Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-51-2021.pdf
PDF · 189.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu Tatryparks s. r . o., so sídlom ulica Rudolfa Mocka 1B, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlová Ves, IČO: 52 978 168, zastúpeného konateľom A. B., právne zastúpeného HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti C. D., t. č. B., trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX A., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. septembra 2021 Číslo: OU-PO- OVBP2-2021/23008/100554/ŠSS-FA na základe podanej správnej žaloby vo veci správneho trestania jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov v administratívnom konaní
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) v znení neskorších predpisov odvolanie spoločnosti Tatryparks s. r. o., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil výrok rozhodnutia Obce Veľký Slavkov zo dňa 08.03.2021 č. 664/2020/SD takto: „Znenie uvedené vo výroku rozhodnutia: „Právnická osoba (účastník konania): Tatryparks s. r. o., so sídlom ulica Rudolfa Mocka 1B, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 52978168, štatutárny orgán: A. B., konateľ, zastúpená právnym zástupcom na základe plnej moci zo dňa 10.09.2020: Homola advokátska kancelária s.r.o., Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, jej konateľom JUDr. Petrom Homolom...“, sa mení na znenie: „Právnická osoba (účastník konania): Tatryparks s. r. o., so sídlom ulica Rudolfa Mocka 1B, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 52978168, štatutárny orgán: A. B., konateľ, zastúpená právnym zástupcom na základe plnej moci zo dňa 10.09.2020: HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, jej konateľom JUDr. Petrom Homolom...“ V ostatnom ostáva výrok nezmenený.“
Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie Obce Veľký Slavkov, ktorá ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 08.03.2021 podľa § 46 Správneho poriadku a § 106 Stavebného zákona rozhodnutie pod č. 664/2020/SD, ktorým podľa § 106 ods. 3 písm. b), d) Stavebného zákona uložila právnickej osobe Tatryparks s.r.o., so sídlom ulica Rudolfa Mocka 1B, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 52 978 168 pokutu vo výške 45 000 eur za spáchanie správnych deliktov podľa uvedených ustanovení Stavebného zákona, ktorých sa uvedený účastník konania dopustil tým, že odo dňa 14.06.2020 realizoval novú stavbu „Dinopark Tatry“ na pozemkoch parc. KN C č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. D. G. bez stavebného povolenia a od 09.07.2020 túto užíval bez kolaudačného rozhodnutia. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolateľ odvolanie, ktoré v konečnom dôsledku obsahuje totožné skutočnosti a dôvody, ako sú uvedené v dôvodoch podanej žaloby, preto ich správny súd konkrétne neudáva.
Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad o odvolaní sám nerozhodol, predložil odvolanie spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.
Okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy ako príslušný orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho konaniu predchádzalo a zistil nasledovné.
Orgán štátnej dohľadu podľa § 99 písm. b) Stavebného zákona na základe podnetu Štátnej ochrany prírody a krajiny SR, Správy Tatranského národného parku č. TANAP/744/2020 zo dňa 20.07.2020 oznámením pod č. 2020/664 zo dňa 14.08.2020 oznámil A. H., A., I. B., A., East SK, s.r.o., so sídlom Bratislavská 430/5, Dubníca nad Váhom, Tatry parks s. r. o., so sídlom Dolný Smokovec a Tatryparks s. r. o., so sídlom Ul. Rudolfa Mocka 1B, Bratislava, vykonanie štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 písm. b) Stavebného zákona dňa 24.09.2020 na pozemkoch parc. KN č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. D. G. a to za účelom prešetrenia realizácie atrakcie Dinopark Tatry. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, advokátska kancelária na základe plnomocenstva požiadala žiadosťou zo 16.09.2020 o zmenu termínu výkonu štátneho stavebného dohľadu zvolaného na deň 24.09.2020 s odôvodnením, že A. B., konateľ spoločnosti Tatryparks s. r. o. sa v daný deň má zúčastniť dlhšiu dobu plánovaného lekárskeho vyšetrenia a právny zástupca dostal v júli 2020 predvolanie na súd. Stavebný úrad oznámil dňa 17.09.2020 účastníkovi konania, že vzhľadom na náväznosť prizvaných dotknutých orgánov nie je možné z časových dôvodov a pracovnej vyťaženosti vyhovieť žiadosti o zmenu termínu výkonu štátneho stavebného dohľadu. Následne advokátska kancelária HOMOLA opakovane požiadala 22.09.2020 o zmenu termínu. V spoločnom vyjadrení zo 16.09.2020 A. H., I. B. uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti KN C č. XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. D. G., že oni nerealizovali na uvedených pozemkoch žiadne stavby a teda nie sú stavebníci, ani oprávnené osoby, ani osoby uskutočňujúce alebo odstraňujúce stavbu a nie sú ani vlastníkmi stavby vo vzťahu k § 100 Stavebného zákona. V zmysle uvedeného z tohto ustanovenia Stavebného zákona im nevyplývajú žiadne povinnosti. Uvedené pozemky zmluvne prenajali spoločnosti Tatryparks s. r. o., IČO 52 978 168, zastúpenej konateľom A. B.. Uvádzajú, že výkon štátneho stavebného dohľadu nesúvisí s nimi, ale s uvedeným nájomcom, resp. s neznámymi stavebníkmi.
