Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/258/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, L., ČR, zastúpený splnomocnencom: URBAN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, proti odporcovi: JUDr. G. W., J. D. XX, X., zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Kukučka, AK so sídlom Františkánska 22, Trnava, o zaplatenie istiny 10.886,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu a navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. februára 2014, č. k. -269, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.886,17 eur s 9,5 % ročným úrokom omeškania zo sumy 1.565,34 eur od 13.10.2006 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 776,17 eur od 11.08.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 790,27 eur od 16.11.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 783,67 eur od 26.04.2008 do zaplatenia, s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.970,72 eur od 24.11.2006 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 653,- eur a k rukám zástupcu navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 4.841,89 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 26 ods. 1, § 18 ods. 1 zák. č. 132/1990 Z.z. o advokácii, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 142 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutia odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca ako zástupca navrhovateľa v konaní vedenom na Okresnom súde Senica č. k. žaloval organizačnú zložku bez jej zriaďovateľa, teda subjekt, ktorý nemá hmotnú-právnu subjektivitu, ani spôsobilosť byť účastníkom konania a ako taký nemôže byť označený v exekučnom titule. Táto skutočnosť bola potvrdená Uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 30. 11. 2007 č. k. z ktorého vyplýva, že odštepný závod a ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom na tejto skutočnosti nič nemení, ak je odštepný závod zapísaný v obchodnom registri. V danej veci navrhovateľ odporcu označil úplne, presne, určite a zrozumiteľne ako KRON, s. r. o. - organizačná zložka, teda nešlo o vadné označenie, preto nemohol navrhovateľ podaním doručeným súdu 23. 11. 2006 opraviť označenie odporcu. Súd má za to, že týmto neodborným konaním, spôsobil odporca navrhovateľovi škodu. Obrana odporcu - pokus o odstránenie vady označenia žalovaného neobstojí s prihliadnutím na rozhodnutie odvolacieho súdu. Rovnako jeho obrana o komunikácii s

navrhovateľom, keď navrhovateľ mal tieto nedostatky odstraňovať na príslušnom súde, je irelevantná, nakoľko ako advokát, mal sám postupovať s odbornou starostlivosťou a nemôže sa zbaviť tejto zodpovednosti konaním alebo nekonaním klienta. Porušenie povinnosti advokáta v danom prípade spočíva v tom, že odporca vyhotovil a podal návrh na vydanie platobného rozkazu, kde označil za odporcu subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu, jedná sa pritom o neodstrániteľnú vadu konania. Odporca v rámci odbornej starostlivosti mal mať vedomosť o tom, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu. Tento nedostatok s poukazom na uvedené už nebolo možné žiadnym spôsobom zvrátiť a odstrániť. Skutočnosť, že súd vydal platobný rozkaz, nezbavuje v tomto smere odporcu jeho objektívnej zodpovednosti. Škoda, ktorá mala vzniknúť takýmto postupom, boli náklady navrhovateľa, ktoré platil odporcovi ako odmenu advokáta a druhá časť pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku, ktorý mu nebol a nemohol byť vrátený. Príčinná súvislosť spočíva v tom, že konanie bolo zastavené v dôsledku nesprávneho označenia pasívne legitimovaného účastníka a teda súd v konaní neposudzoval návrh vo veci samej. V danom prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny /nesprávne označený účastník konania/ možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Žiadne prípadné ďalšie kroky navrhovateľa, na ktoré sa odporca v rámci svojej obrany odvoláva, už nemôžu a nemajú vplyv na túto prvotnú príčinu, ktorú ani postupom odporcu už nebolo možné odstrániť. V príčinnej súvislosti s týmto prvotným nesprávnym postupom odporcu vznikla navrhovateľovi škoda. Nebola zistená žiadna iná relevantná skutočnosť, ktorá by mala vplyv na vznik škody. Nemožno ani konštatovať, že pasívne legitimovaným v prípade škody spočívajúcej v zaplatení súdneho poplatku má byť štát /ako uvádzal odporca súd/, nakoľko sa jednalo o sporové konanie, súd je teda návrhom viazaný a neodstrániteľnú prekážku nemôže žiadnym spôsobom zhojiť ani súd. Ani skutočnosť, že súd vo veci vydal platobný rozkaz, na tejto okolnosti nič nemení, v konečnom dôsledku bolo konanie zastavené práve pre nesprávny postup odporcu, ktorý ako advokát mal poskytovať právnu pomoc s odbornou starostlivosťou a v záujme klienta. Práve udelením plnomocenstva zveruje účastník zodpovednosť za vykonávanie úkonov svojmu zástupcovi. Obrana odporcu je potom účelová a neopodstatnená. Škoda navrhovateľa spočíva v zaplatenom súdnom poplatku 6.970 eur a v nároku za zaplatené úkony právnej služby, ktoré uhradil navrhovateľ odporcovi : prevzatie a príprava zastúpenia 652,26 eur, napísanie žaloby 652,26 eur, paušál 2x5,44 eur, DPH 19%, spolu 1565,34 eur / faktúra č. 1551 zo dňa 11. 10. 2006/. Túto čiastku uhradil navrhovateľ 23. 11. 2006. Faktúrou č. 1422 zo dňa 9. 8. 2007 fakturoval odporca navrhovateľovi čiastku 776,173 eur za vyjadrenie k odporu, túto čiastku uhradil navrhovateľ 1. 11. 2007. Ďalší úkon - vyjadrenie uhradil navrhovateľ 15. 11. 2007 v sume 790,24 eur. Faktúrou č. 0663 zo dňa 11. 4. 2008 fakturoval odporca navrhovateľovi čiastku 783,67 eur za mimoriadne dovolanie, túto čiastku uhradil navrhovateľ 25. 4. 2008. Súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania u jednotlivých úhrad - faktúr v zmysle návrhu /počiatok omeškania po uhradení fakturovaných čiastok/, kedy nepochybne bol odporca v omeškaní, v prípade uhradenia súdneho poplatku od jeho zaplatenia. Úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. za súdny poplatok, ako aj účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, vychádzajúc z hodnoty sporu 10.886,17 eur odmena za 1 úkon predstavuje 270,54 eur, paušál v r. 2012 - 7,63 eur, r. 2013 - 7,81 eur, r. 2014 - 8,04 eur. Odmena bola priznaná za úkony - za prevzatie a prípravu zastúpenia, čiastočné späťvzatie návrhu á 270,54 eur, ďalšia porada s klientom

