Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-22-2013.pdf
PDF · 103.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. A., N.. XX.XX.XXXX, zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky R. A., N.. X.X.XXXX, A. N. V. N. M.S., Q. XXXX/X a otca Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. N. M. N. M. XXX, o návrhu matky o zákaz styku rodiča s dieťaťom a návrhu otca o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým V., N.. XX.XX.XXXX zamieta.
II. Súd návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému striedavou starostlivosťou zamieta.
III. Súd upravuje styk otca s maloletým V., N.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. počas celého kalendárneho roka.
IV. Matka pripraví a osobne odovzdá maloletého otcovi v mieste obvyklého pobytu dieťaťa a otec vráti maloletého matke, ktorá ho osobne prevezme v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. V prípade nepredvídaných udalostí, ktoré by znemožnili realizáciu styku otca s maloletým sa vzájomne budú, minimálne 24 hodín vopred, rodičia maloletého informovať.
V. Otec je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 531,22 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. účtu SK65 8180 0000 0070 0031 6154 SPSRSKBA, variabilný symbol : 3320245115.
VI. Súd priznáva matke oslobodenie od trov konania štátu.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4P 91/2011-18 zo dňa 5.4.2012.
odôvodnenie:
Matka podaným návrhom zo dňa 24.6.2013 sa domáhala, aby súd zakázal otcovi maloletého V., N.. XX.XX.XXXX stretávať sa s maloletým. Návrh odôvodnila, že za posledné obdobie dochádzalo zo strany otca k neustálemu slovnému napádaniu matky maloletého ako aj jej manžela. Maloletý je
prítomný pri tejto výmene názorov, čo mu spôsobuje stres a následne odmieta sa s otcom stretávať. Ďalej poukázala, že na internete bolo zverejnené video, na ktorom riadi osobné motorové vozidlo otec maloletého neprimeranou rýchlosťou a na kolenách mu sedí maloletý. Týmto nezodpovedným konaním a agresívnym správaním otca voči matke a jej rodine nie je ochotná ďalej tolerovať a domnieva sa, že otec maloletého priamo ohrozuje život maloletého. Z tohto dôvodu žiada, aby súd zakázal styk otca s maloletým.
Otec maloletého podaným návrhom zo dňa 19.7.2013 sa domáhal, zmeny úpravy práv a povinností k maloletému V. rozhodnutím o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Návrh odôvodnil, že matka maloletého mu už viac ako 4 mesiace odmieta umožniť styk s maloletým uložený rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4C/320/2010 zo dňa 5.4.2012 tak že otec maloletého má právo stretávať sa s maloletým druhú nedeľu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. a posledný víkend v mesiaci od piatku 17.00 hod. do nedele 15.00 hod.
Uznesením č.k. 9P 154/2013-11 zo dňa 10.10.2013 bolo konanie o zákaze styku podané matkou maloletého a konanie o striedavej starostlivosti podané otcom maloletého dňa 19.7.2013 spojené a konanie bude vedené pod č. 5P/22/2013.
Matka maloletého vo výpovedi uviedla, že nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, s poukazom že realizácia styku prebiehala tak ako bolo upravené rozhodnutím súdu, avšak problémy nastali v máji 2013, keď maloletý sa mal zúčastniť školy v prírode a v tomto čase mal byť realizovaný styk otca s maloletým. Matka maloletého túto skutočnosť oznámila otcovi a navrhla, aby sa realizoval styk otca s maloletým nasledujúci víkend. Otec maloletého s týmto nesúhlasil. Zároveň uviedla, že pri každom odovzdávaní maloletého a preberaní maloletého dochádzalo k vzájomnej výmene názorov medzi otcom a matkou maloletého, čo
vyústilo do podania návrhu na zákaz styku otca s maloletým. Vo výpovedi ďalej uviedla, že naposledy sa realizoval styku otca s maloletým 16.6.2013 a od tohto času sa styk nerealizoval. Zároveň poukázala, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní za mesiace (05, 09, 10, 11/2013), pričom má vedomosť o tom, že matka je na rodičovskej dovolenke a je poberateľkou rodičovského príspevku. Vo výpovedi poukázala najmä na nezodpovedný prístup otca počas realizácie styku s maloletým, keď otec maloletého viedol osobné motorové vozidlo, pričom mu maloletý sedel na kolenách a domnieva sa, že išli rýchlosťou 130 km/hod.