Ďalej žalovaný poukazuje na to, že stavebný úrad spísal z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 24.09.2020 záznam, v ktorom uviedol, že za spoločnosť Tatryparks s. r. o. sa ŠSD nezúčastnil nikto, okrem personálu, ktorý zúčastnených vykázal z pozemku, teda z areálu, čím bolo zabránené riadnemu výkonu ŠSD. Ďalej stavebný úrad uviedol, že SIŽP Košice vykoná miestnu obhliadku a bude konať v rámci svojich kompetencií. Areál Dinopark je umiestnený na viacerých pozemkoch, ktoré sú aj vo vlastníctve obce Veľký Slavkov. V areály je osadená oceľová konštrukcia prekrytá fóliou, je ukotvená oceľovými kotvami pomocou kotiev do zeme, má kopulovitý tvar, podložie pod oceľovou konštrukciou je upravované, upravený je aj terén. Podložie tvorí zhutnený štrk s geotextíliou, pred kupolou bol umiestnený kontajner, kde bola zriadená predajňa (textil, reklamné predmety a pod.), predajňa vstupeniek, vo vedľajšej miestnosti premietanie 3D, za kupolou ďalší kontajner (sklad, resp. priestor pre vrt a klimatizáciu – generátory uložené pred kontajnerom), pri vstupe kontajner – občerstvenie a na pozemku je vonkajšie sedenie, trampolíny a atrakcie pre deti, sochy dinosaurov, umelé palmy a pod. Areál je osvetlený vonkajšími lampami, napojený na elektrosieť, mobilné WC umiestnené v počte 4 ks na pozemku vo vlastníctve obce bez súhlasu, parkovanie pre návštevníkov na pozemku
obce Veľký Slavkov, WC + parkovanie na pozemku parcela KN C č. XXXX, k. ú. D. G., areál oplotený pletivom, vo vnútri menšie oplotenie okolo sedenia, zjavné je, že areál je v prevádzke v deň výkonu ŠSD zatvorený – mimosezónne len cez víkendy, na pozemku je privedená nepitná voda, žiadna dokumentácia predložená nebola. V závere záznamu je uvedené, že stavebný úrad začne konanie v súlade so Stavebným zákonom z dôvodu, že stavba je nelegálna, bez stavebného povolenia. Súčasťou záznamu je fotodokumentácia zisteného stavu veci zo dňa 24.09.2020 a fotodokumentácia zo dňa 01.07.2020.
Ďalej stavebný úrad v rámci svojich kompetencií upovedomením zo dňa 20.11.2020 oznámil podľa § 18 ods. 1, 3 Správneho poriadku spoločnosti Tatryparks s. r. o. v zastúpení Advokátska kancelária HOMOLA začatie konania vo veci správnych deliktov podľa § 106 ods. 3 písm. b) a § 106 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona a súčasne ju podľa § 41 ods. 1 Správneho poriadku predvolal na ústne pojednávanie na deň 08.12.2020.
