Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-157-2011.pdf
PDF · 68.51 KB
Case nature
Subarea
20Er/157/2011
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávnenej: W. Š., N.. XX.X.XXXX, A. B., K. XXX/X, proti povinnému: Ľ. Š., N.. XX.X.XXXX, D.. XX.X.XXXX, N.. A. B., X. V. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad Poprad, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, pod jeho č. EX 389/2011, o vymoženie výživného s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Oprávnená j e p o v i n n á nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, trovy exekúcie v sume 49,69 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávnenej, v tom čase zastúpenej zákonnou zástupkyňou - matkou K. Š., podaný u súdneho exekútora dňa 4.3.2011 sa na tomto súde vedie exekučné konanie voči povinnému o vymoženie výživného s prísl. Exekučným titulom v tomto konaní je vykonateľný rozsudok tohto súdu č.k. 10C/4/2010-24 zo dňa 10.3.2010. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 23.3.2011 a súčasne mu priznal preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 40,- eur, ktorý však exekútorovi dosiaľ nebol vyplatený.
Dňa 27.9.2012 súdny exekútor predložil súdu podanie K. Š. z 20.9.2012, ktorým navrhla exekúciu zastaviť z dôvodu, že povinný zomrel. Uvedené podanie súd posúdil ako podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase podania podnetu už oprávnená bola plnoletá, a teda zákonné zastúpenie jej matkou
- K. Š. zaniklo zo zákona. Súdny exekútor si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil trovy exekúcie v sume 50,06 eur.
Súd zistil, že povinný zomrel dňa 11.9.2012, dedičské konanie po ňom sa viedlo na tomto súde pod sp. zn. 7D/231/2012 a bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.11.2012 a s právoplatnosťou k 12.11.2012.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 18 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa § 243b ods. 1 a 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení účinnom od 1.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe citovanej právnej úpravy súd na podnet K. Š. exekúciu I. výrokom uznesenia vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju II. výrokom zastavil, pretože smrťou povinného zanikli, okrem iného, aj práva a povinnosti osobnej povahy, t.j. aj jeho vyživovacia povinnosť k oprávnenej dcére. Osobné práva a povinnosti neprechádzajú v dôsledku smrti na iný subjekt, a teda vznikla neodstrániteľná procesná prekážka konania na strane povinného spočívajúca v neexistencii povinného subjektu, voči ktorému sa má ďalej viesť exekúcia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol III. výrokom tohto uznesenia podľa vyššie citovanej právnej úpravy a podľa § 199 Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom od 1.5.2008. Keďže súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, trovy exekúcie si uplatnil a exekúcia bola zastavená z dôvodu nedostatku procesných podmienok na strane povinného, súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi tieto trovy exekúcie: odmenu v sume 33,19 eur za 6 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur, avšak exekútor má nárok na odmenu v minimálnej sume 33,19 eur, ďalej náhradu hotových výdavkov v sume 8,22 eur (4,90 eur za poštovné a 3,32 eur za telekomunikačné) a k odmene a náhrade hotových výdavkov v sume 41,41 eur patrí exekútorovi 20 % DPH v sume 8,28 eur. Spolu priznaná náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi činí sumu 49,69 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v ním uplatnenej sume 33,50 eur po zaokrúhlení, ale v sume 33,19 eur, ktorá suma odmeny pri zastavení exekúcie je explicitne uvedená v ust. § 14 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde v 2 vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.