Otec maloletého vo výpovedi uviedol, že maloletého odovzdával otcovi výhradne manžel matky, pričom v súdnom rozhodnutí je uvedené, že odovzdávanie a prevzatie maloletého má byť výhradne matkou maloletého. Poprel zároveň vo výpovedi, že by išiel rýchlosťou 130 km/hod., avšak potvrdil, že auto malo poruchu čidla, čiže ukazovalo vyššiu rýchlosť ako v skutočnosti bola. Túto udalosť šetrilo aj OO PZ Nové Mesto nad Váhom. Ako dôvod neplnenia si vyživovacej povinnosti uviedol, že to bol následok neumožňovania styku matky s maloletým, ako aj podanie návrhu na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému. Otec maloletého vo výpovedi zotrval na vykonaní dôkazu pribratím znalca do konania za účelom vypracovania znaleckého posudku.
Súd uznesením zo dňa 13.2.2014 ustanovil znalca v osobe V.. R. K..
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, s obsahom spisu, ako aj s obsahom spisu 9P 154/2013, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31.10.2013, so Znaleckým posudkom č. 82014 zo dňa 19.8.2014, s obsahom spisu 4C 320/2010, ako i s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci :
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4C 320/2010 zo dňa 05.04.2012 bolo manželstvo rodičov mal. V. rozvedené a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti a výchovy matke a bola súdom schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností k maloletému. Otec mal právo
stretávať sa s maloletým každú nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. Rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 4P 91/2011 zo dňa 5.4.2012 bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec mal právo stretávať sa s maloletým druhú nedeľu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. a posledný víkend v mesiaci od piatku 17.00 hod. do nedele 15.00 hod.
Ako vyplynulo zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, maloletý pri pohovore uviedol, že chce sa stretávať s otcom, ale nechce u neho prespávať. Otca má rád, ale nechce, aby sa s mamou vadil, keď si po neho príde. Je z toho smutný. Ďalej uviedol, že otec ho niekoľko krát oklamal, lebo mu sľúbil, že pôjdu spolu do kina alebo na kúpalisko, ale nakoniec nešli nikam. V závere správy neodporučili zakázať styk otcovi s maloletým, ale navrhli, aby súd upravil styk s otcom každý druhý víkend v sobotu od 10.00 hodiny do 17.00 hodiny a v nedeľu od 10.00 hodiny do 17.00 hodiny.
Zo znaleckého posudku znalca V.. R. K. č. 82014 vyplynulo, že citová väzba maloletého k matke je silná pozitívna, a citová väzba k otcovi ambivalentná - je pozitívna (má ho rád), ale i negatívna (nemá ho rád pre jeho impulzivitu), ktorá sa manifestuje pri komunikácii s mamou a s jej súčasným partnerom. Citová väzba k maminmu súčasnému partnerovi je slabšia ako k mame, ale pozitívna, obdobne i k súčasnej otcovej priateľke. Súčasný vzťah maloletého k otcovi ovplyvnila negatívne absencia styku s otcom tým, že prispela k jeho väčšej odmeranosti a neistote pri stretnutí s ním, ale napriek tomu prejavuje k nemu naďalej aj pozitívny vzťah. Súdny znalec nezistil, že by dochádzalo priamo k negatívnemu ovplyvňovaniu dieťaťa proti otcovi, ale mohol si byť vedomý maminho negatívneho postoja k jeho stretávaniu sa s otcom (je vnímavý, inteligentný). V snahe udržať si priazeň mamy mohol sa viac stotožniť s tým, že ani on sa nechce stretávať s otcom aj keď to nebola celkom pravda. Čo sa týka negatívneho postoja zo strany matky bol motivovaný strachom o bezpečnosť maloletého prejavom jej zosilnenej citovej väzby na neho, čo sa nedá z pohľadu vývoja mal. dieťaťa vyhodnotiť jednoznačne ako negatívne. K návrhu na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému - striedavá starostlivosť, súdny znalec doporučil ponechať v osobnej starostlivosti matky maloletého, pretože striedavá starostlivosť rodičov o maloletého nie je teraz vhodná. Zároveň doporučil upraviť styk otca s maloletým tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každý druhý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., pričom by maloletého mala odovzdávať a preberať výhradne matka maloletého bez prítomnosti súčasného manžela matky maloletého. Zároveň doporučil realizovať uvedený styk otca s maloletým aj počas celého kalendárneho roka. V závere uviedol, že časom sa môže stretávanie maloletého s otcom upraviť v súlade so želaním maloletého, ale jeho želania treba posudzovať opatrne, nakoľko pri otcovi môže verbalizovať iné želanie ako pri matke.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 24 ods. 1,2, 3, 4 a 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
S poukazom na vykonané dokazovanie ako i vypracovaný znalecký posudok súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hodiny počas celého kalendárneho roka s tým, že navrhovaný styk považuje v súčasnosti za dostačujúci.