Z ústneho pojednávania spísal zápisnicu, v ktorej uviedol, že na pozemkoch parc. KN C č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. D. G. bola realizovaná stavba Dinopark Tatry bez stavebného povolenia a je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia, pričom do zápisnice správny zástupca účastníka uviedol, že listom z 22.09.2020 opakovane požiadal stavebný úrad o zmenu termínu, bol na mieste ŠSD do 17 minút s omeškaním s tým, že približne po 15 minútach konateľ a právny zástupca odišli z dôvodu, že mali za to, že termín výkonu ŠSD bude zrejme zmenený. Ďalej uviedol, že osoby, ktoré sa dostavili na výkon ŠSD za prítomných zamestnancov nepreukázali sa žiadnym preukazom ani poverením, čo preukazujú aj kamerové záznamy. Na ústnom pojednávaní požiadali právni zástupcovia predložiť poverenie konkrétneho zamestnanca stavebného úradu, ktorý bol poverený výkonom ŠSD s poukazom na ustanovenie § 99 písm. b) Stavebného zákon. Ďalej uviedli, že spoločnosť Tatryparks s. r. o. nežiadala o stavebné povolenie z dôvodu, že spoločnosť, ktorá realizovala výstavbu, garantovala, že na Dinopark Tatry nie je potrebné stavebné povolenie. Projekt spoločnosti Tatryparks s. r. o. z technického a funkčného hľadiska možno prirovnať k projektu cirkusu. V zápisnici ďalej právny zástupca uviedol, že toalety TOI TOI budú odstránené, že s realizáciou prác sa začalo 14.06.2020, do prevádzky bolo uvedené 09.07.2020 a projekt je len dočasný maximálne na dobu určitú do 15.09.2026 – nájomnú zmluvu doloží do 14.12.2020. V termíne do 14.12.2020 doplní aj údaje o spoločnosti, ktorá realizovala projekt a do tohto termínu budú doložené aj ďalšie doklady (situačný nákres, zmluva o pripojení na elektro, uvedenie do prevádzky RUVZ, inšpektorát práce).
Stavebný úrad vydal dňa 08.03.2021 rozhodnutie podľa § 46 Správneho poriadku, ktorým podľa § 106 ods. 3 písm. b) a písm. d) Stavebného zákona uložil právnickej osobe Tatryparks s. r. o. pokutu vo výške 45 000 eur za spáchanie správnych deliktov podľa uvedených ustanovení Stavebného zákona, ktorých sa uvedený účastník konania dopustil tým, že od 14.06.2020 realizoval novú stavbu Dinoparks Tatry na pozemkoch parc. KN C č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. D. G. bez stavebného povolenia a od 09.07.2020 túto užíva bez kolaudačného rozhodnutia s odôvodnením, že realizovaná a užívaná stavba je stavbou v zmysle § 43 Stavebného zákona, ktorá nie je v súlade s funkčným využitím a priestorovým usporiadaním podľa platného Územného plánu obce Veľký Slavkov. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, odôvodnil stavebný úrad tým, že prihliadol na všetky skutočnosti a uložil pokutu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
Odvolací orgán preskúmal predložený spisový materiál, ako aj rozhodnutie stavebného úradu a k odvolaniu uviedol, že stavebný úrad poukázal na ustanovenie § 106 Stavebného zákona, ak aj na ustanovenie § 140 Stavebného zákona, pričom argumentoval ustanovením § 47 ods.5 Správneho poriadku a po preskúmaní rozhodnutia zistil, že v danom prípade stavebný úrad vo výroku napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol názov právnických osôb spoločnosti Tatryparks s. r. o. a jej právneho zástupcu. Nesprávne uvedený názov právnickej osoby v tvare, v akom bol uvedený v rozhodnutí stavebného úradu, nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní, preto toto pochybenie odvolací orgán odstránil v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku.
Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenie § 18 ods. 1, 3 Správneho poriadku, §21 ods. 1, § 41 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, 2 a § 35 ods. 1, ako aj § 22 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj ustanovenia § 54, § 55 a § 106 ods. 3 písm. b) a § 106 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona.