- prerokovanie čiastočného späťvzatia 180,36 eur, právny rozbor 270.54 eur, návrh na prerušenie konania, vypracovanie návrhu na vykonanie zmierovacieho konania pred orgánom SAK á 270,54 eur, pojednávanie 18. 5. 2012 - 270,54 eur, podanie na súd 10. 10. 2012 - 270,54 eur, pojednávanie 10. 1. 2013, 25. 4. 2013 2. 7. 2013, 3. 10. 2013, 4. 2. 2014 á 270,54 eur paušál 7x7,63 eur za rok 2012, 3x7,81 eur za rok 2013, 1x8,04 eur, za r. 2014, strata času za cestu Bratislava - Trnava a späť /cesta Praha

- Bratislava a späť nebola účelná a zdôvodnená/ 10. 1. 2013, 25. 4. 2013, 2. 7. 2013, 3. 10. 2013 á 78,12 eur, , 4. 2. 2014 - 80,04 eur, cestovné za 5 pojednávaní Bratislava - Trnava a späť /znova cesta Praha - Bratislava nebola účelná a zdôvodnená/ á 31,37 eur, DPH 20% /bez cestovných náhrad/ - spolu odmena advokáta 4.841,89 eur, v zmysle § 10, 15 písm. a, § 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd nepovažoval za účelné ďalšie porady s klientom 14. 1. 2012, 16. 1. 2012, 21. 5. 2012, 31. 7. 2012, 10. 10. 2012, 11. 1. 2013, 26. 4. 2013, 2. 7. 2013, 31. 1. 2014, nakoľko nebol daný a preukázaný dôvod na takéto ďalšie porady, ktoré mali byť po, resp. pred každým pojednávaním a nejavia sa ako účelné. Neboli ani predložené dôkazy o ďalších poradách s klientom, nie je zrejmé, čoho sa mali týkať, nejavia sa účelné ani podstatné pre zastupovanie, nebol to úkon potrebný, účelný a nevyhnutný. Taktiež súd nepovažoval za účelné písomné podanie z 30. 7. 2012 návrh na ukončenie zmierovacieho konania, podanie z 1. 7. 2013 - vyčíslenie trov konania, nakoľko tieto nemajú takisto oporu v zákone a nejavia sa ako účelne vynaložené trovy. Vyčíslenie trov je predovšetkým povinnosťou advokáta, nejedná sa o samostatný úkon v zmysle vyhl. č. 655/2004.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody a príčinnej súvislosti konania odporcu v predmetnej otázke v rozpore so zásadami výkonu povolenia odporcu ako advokáta. Odporca poukázal na skutočnosť, že ešte pred vydaným platobného rozkazu, ktorý považujú v súčasnosti za nevykonateľný, bol rozšírený návrh na správne označeného a legitimovaného účastníka a o tejto skutočnosti nebolo súdom nikdy rozhodnuté. Je toho názoru, že odporca v tomto konaní podľa skutočnosti uvádzaných v návrhu postupoval správne a len pochybením zo strany súdu nedošlo do 18.12.2006, kedy bol vydaný predmetný platobný rozkaz k rozhodnutiu o úprave návrhu v označení odporcu. Vzhľadom na uvedené, nie je daný dôvod pre existenciu jeho zodpovednosti v danej veci. Ďalej odporca uviedol, že ešte pred vypracovaním žaloby bol navrhovateľ zo strany odporcu poučený, že odštepný závod ani iná organizačná zložka nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Na margo uvedeného uviedol, že zákon o advokácii nevyžaduje písomné vyhotovenie poučenia. Po osobnom upozornení navrhovateľ naďalej trval na vypracovaní žaloby. Vzhľadom na uvedené nie je daná zodpovednosť odporcu v zmysle ust. § 18 Zákona o advokácii. Súd prvého stupňa nemal preukázané naplnenie základných predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu a síce existencia neodborného konania a príčinnej súvislosti. Uvedené je umocnené predovšetkým skutočnosťou, že súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz, pričom až následne Krajský súd vyslovil nevykonateľnosť daného platobného rozkazu. Ak odporca namieta existenciu škody, tá mohla vzniknúť len