti, nakoľko danú situáciu si zapríčinil svojím konaním sám v rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu, že odporca v období 4 - 8/2014 poberal odmenu pri zaradení na prácu vo výkone trestu vo výške 56,48 Eur, zaviazal ho platiť výživné vo výške 60,00 Eur mesačne, ktoré zodpovedá jeho súčasným možnostiam a schopnostiam. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatňoval.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody a podľa výšky svojho príjmu v súčasnej dobe nie je schopný platiť súdom určené výživné vo výške 60,00 Eur mesačne. Výkon trestu odňatia slobody končí až dňa 25.06.2016.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru, že je dôvodné zaviazať odporcu platiť výživné vo vyššej výške, než bolo určené na základe posledného rozhodovania súdu o výživnom odporcu na navrhovateľa, keďže od posledného rozhodovania došlo na strane navrhovateľa k podstatnej zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Zmenu pomerov v zmysle uvedeného ustanovenia je možno definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o podstatnú zmenu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že naposledy o vyživovacej povinnosti odporcu v tom čase na maloletého navrhovateľa bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 11P/47/2005-110 zo dňa 15.08.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 9CoP/52/2007-123 zo dňa 28.09.2007, v ktorom bolo určené výživné na sumu 1.500,00 Sk. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom odporca bol živnostníkom a nachádzal sa vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhovateľ v školskom roku 2004/2005 bol žiakom 4. ročníka základnej školy a žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Od posledného rozhodovania súdu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa v tom, že jeho matka v roku 2012 zomrela a tým navrhovateľ stratil možnosť vyživovacej povinnosti od jedného z rodičov. V súčasnej dobe je navrhovateľ iba poberateľom sirotského dôchodku vo výške 112,50 Eur, prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur a je odkázaný na výživu od druhého rodiča - odporcu. Navrhovateľ v školskom roku 2014/2015 nastúpil na štúdium 1. ročníka bakalárskeho štúdia dennou formou v študijnom odbore Ošetrovateľstvo na Trnavskej univerzite, čím podstatne sa zvýšili výdavky na štúdium, cestovanie, zakupovanie školských pomôcok a podobne. U navrhovateľa od posledného rozhodovania súdu došlo podstatne k zvýšeniu miery jeho potrieb, ktoré sú závislé najmä od veku, fyzickej, duševnej vyspelosti a v danom prípade najmä od spôsobov prípravy na budúce povolanie, keďže navrhovateľ v súčasnej dobe absolvuje najvyššiu formu štúdia. Krajský súd nepovažoval za dôvodné odvolanie odporu v tvrdení, že pokiaľ je vo výkone trestu odňatia slobody, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné. Zo spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že odporca vykonáva trest odňatia slobody z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Na základe uvedených skutočností krajský súd zhodne so záverom okresného súdu dospel k záveru, že ak došlo k zníženiu príjmu odporcu z dôvodu spáchania úmyselného trestného činu (naviac z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti) nemôže to byť na ujmu toho (dieťaťa), ktorý je na výživu od takejto osoby (povinného rodiča) odkázaný.
Z uvedených dôvodov, keďže okresný súd dôsledne posúdil podmienky pre zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča (odporcu) na dieťa (navrhovateľa), v zmysle podmienok uvedených v § 78 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach odvolaním odporcu, ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže preukázateľne mu žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.