Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/297/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s. r. o., IČO: XX XXX XXX, Južné nábrežie 13, Košice, proti žalovanej: I. Q., nar. X.XX.XXXX, bydlisko T. X, A., o 1 644,01 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 29. novembra 2012 č. k. - 59

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že žalobu o poplatok z omeškania zo sumy 1 084,61 € od 16.7.2010 do 26.3.2012 z a m i e t a a vo zvyšnom rozsahu, okrem výroku o zročnosti, rozsudok p o t v r d z u j e .

M e n í rozsudok vo výroku o zročnosti celej prisúdenej pohľadávky vrátane príslušenstva a trov konania tak, že tieto žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť v splátkach po 30 € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením už aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou žalobca od žalovanej sa domáhal splnenia záväzku zaplatiť nedoplatok jednak z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 v sume 1 084,61 € a jednak na nájomnom za rovnaké časové obdobie v sume 559,40 € a tiež zákonný poplatok z omeškania s plnením týchto peňažných záväzkov, pretože uplatnené nároky posúdil za plne opodstatnené. Vychádzal zo zistenia, že v rozhodnom období na základe zmluvy o nájme bytu z 20.3.1995 žalovaná bola nájomcom bytu č. XX V. A., Z. R.. T. X, a preto mala povinnosť prenajímateľovi platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s jeho užívaním. Nájomné 53,77 € mesačne bolo splatné mesačne pozadu do 5. dňa každého nasledujúceho mesiaca. Dlh žalovanej na nájomnom v roku 2009 predstavoval 559,40 € (za mesiace 01 a 02 po 34,81 €, za 03 a 04 po 44,81 €, za 05 a 06 po 53,77 €, za 07 a 08 po 43,77 €, za 09 až 11 po 53,77 € a za 12 v sume 43,77 €). V zmysle vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním s dátumom vyhotovenia 27.9.2010 podľa doručenky žalovanej doručeného 26.5.2010 skutočné náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu predstavovali 1 094,61 €, z ktorých žalovaná preddavkovo uhradila 10 €, výška jej nedoplatku za poskytnuté plnenia preto predstavuje 1 084,61 €. Celkový nedoplatok žalovanej určil preto sumou 1 644,01 € (559,40 + 1 084,61). Vec právne posúdil podľa §685, 696 ods. 2 a 697 Obč. zák. o osobitných ustanoveniach o nájme bytu a nájomnom a úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu. Poplatok z omeškania s poukazom na §4 NV SR č. 87/1995 Z.z. v zákonnej výške (za obdobie do 30.6.2010 denne 1 ‰, resp. za obdobie od 1.7.2010 do budúcna denne 0,5 ‰ z dlžnej sumy, vždy najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania) žalobcovi priznal po 5 dňoch od splatnosti záväzku, t. j. pri nájomnom počnúc 11. dňom nasledujúceho

mesiaca až do zaplatenia a pri nedoplatku z vyúčtovania, ktorý mala zaplatiť do 30 dní od jeho doručenia, t. j. v danom prípade do 25.6.2010, poplatok z omeškania žalobcovi priznal podľa návrhu žalobcu počnúc dňom 16.7.2010, hoci uzavrel, že nárok na poplatok z omeškania mu vznikol už počnúc dňom 1.7.2010. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov súdneho poplatku 98,50 € (§142 ods. 1 v spojení s §151 ods. 1 OSP).

Proti rozsudku žalovaná podala odvolanie namietajúc, že rozsudok je nesprávny. Jednak namietala, že konanie dňom 25.2.2010 bolo právoplatne zastavené dokladajúc o tom fotokópiu uznesenia Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. . Ďalšou námietkou bola obrana, že žalobca spornú pohľadávku 1 664,01 € s príslušenstvom proti nej neprípustne uplatňuje duplicitne, keďže je zahrnutá aj v inom konaní na odvolacom súde. Zmienila sa tiež o tom, že žalobcu žiadala o splátky s odôvodnením, že má exekúciu na dôchodok, z ktorého dostáva preto iba pomernú časť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, pretože súd pri rozhodovaní vychádzal z právne relevantných skutočností, zo skutkového stavu, ktorý riadne a podrobne preskúmal, aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, odôvodnenie rozsudku posúdil ako dostatočné a plne sa s ním stotožnil. Poprel, žeby dlh, zaplatenia ktorého žalobou sa domáha v tomto konaní, uplatnil aj v inom súdnom konaní. Odvolanie žalovanej označil za účelové, tendenčné a nedôvodné, s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť dlh.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202, a 204 OSP) v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. O odvolaní rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 24.3.2015 o 9,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/ II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 12.3.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 za použitia §211 ods. 2 OSP).

Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho (až na hodnotenie listinného dôkazu svedčiaceho o doručení vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním vzhľadom na dátum vyhotovenia samotného vyúčtovania) správne zistil skutkový stav a vo veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa v uvedenom rozsahu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových záverov nič nezmenili ani odvolacie námietky žalovanej. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný, nesignalizuje možnosť porušenia procesných práv účastníka konania. Pokiaľ vec na základe v danom čase dostupných poznatkov postupujúc v súlade s §101 ods. 2 OSP prejednal a meritórne rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalovanej, samotná táto skutočnosť nenapĺňa ustanovenie §221 ods. 1 písm. f) OSP, hoci následne sa ukázalo, že pre takýto postup neboli splnené podmienky, pretože žalovaná z vážneho dôvodu, ktorý zároveň aj preukázala, 2 hodiny pred začatím pojednávania písomne požiadala o odročenie pojednávania. Opísaným postupom súdu žalovanej totiž sa odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania a aj to len do takej miery, že následne mohla uplatniť (a aj uplatnila) svoj vplyv na výsledok konania, pretože proti rozsudku, ktorý jej bol riadne doručený, podala odvolanie .