v dôsledku nevykonateľnosti, na ktorú nemá právny zástupca žiadne vplyv, nakoľko vplyv na vykonateľnosť ako vlastnosť súdneho rozhodnutia, má len súd. Ďalej uviedol, že ak by aj došlo k nesprávne poskytnutej právnej pomoci tá sama o sebe nemohla spôsobiť škodu, nakoľko tá je spôsobená rozhodnutím, ktoré nemá právnu vlastnosť - vykonateľnosť, v dôsledku ktorého nie je rozhodnutie vynutiteľné štátnou mocou. Ďalej odporca uviedol, že advokát nemôže niesť zodpovednosť za zaplatenie súdneho poplatku, nakoľko právna pomoc sa týka veci samej a nie súdneho poplatku, pričom treba tiež zdôrazniť, že advokát nemá možnosť vykonať vplyv na zaplatenie súdneho poplatku, nakoľko súdny poplatok vyrubuje súd za svoju činnosť, preto, ak súd vo veci vyrubil súdny poplatok, vo veci rozhodol, ale dané rozhodnutie je nevykonateľné, je nutné konštatovať, že v danom prípade nie je možné pričítať zodpovednosť za škodu advokátovi, nakoľko advokát nemá možnosť ovplyvniť zaplatenie súdneho poplatku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj navrhovateľ a to v časti výroku o nepriznaní časti náhrady trov konania v sume 3.145,14 eur. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia za prvostupňové konanie vo výške 7.987,03 eur (4.841,89 eur + 3.145,14 eur) a zároveň žiadal nahradiť trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie vo výške 668,59 eur, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci za vecne nesprávny a taktiež vzhľadom na vadu zmätočnosti a arbitrárnosti za nezákonný. Navrhovateľ uviedol, že odvolaním napáda výrok v časti nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 3.145,14 eur, ktorá suma predstavuje trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci každý vo výške sumy 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (180,36 eur + 20 % DPH), ktoré pozostávajú zo 7 ďalších porád za každú začatú hodinu (ďalšia porada s klientom zo dňa 14.01.2012, zo dňa 16.01.2012, zo dňa 21.05.2012, zo dňa 31.07.2012, zo dňa 10.10.2012, zo dňa 11.01.2013 a zo dňa 26.04.2013) spolu v celkovej sume 1.262,52 eur + 20 % DPH vo výške 252,50 eur. Ďalej sú to 2 úkony právnej služby, každý vo výške 1/1 základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby t.j. 270,54 eur + 20 % DPH, ktoré pozostávajú z dvoch ďalších porád za každú začatú hodinu (ďalšia porada s klientom zo dňa 02.07.23013 a zo dňa 31.01.2014), 1 úkonu právnej pomoci vo výške 1/1 základnej sadzby tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby vo výške 270,54 eur + 20 % DPH, ktorý pozostáva z písomného podania navrhovateľa zo dňa 30.07.2012 t.j. v celkovej sume 270,54 eur + 20 % DPH vo výške 54,11 eur. Ďalej sú to režijné paušály a to 6 - krát režijný paušál po 7,63 eur (rok 2012) + 3-krát režijný paušál 7,81 eur (rok 2013) + 1-krát režijný paušál 8,04 eur (rok 2014) spolu režijné paušály 77,25 eur + 20 % DPH vo výške 15,45 eur. Ďalej navrhovateľa uviedol, že Okresný súd Trnava síce priznal v rozsudku navrhovateľovi náhradu trov konania za 8 úkonov právnej pomoci za rok 2012, avšak priznal navrhovateľovi iba 7 režijných paušálov za rok 2012 a súčasne súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za 4 úkony právnej pomoci za rok 2013, avšak priznal navrhovateľovi iba 3 režijné paušály za rok 2013. Ďalej navrhovateľa namietal aj nepriznanie náhrady za stratu času za deň 18.05.2012 cesta z Prahy do Bratislavy a späť, za