Znalec v znaleckom posudku rozsiahlejšiu úpravu styku nedoporučil, navrhol úpravu styku zredukovať, ale neodporučil vyhovieť návrhu matky a zakázať styk otca s maloletým. Zároveň neodporučil zmeny úpravy práv a povinností k maloletému - striedavú starostlivosť, ktorej sa domáhal otec, ale doporučil ponechať maloletého v osobnej starostlivosti a výchovy matky.
Súd návrh otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol. V tomto smere je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku, kde je uvedené znalcom, že v súčasnosti nie je vhodná striedavá starostlivosť, nakoľko by nebol zohľadnený záujem dieťaťa.
Je potrebné uviesť, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať, spolupracovať /najmä nezapojovať dieťa do svojich vzájomných problémov a konfliktov/. Dohovor o právach dieťaťa, prijatý 20.11.1989 v New Yorku, vyhlásený oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb. vo svojom článku 3 ods. 1 stanovil: „ Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi“.
Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivality, ale musí byť vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu, čo predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených osôb. Rozhodnutie by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapojovať dieťa do svojich vzájomných problémov
Súd návrh otca na zmenu zverenia striedavú starostlivosť ako nedôvodný zamietol.
Súd rovnako návrh matky, ktorým žiadala zákaz styku otca s maloletým, ako nedôvodný v zmysle záverov znaleckého posudku zamietol.
Súd nechce a ani nebude moralizovať a hodnotiť vzájomný vzťah oboch rodičov, pretože partnerské vzťahy sú zložité a trvá kým dvaja ľudia k sebe nájdu cestu, avšak obaja rodičia budú musieť pochopiť, že napriek nevyjasneným vzťahom je potrebná vzájomná komunikácia rodičov, od ktorej sa následne
odvíja vzťah maloletého k otcovi. Súd preto apeluje na oboch rodičov, aby si uvedomili, že bez obnovenia narušenej vzájomnej rodičovskej komunikácie, ktorá je prvým predpokladom k obnoveniu a citovému zblíženiu otca s maloletým je akákoľvek odborná pomoc zbytočná.
Súd po vykonanom dokazovaní, pričom zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich súvislosti, pričom vzal v úvahu najmä závery znaleckého dokazovania dospel k právnemu názoru, že v súčasnosti nie je v záujme zdravého vývoja maloletého zmena zverenia, nakoľko maloletý má vytvorený pozitívny vzťah k otcovi, prejavuje záujem a vnútornú potrebu stretávanie realizovať, avšak treba brať v úvahu želanie maloletého len počas dňa. Súd rozhodol vychádzajúc z potrieb dieťaťa a nie z dôvodov postoja práv otca, pričom do budúcnosti nie je vylúčené, aby sa styk otca s maloletým realizoval pri prejavení vôle maloletého stretávať sa častejšie prípadne s prespaním u otca. Pokiaľ by sa malo dôjsť k zmene zverenia tak ako navrhol otec maloletého / striedavá starostlivosť/ nie je to v jeho záujme a v jeho prospech, zdravého vývoja do budúcna. Znalec uviedol, že v súčasnej dobe sa maloletý javí ako inteligentné dieťa, na ktoré veľmi nepriaznivo pôsobia vzájomné hádky rodičov pri odovzdávaní maloletého. Súd apeluje na rodičov maloletého, aby matka odovzdávala maloletého otcovi a otec maloletého, aby korigoval svoju zvýšenú impulzivitu, vyhol sa konfliktnej situácii s matku maloletého a aby rešpektoval túžbu maloletého, aby jeho odovzdávanie nebolo sprevádzané vzájomnou výmenou názorov, prípadne vzájomným sa osočovaním rodičmi maloletého.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách súdneho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a / Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. - štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 531,22 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a to v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku. Súd nezohľadnil preddavok vo výške 200,- eur, ktorý mu bol uložený uhradiť, nakoľko nebol otcom maloletého uhradený. Návrh otca súd posúdil ako nedôvodný, poukazujúc na postoj maloletého, ktorý sa chce s otcom stretávať - realizovať styk ako bol upravený právoplatným rozhodnutím, čo otec neakceptuje.
O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho poriadku s tým, že náhradu trov konania štátu uložil povinnosť uhradiť otcovi maloletého. Ide o trovy za vypracovanie znaleckého posudku. Matka maloletého bola od súdnych poplatkov oslobodená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.