Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-369-2014.pdf
PDF · 75.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/369/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej W. Ž. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov X. W. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. na I. X zastúpenej advokátkou JUDr. Jarmilou Dudekovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej 14 a Q. Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. K. B. XXX, S. zastúpeného advokátkou JUDr. Vierou Strakovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na kpt. Nálepku 5 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.6.2014 č.k. 23P 86/2013-181 v spojení s opravným uznesením zo 4.7.2014 č.k. 23P 86/2013-184 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o výživnom pre mal. W. Ž. nar. XX.X.XXXX a vo výroku o dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 20.6.2014 č.k. 23P 86/2013-181 v spojení s opravným uznesením zo 4.7.2014 č.k. 23P 86/2013-184 zveril mal. W. Ž. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky X. W. nar. X.X.XXXX s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, zaviazal otca Q. Ž. nar. XX.X.XXXX prispievať na výživu mal. W. 60 € mesačne od 1.5.2013 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa a dlžné výživné 140 € za obdobie od 1.5.2013 do 30.6.2014 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Súčasťou výroku rozhodnutia je dohoda rodičov o úprave styku otca s mal. W.. Účastníkom ani štátu náhradu trov konania nepriznal.
Proti výroku rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.. Vyjadrila nesúhlas s výškou výživného, ktorú považuje za neprimerane nízku vzhľadom na vek a nepriaznivý zdravotný stav maloletej, ktoré nepostačuje na úhradu nákladov nevyhnutných pre zabezpečenie potrieb dieťaťa. Rovnako zdôraznila, že okrem rodičovského príspevku a prídavku na dieťa nemá žiaden iný príjem a nie je v jej možnostiach zabezpečiť uspokojovanie potrieb dieťaťa, ktoré trpí intoleranciou laktózy a atopickým ekzémom, v dôsledku čoho jej vznikajú vyššie náklady za uhrádzanie liekov, ako aj zabezpečenie výrobkov bez obsahu laktózy, ktorých hodnota je spravidla vyššia ako pri iných bežných výživových výrobkoch. Okrem toho jej vznikajú aj ďalšie nepravidelné zvýšené výdavky na dieťa, ako na oblečenie, doplnky či hračky. Poukázala aj na to, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, v dôsledku čoho sú jeho mesačné výdavky nižšie a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa venuje kúpe a predaju ojazdených
motocyklov, z čoho mu plynú ďalšie príjmy okrem poberania invalidného dôchodku. Z týchto dôvodov navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal otca prispievať na výživu dieťaťa 100 € mesačne od 1.5.2013 do budúcna.
Otec dieťaťa vo vyjadrení konštatoval, že je poberateľom invalidného dôchodku 317 € mesačne a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, či už vo forme obchodnej spoločnosti alebo živnosti. Kúpil motocykel a predal ho za vyššiu cenu, za ktorý kúpil ďalší motocykel. To sú všetky aktivity, ktoré v súvislosti s motocyklami vykonal a táto skutočnosť už bola známa aj súdu prvého stupňa. Konštatoval, že matka žije v byte, ktorý je rodičovský a býva tam spolu so svojou matkou a dospelým bratom, ktorí sú povinní alikvotne prispievať na spoločnú domácnosť. Zdôraznil, že je invalidný dôchodca s plným invalidným dôchodkom a jeho možnosť uplatnenia sa na trhu práce do budúcna je obmedzená v dôsledku jeho problémov s chrbticou, kvôli ktorým nemôže dvíhať ťažké veci a ani nijak ťažko pracovať, či už manuálne alebo mentálne, nakoľko bolesti ovplyvňujú aj jeho psychický stav. Na domácnosť prispieva rodičom alikvotnú časť 107 € a má zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom, keď na lieky dopláca 20 až 30 €. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Výroky rozsudku o zverení mal. W. do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní a spravovaní majetku dieťaťa oboma rodičmi neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe včas podaného odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd konštatuje sťaženú životnú situáciu na strane obidvoch rodičov, keďže jediným príjmom matky je rodičovský príspevok a otca invalidný dôchodok, pričom zdravotný stav dieťaťa zvyšuje rozsah jeho odôvodnených potrieb a rozhodne by odôvodňovalo určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča vždy podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol odvolací súd rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom matky. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu
pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozsahu výživného určeného súdom prvého stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd poznamenáva, že toto súdne rozhodnutie nebráni žiadnemu z účastníkov konania po vzniku podstatnej a trvalej zmeny pomerov u niektorého z nich podať návrh na zmenu tohto súdneho rozhodnutia a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda buď len u oprávneného (dieťa) alebo len u povinného (rodič zaviazaný platiť výživné) a takzvaná valorizačná klauzula obsiahnutá v § 78 ods. 3 Zákona o rodine znamená, že zmena výšky (vývoj) životných nákladov, ako objektívna okolnosť, aj sama o sebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného, ak sa preukáže po uplynutí primeraného času podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.