účelom účasti právneho zástupcu navrhovateľa na zmierovacom konaní vedenom proti odporcovi pred zmierovacím orgánom Slovenskej advokátskej komory JUDr. Petrom Vačekom, sídlo S.A.K. suma 20 x 12,72 eur spolu 254,40 eur + 20 % DPH vo výške 50,88 eur a taktiež namietal nepriznanie cestovných náhrad za deň 18.05.2012 cesta z Prahy do Bratislavy a späť za účelom účasti právneho zástupcu navrhovateľa na zmierovacom konaní vo výške 199,72 eur +20 % DPH vo výške 39,94 eur. Navrhovateľ uviedol, že ak mal súd prvého stupňa pochybnosti o účelnosti a nevyhnutnosti niektorých navrhovateľom vyčíslených úkonov právnej pomoci tak potom mal vyzvať navrhovateľa resp. právneho zástupcu navrhovateľa na zdôvodnenie alebo predloženie bližšieho vysvetlenia predloženého vyčíslenia náhrady trov konania, pretože ak bez akejkoľvek predchádzajúcej písomnej výzvy či upozornenia navrhovateľa, túto náhradu trov konania nepriznal, súd prvého stupňa de facto a de iure odňal navrhovateľovi ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a neumožnil mu reálne uplatniť si náhradu trov konania resp. predložiť ešte pred vyneseným rozsudku podklady preukazujúce účelnosť a dôvodnosť vynaloženia náhrady trov konania. Navrhovateľ má za to, že všetky úkony poskytnuté právnej pomoci boli v prejednávanej veci účelné a hospodárne, nakoľko vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa snažil spochybniť navrhovateľov nárok o zaplatenie žalovanej istiny a súd poskytol odporcovi priestor na prezentovanie týchto nových argumentov a nových skutočností bol nútený navrhovateľ radiť sa so svojím advokátom pred či po každom súdnom pojednávaní a tieto porady mali priamy vecný súvis s prejednávanou vecou a zároveň priamy právny dopad na navrhovateľa. Ďalej navrhovateľ uviedol, že aj keď právny zástupca navrhovateľa je viazaný podľa zákona o advokácii povinnosťou mlčanlivosti, teda samotný priebeh a obsah rozhovorov podliehajú zo strany advokáta prísnej povinnosti dodržiavať a rešpektovať advokátske tajomstvo, preto ich právny zástupca navrhovateľa prvostupňovému súdu nezaslal do spisu, ale ich iba označil dátumom predmetom rokovania, avšak aj napriek tejto skutočnosti zasiela právny zástupca navrhovateľa stručný záznam o priebehu jednotlivých rokovaní, nakoľko musí chrániť práva klienta spočívajúce v nesprávnom postupe prvostupňového súdu, ktorý odmietol priznať náhradu trov konania. Je toho názoru, že navrhovateľov návrh zo dňa 30.07.2012 na ukončenie zmierovacieho konania pred Slovenskou advokátskou komorou bol riadnym, účelným a nevyhnutným úkonom právnej pomoci vynaloženej zo strany právneho zástupcu navrhovateľa na riadne uplatňovanie nároku navrhovateľa voči odporcovi, keď bolo povinnosťou právneho zástupcu navrhovateľa formálno- právne ukončiť pokus o neúspešné zmierovacie konanie s odporcom ako advokátom a až tak pokračovať de iure a de facto v prerušenom občianskom súdnom konaní voči odporcovi ako advokátovi. Preto má navrhovateľ za to, že navrhovateľovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej pomoci, ktorým bol návrh právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 30.07.2012 na ukončenie zmierovacieho konania vedeného pred Slovenskou advokátskou komorou proti odporcovi. Na základe uvedeného preto má navrhovateľ právo na náhradu cestovných náhrad a na náhradu za stratu času za deň 18.05.2012, nakoľko právny zástupca navrhovateľa v daný deň výlučne na účely zmierovacieho konania pred zmierovacím orgánom cestoval skoro ráno z Prahy do Bratislavy a následne späť z Bratislavy do Prahy. Ďalej navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil ustanovenia nasledovných právnych predpisov § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 2 písm. a) Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2013 v nadväznosti na § 13á ods. 1 písm. b) Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013.

K odvolaniu odporcu zaslal písomné vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že má jednoznačne za preukázané, že súd prvého stupňa v predmetnej právnej veci náležite a dostatočne zistil skutkový stav veci, na podklade dostatočne vykonaného dokazovania a na takto zistený skutkový stav veci, následne súd prvého stupňa správne právne aplikoval príslušné právne predpisy. Tým, že odporca ako právny zástupca navrhovateľa v konaní vedenom na Okresnom súde Senica č. k. zažaloval organizačnú zložku bez jej zriaďovateľa, teda de iure subjekt, ktorý zo zákona nemá hmotno-právnu subjektivitu, nemá pasívnu vecnú legitimáciu a súčasne nemá ani spôsobilosť byť účastníkom konania a následne túto neodstrániteľnú prekážku konania neodstránil, teda nevzal v celom rozsahu späť návrh na zaplatenie sumy 5.000 000,- Sk, ale naopak, neustále presvedčoval a uisťoval navrhovateľa, že predmetná vec je zažalovaná správne a v súlade so zákonom a nechával si platiť za vypracovanie svojich ďalších podaní v predmetnej veci, tak tým de iure nesie zodpovednosť ako advokát za spôsobenú škodu voči navrhovateľovi. Výška škody pozostávala, ako to správne určil prvostupňový súd z odmien, ktoré platil navrhovateľ odporcovi ako advokátovi a súčasne i zo zaplateného súdneho poplatku, ktorý žalobcovi nemohol byť vrátený. Odporca nesie ako advokát zodpovednosť a aj znáša náhradu škody tvoriacu navrhovateľom zbytočne zaplatený súdny poplatok v konaní s neodstrániteľnou vadou konania, ktorú odporca ako advokát mohol jednoducho odstrániť do vydania uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2007, č. k. tým, že by bol býval vzal späť celý návrh, čím by bola žalobcovi

