Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-127-2014.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/127/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanému: P. R., nar. X. A. XXXX, bytom E. XX, o 108,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 11. apríla 2012 č. k. 3C/9/2012-21 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 59,42 eur a to do 3 dní.
V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 16,50 eur do 3 dní.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 5 a § 544 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 4 ods. 1 až 3 ZoSÚ (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy účastníkov); vecne potom tým, že medzi účastníkmi konania došlo 16. júla 2008 k uzavretiu úverovej zmluvy č. 3807113851 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému úver (za účelom nákupu tovaru) vo výške 221,74 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 32,46 eur v počte splátok 8 a z toho uhradil len sumu 162,32 eur (t. j. 5 splátok). Po preskúmaní zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej úverovej zmluvy, zistil, že táto neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako náležitosť vyžadovanú § 4 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a tieto údaje neobsahujú ani úverové zmluvné podmienky žalobkyne tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy. To spôsobilo, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V časti žalobou požadovaného zaplatenia dlžnej istiny vo výške 100,70 eur bola žaloba nedôvodná z toho dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný žalobkyni už zaplatil 162,32 eur (teda viac), a v časti „pokuty“ vo výške 8,06 eur z dôvodu neprijateľnosti a neplatnosti úverových podmienok, upravujúcich vznik nároku na zmluvnú pokutu a jej výšku, keďže tieto sú pre ich neprimeranosť v rozpore s dobrými mravmi a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemal možnosť tzv. formulárovú zmluvu obsahovo modifikovať. Zo žaloby a ani z priložených listinných dôkazov navyše nevyplýva, za porušenie akých povinností a na základe akých zmluvných dojednaní dané zmluvné pokuty žalobkyňa žalovanému účtovala a ani to, z akej sumy a za aké obdobie boli vyčíslené. Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne len odkazom na § 142
ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne úspechom žalovaného, ktorý ale priznanie náhrady nežiadal.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie len žalobkyňa a to iba voči zamietnutiu žaloby v časti 59,42 eur (bez príslušenstva). Namietala predovšetkým tým, že aj pri akceptovaní záveru súdu prvého stupňa o tom, že ňou poskytnutý úver je bez poplatkov a bezúročný, z ňou predložených listín vyplýva, že zmluvou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 221,74 eur, z ktorej sumy ale tento zaplatil len 162,32 eur (čím jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 59,42 eur, predstavujúcej rozdiel sumy žalovanému poskytnutej a ním vrátenej).
Žalovaný odvolací návrh nepodal.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania (teda len čo do zamietnutia žaloby v časti 59,42 eur a aj v časti trov konania, kde malo rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na čo aj len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 1, § 211 ods. 2 a § 101 ods. 2 O. s. p. na pojednávaní v neprítomnosti zástupcu riadne predvolanej žalobkyne i rovnako riadne predvolaného žalovaného (z ktorých neprítomnosť ospravedlnila len žalobkyňa a aj tá bez požiadavky na odročenie pojednávania) zopakoval dokazovanie oboznámením listín (predovšetkým tzv. úverovej zmluvy účastníkov a rozpisu splátok) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce skutkový stav zistil v miere postačujúcej pre rozhodnutie vo veci samej a vec posúdil správne i po právnej stránke, takéto jeho rozhodnutie však už čiastočne zaťažil vadou nesprávnosti skutkových zistení (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.).
Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa čl. I § 2 ZoSÚ (inak ustanovenia nazvaného „Základné pojmy“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (písm. a/) a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (písm. b/).
Ak potom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa úverovou zmluvou žalovanému poskytla celkovo 221,74 eur (viď č. l. 4), z ktorých žalovaný uhradil (teda žalobkyni vrátil) 162,32 eur (viď č. l. 7), odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru o neopodstatnenosti žaloby (hoc aj len v časti rozdielu medzi sumou žalovanému poskytnutou a ním neskôr vrátenou). Žalobou sa (okrem úrokov z omeškania) totiž požadovalo zaplatenie 108,76 eur (s príslušenstvom), z čoho 8,06 eur mala predstavovať „pokuta“ a 100,70 eur istina, pričom okresný súd pri svojich úvahách podporujúcich zamietnutie žaloby v celom rozsahu zjavne opomenul tú skutočnosť, že žalovanému nebola poskytnutá „len“ žalovaná istina (100,70 eur), ale práve v zmluve uvedená suma 221,74 eur (čo ani žalovaný v konaní nerozporoval - viď č. l. 19).
Námietky odvolateľky, ktorá na túto nezrovnalosť v úvahách súdu prvého stupňa správne poukázala, sa tak ukázali ako opodstatnené a odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (pre zjavné pomýlenie sa súdu prvého stupňa) podľa § 220 O. s. p. zmeniť spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku (inak bez potreby rozhodovania aj o úrokoch z omeškania z priznanej sumy, keďže pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania tieto žalobkyňa v odvolaní na rozdiel od žaloby ani nepožadovala).
Rozhodnutie o trovách konania sa potom aj po korekcii výsledku konania vo veci samej ukázalo správnym, tu však preto, že napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu žalobkyňa zaznamenala úspech len v časti požadovaných 59,42 eur a naproti tomu žalovaný v časti žalobkyni nepriznaných 49,34 eur a
úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 100,70 eur od 21. marca 2009 do zaplatenia (za viac než 3 roky do rozhodnutia v prvom stupni ďalších najmenej 26,28 eur). Z toho je zrejmé, že úspech žalovaného predsa len prevýšil úspech žalobkyne (75,62 eur > 59,42 eur) a preto nepriznanie náhrady tomuto účastníkovi bolo správnym.
Pri takomto výsledku odvolacieho konania ale v ňom plný úspech zaznamenala žalobkyňa (rozhodujúcim bol úspech požiadavky nastolenej odvolaním), ktorá podala aj návrh na prisúdenie jej náhrady trov odvolacieho konania (porovnaj č. l. 33 a § 211 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd jej preto v súlade s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 16,50 eur predstavujúcej ňou zaplatený súdny poplatok za odvolanie, pričom povinnosť na zaplatenie takejto náhrady uložil v odvolacom konaní plne neúspešnému žalovanému v zákonnej lehote 3 dní.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Ak povinnosti ním uložené nebudú splnené dobrovoľne v určenej lehote, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.