Súd v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky otázky, ktoré pre vec majú podstatný význam, dostatočne, mimoriadne precízne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd (až na uvedenú výnimku) vo výroku vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP preto potvrdil. V celom rozsahu pritom sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §219 ods. 2 OSP preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako sú uvedené zhora a ktoré vo svojom odôvodnení preto už neopakuje. Pokiaľ žalovaná proti rozsudku sa bránila, že konanie proti nej bolo právoplatne zastavené, išlo o iné súdne konanie medzi tými istými účastníkmi, predmetom ktorého bolo vypratanie sporného bytu, čo z hľadiska záväzku žalovanej zaplatiť v tu posudzovanej veci uplatnené nedoplatky voči žalobcovi, je právne bezvýznamným. Pokiaľ sa bránila, že žalobca žalovanú sumu proti nej uplatňuje duplicitne, túto obranu nepreukázala. Odvolacie námietky žalovanej sú preto bez vplyvu na vecnú správnosť napadnutého rozsudku v naznačenom rozsahu.

Vychádzajúc z § 697 Obč. zák., v zmysle ktorého nájomca je povinný prenajímateľovi zaplatiť poplatok z omeškania, ak nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu nezaplatí do piatich dní po jej splatnosti, žalobcovi právo na poplatok z omeškania so zaplatením nedoplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia poskytovaného s užívaním sporného bytu logicky nemohlo vzniknúť skôr, než vyúčtovanie vôbec bolo vyhotovené, keďže nedoplatok z neho plynúci bol splatným do 30 dní od doručenia vyúčtovania žalovanej. V posudzovanej veci súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanú pritom zaviazal povinnosťou žalobcovi platiť poplatky z omeškania so zaplatením nedoplatku z vyúčtovania vyhotoveného 27.9.2010 počnúc dňom predchádzajúcim samotnému vyhotoveniu vyúčtovania (16.7.2010). Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie takýto záver súdu okrem toho, že je v rozpore so zásadami formálnej logiky, keďže doručenie vyúčtovania nemôže predchádzať jeho vyhotoveniu, je v rozpore aj s obsahom spisového materiálu. Odvolací súd aj bez zopakovania dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa v danom rozsahu preto aj bez výslovných odvolacích námietok žalovanej (§212 ods. 3 OSP) skutkový stav mohol zistiť odchylne od súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepredložil iný, než zmienený nehodnoverný dôkaz o doručení sporného vyúčtovania žalovanej dňom 26.5.2010 (v skutočnosti 27.5.2010), odvolací súd pri svojom rozhodovaní o počiatku omeškania žalovanej so splnením záväzku zo sporného vyúčtovania vychádzal z jediného dostupného dôkazu o nepochybnom doručení sporného vyúčtovania žalovanej dňom 18.2.2012 spolu so žalobou podanou v tejto veci. V zmysle textu vyúčtovania nedoplatok z neho plynúci žalovaná mala vysporiadať do 30 dní od doručenia vyúčtovania, t. j. do 19.3.2012 (pondelok). Aplikujúc §697 Obč. zák. v prípade vyrovnania záväzku do 5 dní po jeho splatnosti, t. j. do 26.3.2012 (pondelok; koniec lehoty pripadol na sobotu 24.3.2012) žalovanej ako nájomcovi nevznikla povinnosť prenajímateľovi platiť aj poplatok z omeškania, táto povinnosť jej vznikla až počnúc nasledujúcim dňom, t. j. 27.3.2012. Žalobou uplatnený poplatok z omeškania so zaplatením nedoplatku z vyúčtovania od 16.7.2010 do 26.3.2012 je preto neopodstatnený. Odvolací súd rozsudok v tomto rozsahu podľa §220 OSP preto zmenil tak, že žalobu zamietol.

Podľa §160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže určiť dlhšiu lehotu, prípadne môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolací súd po posúdení pomerov žalovanej, pre ktoré táto uznesením súdu prvého stupňa z 28.6.2012 bola oslobodená od súdnych poplatkov (starobný dôchodok 216,23 € mesačne, nemajetná, zadlžená voči 4 rôznym veriteľom, rozvedená, býva v spornom byte, výdavky cca 100 € mesačne), nepovažoval za reálne možné, aby žalovaná rozsudkom prisúdenú pohľadávku zaplatila naraz, či už do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, prípadne v súdom určenej dlhšej lehote. Dospel preto k záveru, že v danom prípade u žalovanej boli splnené zákonné podmienky pre poskytnutie možnosti prisúdenú peňažnú pohľadávku splácať v splátkach. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok aj vo výroku o zročnosti prisúdeného plnenia podľa §220 OSP zmenil tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vychádzajúc z príjmu a celkových zistených pomerov žalovanej, ako sú uvedené zhora, výšku splátok určil sumou 30 € mesačne, pod stratou výhody splátok.

V odvolacom konaní obaja účastníci boli úspešní len sčasti, odvolací súd podľa §224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 2 OSP vyslovil preto, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.