navrhovateľovi bývala vrátená suma 99 % z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku a tak škoda by bola bývala iba 1 % zo zaplateného súdneho poplatku a súčasne tým, že by odporca, ako právny zástupca navrhovateľa bol býval nanovo perfekte samostatný návrh na zaplatenie sumy 5.000 000,- Sk voči zriaďovateľovi organizačnej zložky, teda voči subjektu, ktorý má hmotno-právnu subjektivitu, pasívnu vecnú legitimáciu a súčasne aj jej spôsobilosť byť účastníkom konania. Nakoľko tak odporca v predmetnej veci nekonal, tak je daná jasná vecná priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu ako advokáta v súvislosti s výkonom advokácie na strane jednej a vznikom škody u navrhovateľa na strane druhej. Navrhovateľ má v danej veci za to, že odporca ako advokát zanedbal a porušil právne povinnosti advokáta podľa zákona o advokácii a to tým, že odporca nevedel, že nemôže zažalovať organizačnú zložku bez jej zriaďovateľa, čím žalovaný návrh žalovateľa na zaplatenie sumy 5.000 000,- Sk podaný na Okresný súd Senica č. k. vopred odsúdil na neúspech spočívajúci v tom následku, že navrhovateľ zbytočne platil jednak za právne služby odporcu a súčasne zbytočne zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.

K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony, ktoré ale nie je možné subsumovať pod pojmom účelne vynaložené trovy za účelom bránenia svojho práva. Predovšetkým sa jedná o úkony právnej služby smerujúce k vyvolaniu zmierovacieho konania pred SAK. Uviedol, že súd vykonal pred začatím zmierovacie konanie, preto ďalšiu osobitnú iniciatívu zmierovacieho konania pre orgánom odlišným ako súd nie je možné označiť za účelnú. Zmierovacie konanie pred orgánom SAK v danom prípade nebolo obligatórne, nakoľko právny zástupca navrhovateľa nie je účastníkom konania. V tejto súvislosti odporca poukázal na znenie ust. § 29 zák. č. 586/2003 Z.z. a čl. 1 Uznesenie predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. z 11. októbra 2011. Ďalej odporca uviedol, že za neúčelne vynaložené trovy je taktiež potrebné považovať aj čiastočné späťvzatie návrhu, ďalšiu poradu s klientom, za účelom prerokovania späťvzatia, nakoľko odporca nezapríčinil, nemal vplyv na zastavenie danej časti konania. Za neúčelné a nezdôvodnené vynaloženie trov je taktiež potrebné považovať ďalšie porady zo dňa 14.01.2012, 16.01.2012, 21.05.2012, 31.07.2012, 10.10.2012, 11.01.2013, 26.04.2013, 02.07.2013, 31.01.2014 ako aj právny rozbor vyčíslenie trov konania, nakoľko tie nemajú zákonný základ. Taktiež odporca uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že súdu nemôže zaslať podklady, ktoré boli predmetom porady s jeho klientom, nakoľko to považuje za predmet ochrany advokátskeho tajomstva, nakoľko ak by súd túto skutočnosť akceptoval, nastala by tak situácia, že súd by odporcu zaviazal k niečomu, s čím by nemal možnosť sa oboznámiť a teda nemal by možnosť preskúmať účelnosť. Právne závery týkajúce sa opodstatnenosti a účelnosti trov konania platia mutatis, mutandis aj pre trovy odvolacieho konania. Uviedol, že vyčíslenie trov konania nie je právom navrhovateľa ale len procesnou možnosťou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu vo veci samej nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto napadnutej časti vecne správny a je potrebné v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdiť a odvolanie navrhovateľa v časti náhrady trov konania je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a v tejto časti mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 127.064,88 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.565,34 eur od 13.10.2006 do zaplatenia, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 776,17 eur od 11.08.2007 do zaplatenia, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 790,27 eur od 16.11.2007 do zaplatenia, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 783,67 eur od 26.04.2008 do zaplatenia, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6.970,72 eur od 24.11.2006 do zaplatenia, 6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 116.178,71 eur od 01.01.2006 do zaplatenia.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10. 1. 2013 č. k. -176 bolo konanie v časti istiny 116.178,71 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 1. 1. 2006 do zaplatenia zastavené, keď o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2013. K zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľa.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.886,17 eur, 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.565,34 eur od 13.10.2006 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 776,17 eur od 11.8.2007 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 790,27 eur od 16.11.2007 do zaplatenia, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 783,67 eur od 26.04.2008 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.970,72 eur od 24.11.2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu preskúmavaného rozhodnutia vo veci samej odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo veci samej riadne odôvodnil, pričom s týmto odôvodnením sa súd plne stotožňuje a zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd nemá čo k veci dodať. K odvolacím argumentom navrhovateľov sa však žiada uviesť nasledovné.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica vyplýva, že dňa 10.10.2006 splnomocnil navrhovateľ odporcu na jeho zastupovanie v konaní o zaplatenie sumy 3.500 000,- Sk s príslušenstvom proti odporcovi KRON s.r.o. - organizačná zložka, IČO: 35 591 439, Železničná 333, Senica a to v celom rozsahu. Na Okresný súd Senica bol dňa 13.10.2006 podaný návrh zo dňa 10.10.2006, kde bol ako odporca označený subjekt - KRON s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Železničná 333, Senica, IČO : 35 591 439. K návrhu bol pripojený informatívny výpis z obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel Po, vložka č. 36/T, z ktorého vyplýva zápis subjektu - KRON, s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom - Železničná 333, Senica, IČO : 35 591 439 a tiež sídlo zriaďovateľa KRON s.r.o., Nové řádky 1, Rohatec, IČO: 83 477 589 s dňom zápisu 5.10.1995. K návrhu bola pripojená zmluva o pôžičke zo dňa 22.01.2001, v zmysle ktorej navrhovateľ poskytol spol. KRON s.r.o., Nám. mieru 9, Holíč čiastku 3.500 000,- Sk s lehotou splatnosti 31.12.2005. Pred podaním tohto návrhu na súd, odporca dňa 21.02.2006 v mene navrhovateľa vyzval túto spoločnosť na vrátenie pôžičky. Na výzvu súdu bol uhradený súdny poplatok za návrh vo výške 210.000,- Sk a dňa 15.12.2006 Okresný súd Senica vydal platobný rozkaz pod sp. zn. , kde odporca bol označený ako KRON s.r.o. - organizačná zložka IČO: 35 591 439, Železničná 333, Senica. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca dňa 09.01.2007 odpor, v ktorom namietal nesprávnosť doručenia platobného rozkazu, keď obálku mal údajne prevziať zamestnanec, ktorý k tomu nebol oprávnený a teda nedošlo k riadnemu doručeniu platobného rozkazu. Okresný súd Senica uznesením zo dňa 20.08.2007 č.k. -51 odmietol odpor odporcu ako oneskorene podaný. V dôsledku podaného odvolania odporcu, vec bola predložená odvolaciemu súdu a Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, uznesením zo dňa 30.11.2007 č.k. -99 odvolacie konanie zastavil. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že označený odporca a to subjekt KRON s.r.o. - organizačná zložka IČO: 35 591 439, Železničná 333, Senica nemá právnu subjektivitu a teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľná prekážka konania a preto odvolacie konanie podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Jedná sa o neodstrániteľnú prekážku, nie vadu návrhu. Odporca bol označený úplne presne, určite a zrozumiteľne v súlade zo zápisom organizačnej zložky v obchodnom registri a teda sa nejednalo o vadné označenie. Podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 23.11.2006 nemohol opraviť súd označenie odporcu a preto bolo potrebné odvolacie konanie zastaviť. Odvolací súd zároveň uviedol, že platobný rozkaz vydaný vo veci nie je vykonateľný.

