Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/381/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach dieťaťa rodičov A. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho na O. ul. č. X v P. a E. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na D. ul. č. X v P. v konaní o zníženie výživného a o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 26.6.2014 č.k. takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného od otca pre mal. A. T. nar. XX.X.XXXX.

Z r u š u j e výrok o trovách konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa znížil výživné od otca pre mal. A. od 1.11.2013 do budúcna zo 150 € na 75 € mesačne naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 27.10.2010 č.k. -119 a zaviazal ho platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, v ktorom vyjadrila nesúhlas so znížením výživného s odôvodnením, že otec na výživu maloletého ničím naviac neprispieva, o maloletého sa nezaujíma a spochybnila dôvod skončenia pracovného pomeru otca s firmou STAMM s.r.o.. V tejto súvislosti uviedla, že v čase spolužitia s ňou otec zarábal v tejto firme 1.500 € mesačne dovtedy, kým si v práci nenašiel známosť, pre ktorú opustil rodinu a poukázala na dôvod, ktorý uviedol otec pred konaním na súde prvého stupňa, že vykonávať prácu nestíhal, a preto dostal výpoveď. Zdôraznila, že maloletý je v období intenzívneho rastu, trpí na astmu a preto má zvýšené výdavky na lieky. Tiež uviedla, že býva so synom u rodičov, ktorí jej pomáhajú, ale sa mieni osamostatniť a zníženie výživného jej to neumožní. Žiadala návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že doposiaľ určené výživné je pre neho neprípustné, pretože sa nachádza na kolenách, čo v tomto štáte nikoho nezaujíma, najmä matku maloletého, ktorá mu znemožňuje styk s dieťaťom a z výživného chce iba ťažiť pre seba. Zdôraznil, že je vedený na úrade práce bez akejkoľvek finančnej podpory od štátu a jeho jediným zdrojom príjmu je práca čašníka vykonávaná na základe dohody o vykonaní práce. Zdôraznil, že počas spolužitia s matkou dieťaťa varil, pral, staral sa o maloletého, žehlil a slušne zarábal, pričom matka maloletého nepracovala a po ich rozchode si veľmi rýchlo našla prácu. Poukázal na svoju finančnú situáciu, v ktorej mu musí pomáhať

rodina, platiť hypotéku, šeky za bývanie a tiež exekútora za dlžné výživné s tým, že si túto situáciu sám nezavinil. Zdôraznil, že si neustále hľadá lepšie platené zamestnanie. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Výrok o zastavení konania o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nadobudol právoplatnosť, nebol odvolaním napadnutý, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa §-u 219 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm.a/ bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 v spojení s §-om 156 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak znížil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. A. na 75 € mesačne. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného, v súlade s §-om 132 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa namietala dôvod skončenia pracovného pomeru otca odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav pre posúdenie dôvodnosti skončenia pracovného pomeru s otcom a z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že otec si skončenie pracovného pomeru nezavinil sám, teda sa nevzdal bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania, ako to vyplýva zo správy od firmy STAMM spol. s r.o. na čl. 54 a jediným zdrojom jeho príjmu je mzda na základe pracovnej zmluvy uzavretej s LaBar s.r.o. z 8.8.2013 v rozsahu 337,70 € brutto a sprepitné 10 € za zmenu, pretože pracuje ako čašník. Z uvedeného je zrejmé, že otec nie je schopný prispievať doposiaľ určené výživné 150 € mesačne nota bene, ak má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, tak ako to zistil súd prvého stupňa. K ďalšej odvolacej argumentácii matky a ku skutočnostiam otca uvádzaným v odvolaní odvolací súd konštatuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa. Pokiaľ ide o vecnú povahu námietok matky, odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v súčasnosti a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre zníženie výživného o 50 %. Pokiaľ matka prezentovala v odvolaní názor, že znížené výživné nepostačuje na uspokojovanie všetkých potrieb maloletého, odvolací súd konštatuje, že limitujúcimi kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča sú nielen odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu otec nie je schopný prispievať na výživu maloletého viac, ako určil súd prvého stupňa. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného, odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku podľa §-u 219 ods. 1 ako vecne správny podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Pretože súd prvého stupňa rozhodol o trovách účastníkov bez návrhu, odvolací súd tento výrok podľa zrušil ako nezákonný.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.