Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka: Q. F., bytom T. B. XX, K. G. a otec: I. F., bytom W. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. novembra 2014 č.k. -20, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. 05. 2009 č.k. -74 v časti o výživnom na maloletú P. tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 66 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne od 01. 09. 2014. Zročné výživné v sume 160 eur umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 16 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 78 ods. 1, ods. 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Dôvodil tým, že na strane maloletého dieťaťa i na strane rodičov došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov na strane maloletej P. je v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2009 sa potreby maloletej zvýšili v súvislosti so zmenou školskej dochádzky, keď v súčasnosti navštevuje F. v K. G., zvýšili sa i jej potreby na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, školskú a mimoškolskú činnosť. Na strane matky došlo k zníženiu jej príjmu, keď v súčasnej dobe dosahuje príjem 200 eur mesačne. K zmene pomerov došlo i na strane povinnej osoby, otca maloletej, ktorý je od mája 2014 zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem je 287,52 eura a ešte v mesiaci október 2014 mu bola vyplácaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky suma 63,07 eura, spolu jeho príjem predstavuje sumu 350,59 eura. Okrem maloletej P. má vyživovaciu povinnosť i k maloletej X. Z. vo výške 33,20 eura mesačne. Príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, keďže sa zamestnal a žiadna vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Súd prvého stupňa skúmaním odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj osobných a zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú P. na sumu 80 eur mesačne od 01. 09. 2014, nakoľko odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili hlavne so školskou dochádzkou a výživné v doteraz určenej výške nepostačuje na výživu maloletej. Zohľadnil tiež príjem matky, ktorý je nižší od posledného rozhodnutia, pričom matka okrem financovania potrieb maloletej sa na jej výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Otec môže prispievať na výživu dcéry sumou 80 eur mesačne z priemerného príjmu vo výške 350,59 eura, keďže životné minimum na jednu plnoletú

fyzickú osobu je 198,09 eura, po zaplatení výživného na mal. P., výživného na maloletú X. Z. vo výške 33,20 eura, zostane otcovi suma 237,39 eura na pokrytie jeho výživy. Výživné zvýšil od 01. 09. 2014, nedoplatok na výživnom predstavuje sumu 160 eur mesačne, ktorú sumu povolil súd zaplatiť otcovi v mesačných splátkach po 16 eur spolu s bežným výživným. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“).

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním v zákonnej lehote otec maloletej P. dôvodiac, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného ani vo výške 66 eur, preto žiada o jeho zníženie, finančne mu pomáha matka.

Matka maloletej P. sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že otec maloletej je schopný platiť vyššie výživné bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia jeho životnej úrovne. Pri určení výšky výživného súd posúdil odôvodnené potreby maloletej P., ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, bral do úvahy reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 09. 10. 2014 na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej P. F. zo sumy 66 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne

ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedených záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení, zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na mal. P. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. 05. 2009 č. k. -74, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej P. sumou 66 eur mesačne. Od tejto poslednej úpravy výšky výživného uplynula do podania návrhu dňa 9. 10. 2014 pomerne dlhá doba, počas ktorej došlo k podstatným zmenám na strane maloletého dieťaťa, ktoré prešlo na vyšší stupeň vzdelávania, keď zo základnej škody nastúpila na štúdium na gymnáziu. K zmene pomerov došlo aj na strane povinnej osoby, t.j. otca maloletej, ktorý v čase poslednej úpravy poberal iba dávky v hmotnej núdzi v sume 112,55 eura, kým v súčasnej dobe je zamestnaný, má príjem z pracovnej činnosti v sume 287,52 eur mesačne, okrem toho mu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bol vyplácaný príjem sume 63,07 eura mesačne, spolu má príjem 350,59 eura. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v čase poslednej úpravy mala príjem 301,66 eura, v súčasnej dobe má príjem 200 eur mesačne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o nevyhnutnosti zvýšenia výživného na maloletú P. od 01. 09. 2014, kedy maloletá nastúpila do vyššieho ročníka gymnázia, a to na sumu 80 eur mesačne, čo je navýšenie o 14 eur oproti predchádzajúcemu stavu. Predmetná suma výživného určite nie je postačujúca na pokrytie všetkých základných potrieb maloletého dieťaťa, avšak pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti otca maloletej P., na maloletú X. Z., odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že táto suma výživného je opodstatnená a zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca maloletej. Odvolací súd iba zdôrazňuje, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a nielen otec sa platením výživného podieľa na starostlivosti o maloleté dieťa, ale aj matka jednak svojou osobnou starostlivosťou, ktorou sčasti vyvažuje vyživovaciu povinnosť, ale tiež je povinná prispievať na uspokojovanie základných a nevyhnutných potrieb maloletej P..

S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. P. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na toto maloleté dieťa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.