Podľa § 18 ods. 1,2 zák. č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta

všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 26 ods. 1 cit. zákona, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť“. Podľa § 26 ods. 4 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že občiansko-právna zodpovednosť advokáta za škodu je predovšetkým zodpovednosťou advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. Takáto zodpovednosť je definovaná jednak z hľadiska vecného, časového a taktiež osobného. Zodpovednosť advokáta rieši predovšetkým zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a jeho ust. § 26 ods. 1. Advokát teda zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Podľa účinnej právnej úpravy sa právny vzťah medzi advokátom a klientom založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb uzatvorenou podľa zákona o advokácii subsidiárne riadi ustanoveniami o príkaznej zmluve podľa § 724 a násl. Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti je možné povedať o podmienkach vzniku zodpovednosti za škodu, že sa jedná buď o zodpovednosť záväzkovú, kedy tu nastupuje povinnosť náhrady škody vzniknutej ako dôsledok porušenia záväzkov, zodpovednosť medzi individuálne určenými subjektami, medzi ktorými je záväzkový vzťah založený zmluvou resp. mimo záväzkov a zodpovednosť nastupuje vtedy, keď náhrada škody vznikne porušením inej právnej povinnosti medzi osobami, medzi ktorými nie je žiadny iný právny vzťah. Pre záväzkovú zodpovednosť advokáta má vždy prednosť jej úprava v zákone o advokácii. Advokát môže byť subjektom záväzkovej zodpovednosti iba v prípade, ak tu existuje platný záväzkový vzťah medzi ním a klientom založený zmluvou o poskytovaní záväzkových služieb. V takomto prípade sa teda zodpovednosť advokáta posudzuje podľa ust. § 26 Zákona o advokácii. Otázky neupravené zákonom o advokácii sa riadia Občianskym zákonníkom. Predpokladmi vzniku zodpovednosti je 1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2. vznik škody, 3. existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti je tu prezumované. Subjekty takéhoto zodpovednostného vzťahu sú jednak: označený škodca, ktorý bude advokátom resp. spoločnosťou podľa zákona o advokácii a poškodený t.j. klient, osoba, ktorá advokáta požiadala o poskytnutie právnej služby a advokát prejavil vôľu právnu službu jej poskytnúť, čím došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní právnej služby resp. povinnosť poskytnúť právnu službu môže vzniknúť aj na základe vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu.

Na základe uvedeného odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že takýto stav existencie protiprávnosti v súvislosti s činnosťou, súvisiacou s výkonom advokácie, ktorý vyvoláva škodu, má súd v tomto konaní za preukázané.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ splnomocnil odporcu na zastupovanie v konaní vo veci o zaplatenie sumy 3.500 000,- Sk s príslušenstvom vedenou na Okresnom súde Senica pod sp. zn. . Takúto plnú moc mu udelil a na základe tejto plnej moci bola podaná žaloba o zaplatenie tejto sumy. Žaloba síce bola podaná, avšak odporca ako zástupca navrhovateľa v konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. žaloval organizačnú zložku bez jej zriaďovateľa, teda žaloval subjekt, ktorý nemá hmotno-právnu subjektivitu, nemá pasívnu vecnú legitimáciu, ani spôsobilosť byť účastníkom konania a ako taký nemôže byť označený v exekučnom titule. Táto skutočnosť bola potvrdená uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 30.11.2007 č. k , z ktorého vyplýva, že odštepný závod a ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom na tejto skutočnosti nič nemení, ak je odštepný závod zapísaný v obchodnom registri. Aj keď odporca vo svojom odvolaní namietal, že zaslal prvostupňovému súdu t.j. Okresnému súdu Senica aj podanie, ktorým upresnil a opravil označenie odporcu v danom prípade je potrebné uviesť to, čo aj konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.11.2007 č. k. , že v danom prípade táto organizačná zložka bola označená presne a určito tak, ako je zapísaná v obchodnom registri, avšak uvedenie tejto organizačnej zložky ako účastníka konania, spôsobuje taký nedostatok konania, ktorý nie je možné odstrániť postupom v zmysle ust. § 42 ods. 3 O.s.p., nakoľko ide o neodstrániteľnú podmienku konania v zmysle ust. § 104 O.s.p., pretože takto označený subjekt nemá právnu subjektivitu a teda procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. V

tomto prípade sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade odporca v rámci svojej odbornej starostlivosti mal mať vedomosť o tom, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a tento nedostatok nebolo možné už žiadnym spôsobom zvrátiť a odstrániť a išlo zo strany odporcu o porušenie povinnosti advokáta a to vyhotoviť a podať žalobu na vydanie platobného rozkazu, kde by odporcu označil ako subjekt, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom konania. Zo strany odporcu išlo tak o porušenie jeho povinnosti a to podať riadny návrh, kde by bol označený účastník konania v súlade s ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a taktiež, aby tento účastník konania splnil požiadavky v zmysle ust. § 19 Občianskeho zákonníka a § 20 Občianskeho súdneho poriadku a keďže sa tak nestalo došlo z jeho strany k protiprávnemu konaniu. V dôsledku tohto protiprávneho konania odporcu došlo k zastaveniu konania vo veci vedenej pod sp. zn. na Okresnom súd Senica a to na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2007 č. k. , v odôvodnení ktorého sa konštatuje, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že označený odporca ako organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a jedná sa o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný.

Z uvedeného tak vyplýva, že z dôvodu protiprávneho konania odporcu t.j. neoznačenie a neuvedenia správneho označenia odporcu tak, aby mal právnu subjektivitu, došlo k zastaveniu konania pre neodstrániteľný nedostatok konania v zmysle ust. § 104 O.s.p. a preto v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním odporcu, vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh v konaní vedenom na Okresnom súd Senica pod sp. zn. vo výške 6.970,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní, ktoré musel navrhovateľ zaplatiť odporcovi a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 652,26 eur, napísanie žaloby 652,26 eur, paušál 2x5,44 eur, DPH 19%, spolu 1565,34 eur / faktúra č. 1551 zo dňa 11. 10. 2006/. Túto čiastku uhradil navrhovateľ 23. 11. 2006. Faktúrou č. 1422 zo dňa 9. 8. 2007 fakturoval odporca navrhovateľovi čiastku 776,173 eur za vyjadrenie k odporu, túto čiastku uhradil navrhovateľ dňa 1. 11. 2007. Ďalší úkon - vyjadrenie uhradil navrhovateľ 15. 11. 2007 v sume 790,24 eur. Faktúrou č. 0663 zo dňa 11. 4. 2008 fakturoval odporca navrhovateľovi čiastku 783,67 eur za mimoriadne dovolanie, túto čiastku uhradil navrhovateľ 25. 4. 2008 v celkovej výške 3.915,43 eur.

Vzhľadom na odvolacie námietky odporcu, odvolací súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné a relevantné pretože, ak by zo strany odporcu bola navrhovateľovi ako jeho klientovi poskytnutá riadna odborná právna pomoc, nedošlo by vo veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. k zastaveniu konania v zmysle ust. 104 O.s.p. a to pre neodstrániteľnú podmienku konania v dôsledku toho, že označený odporca ako organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorú skutočnosť konštatoval Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.11.2007 č. k. . Aj keď odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že vydaný platobný rozkaz nie je vykonateľný a odporca v odvolaní namieta, že v rámci poskytovania právnej pomoci, nemôže zodpovedať za určitú vlastnosť rozhodnutia, ktorou je vykonateľnosť, v danom prípade je potrebné uviesť, že predmetný platobný rozkaz je nevykonateľný práve z dôvodu nesprávneho označenia odporcu v tomto konaní ako organizačnej zložky a to práve neodborným poskytnutím právnej pomoci zo strany odporcu, ktorá ak by bola poskytnutá riadne a odporca by bol v konaní vedenom pred Okresným súdom Senica pod sp. zn. označený ako zriaďovateľ tejto organizačnej zložky, nedošlo by k vzniku tejto škody na strane navrhovateľa. Ďalej je potrebné uviesť, že odporca následne po podaní návrhu na Okresný súd Senica zistil, že takto označený odporca ako organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, keď svojim podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 23.11.2006 sa snažil doplniť označenie odporcu aj o obchodné meno a sídlo jeho zriaďovateľa, avšak tento postup z jeho strany opäť nebol správny, nakoľko v danom prípade táto organizačná zložka bola označená presne a určito tak, ako je zapísaná v obchodnom registri, avšak uvedenie tejto organizačnej zložky ako účastníka konania, spôsobuje taký nedostatok konania, ktorý nie je možné odstrániť postupom v zmysle ust. § 42 ods. 3 O.s.p., nakoľko ide o neodstrániteľnú podmienku konania v zmysle ust. § 104 O.s.p.. Odporca aj napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu zo dňa 30.11.2007 č. k. , nesúhlasil s týmto právnym názorom a podal podnet na Generálnu prokuratúru SR na podanie mimoriadneho dovolania v tejto veci.

Odvolací súd tak na základe uvedeného rovnako ako súd prvého stupňa konštatuje, že bez tohto protiprávneho konania odporcu, by nedošlo k vzniku žalovanej škody. Odporca pritom mohol vzniku tejto škody zabrániť tým, žeby namiesto doručenia návrhu na doplnenie označenia odporcu zo dňa

23.11.2006, zobral návrh vo veci samej v celom rozsahu späť, čím by došlo k zastaveniu konania v zmysle ust. § 96 O.s.p., k vráteniu súdneho poplatku v zmysle ust. § 11 zák.č. 71/1992 Zb. s tým, že následne by odporca v mene navrhovateľa ako svojho klienta mohol podať na súd nový návrh, so správne označenými účastníkmi konania a riadne tak na súde uplatňovať zaplatenie pohľadávky navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu potom nezostávalo iné, iba rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, vychádzajúcej zo správneho právneho posúdenia s použitím ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Inak tomu bolo ale vo výroku ohľadne náhrady trov konania, v ktorej časti súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 653,- eur a k rukám právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 4.841,89 eur.

V danom prípade súd prvého stupňa nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 3.145,14 eur, ktorú súd prvého stupňa nepriznal z dôvodu, že súd nepovažoval za účelné porady s klientom zo dňa 14.01.2012, 16.01.2012, 21.05.2012, 31.07.2012, 10.10.2012, 11.01.2013, 26.04.2013, 02.07.2013 31.01.2014, nakoľko nebol daný a preukázaný dôvod na takéto ďalšie porady a nejavia sa ako účelné, keď nebolo zrejmé, čoho sa mali týkať. Taktiež súd nepovažoval za účelné písomné podanie zo dňa 30.07.2012 návrh na ukončenie zmierovacieho konania, nakoľko tieto nemajú oporu v zákone a nejavia sa ako účelne vynaložené trovy.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou právneho zástupcu navrhovateľa a teda, že v prípade, ak súd prvého stupňa nevyzval navrhovateľa na doloženie listinných dokladov na preukázanie účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti takýchto ďalších porád, ako aj podanie zo dňa 30.07.2012 predstavujúce návrh na ukončenie zmierovacieho konania ako aj náhradu cestových nákladov a náhradu za stratu času, odňal tým svojím postupom navrhovateľovi ako účastníkovi možnosť konať pred súdom a umožniť mu reálne uplatniť si náhradu trov konania, nakoľko mal vyzvať navrhovateľa resp. jeho právneho zástupcu, aby doložil listinné doklady preukazujúce ich účelnosť a hospodárnosť a až na základe takejto výzvy v prípade, ak by takéto listinné doklady neboli zo strany navrhovateľa alebo jeho právneho zástupcu predložené, mohol by súd prvého stupňa skonštatovať, že tieto uplatnené úkony právnej pomoci nie sú účelné a hospodárne.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa tú skutočnosť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadať na celú uplatnenú pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi podaným návrhom a to vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu o takto uplatnenej pohľadávke. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ si voči odporcovi podaným návrhom uplatnil zaplatenie sumy 127.064,88 eur s prísl. a rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 25. februára 2014, č. k. -269 bola navrhovateľovi priznaná len suma 10.886,17 eur s prísl., keď vo zvyšnej časti zobral navrhovateľ svoj návrh späť o čom súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 10. 1. 2013 č. k. -176 a konanie v časti istiny 116.178,71 eur s prísl. zastavil, s tým že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Súd prvého stupňa síce vo svojom konečnom rozhodnutí rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a plne procesne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, avšak toto rozhodnutie zohľadnilo úspešnosť účastníkov konania len vo vzťahu k priznanej pohľadávke vo výške 10.886,17 eur s prísl., avšak nezohľadnilo späťvzatý návrh navrhovateľa vo výške116.178,71 eur s prísl. v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p., t.j., či tak stalo pre správanie sa

odporcu alebo nie, ktoré skutočnosti sú pre rozhodnutie o náhrade trov konania podstatné a dôležité a ktoré v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentujú.

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 167 ods. 2 O.s.p.) je okolnosťou, pre ktorú musel odvolací súd rozhodnutie vo výroku ohľadne náhrady trov konania vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti z dôvodu uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), bude postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o náhrade trov konania a vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím príslušných zákonných ustanovení, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí, rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie možné podať odvolanie.