Stavebný úrad na zistenie skutočného stavu využil ako dôkazný prostriedok podklad rozhodnutia Záznam z výkonu ŠSD uskutočneného dňa 24.09.2020 a vyhotovenú fotodokumentáciu, ako aj vyjadrenie A. H. a I. B. zo 16.09.2020 vlastníkov dotknutých pozemkov a vyjadrenie právneho zástupcu Tatryparks s. r. o. uvedeného v zápisnici z ústneho pojednávania z 08.12.2020. Žalovaný argumentoval ďalej vysvetlením pojmu „stavba“, ktorý definuje § 43 Stavebného zákona, podľa ktorého stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. V danom prípade zo záznamu z výkonu ŠSD okrem iného vyplýva, že v areále Dinoparku Tatry je osadená oceľová konštrukcia prekrytá fóliou, ktorá je ukotvená oceľovými kotvami do zeme. Podložie pod oceľovou konštrukciou je upravované, upravený je aj terén, podložie tvorí zhutnený štrk s geotextíliou a areál je napojený na sieť elektrickej energie. Uvedené skutočnosti preukazuje aj fotodokumentácia z 01.07.2020 a 24.09.2020. Čo sa týka pojmu „stavba“ vo vzťahu k Dinoparku Tatry, sa stavebný úrad vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
S poukazom na príslušné znenie ustanovenia § 106 ods. 3 písm. b) a d) Stavebného zákona, ako aj § 76 ods. 1, ods. 3 Stavebného zákona a v neposlednej miere § 82 ods. 1 Stavebného zákona, žalovaný konštatuje, že k naplneniu prvej časti skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona dôjde v prípade, ak právnická alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že stavba Dinopark Tatry je užívaná bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia a to odo dňa 09.07.2020 ako to potvrdil aj právny zástupca odvolateľa ako účastníka konania v Zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 08.12.2020. Ďalej argumentoval žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť uvedenú v § 106, najneskoršie však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, alebo keď povinnosť bola splnená.
S poukazom na ustanovenie § 47 ods.1, 2 Správneho poriadku stavebný úrad vo výroku rozhodnutia uviedol § 106 ods. 3 písm. b) a d) Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165 969,59 eur právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia. Stavebný úrad v rozhodnutí uviedol, že uložil pokutu vo výške 45 000 eur účastníkovi konania vzhľadom k tomu, že stavbu, ktorá od 14.06.2020 bola realizovaná ako nová stavba a od 09.07.2020 bola užívaná na pozemkoch v k. ú. D. G. bez kolaudačného rozhodnutia. S poukazom na znenie ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v ktorom zakotvuje povinnosť správneho orgánu v odôvodnení reagovať na návrhy, námietky a vyjadrenia, sa správny orgán vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými účastníkom konania v zmysle tohto ustanovenia a ďalej pri hodnotení dôkazov podľa žalovaného je potrebné vziať do úvahy, že účastník konania zrealizoval stavbu Dinopark Tatry bez stavebného povolenia a užíva ju na dotknutých pozemkoch bez kolaudačného rozhodnutia, keď ako vlastník stavby začal s prevádzkovaním Dinoparku Tatry na pozemkoch bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Čo sa týka posudzovania výšky uloženej pokuty, stavebný úrad skúmal závažnosť deliktu, ktorým je umiestnenie stavby v ochrannom pásme TANAP-u a na skutočnosť, že predmetná stavba je umiestnená v rozpore s územným plánom obce Veľký Slavkov. Opätovne žalovaný uvádza, že pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
Odvolací orgán zároveň poukázal na skutočnosť, že sankčné ustanovenie § 106 Stavebného zákona s týka postihu právnických osôb a podnikateľov za konania uvedené v jednotlivých podstatách, čiže za tzv. iné správne delikty, pričom deliktuálna zodpovednosť týchto osôb má charakter tzv. objektívnej zodpovednosti a posudzovanie zavinenia právnickej osoby Tatryparks s. r. o. v danom prípade zo strany stavebného úradu však nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a nemá vplyv na výšku uloženej pokuty.
Žalovaný sa ďalej vyjadril k námietkam týkajúcich sa výkonu štátneho stavebného dohľadu povereného zamestnanca stavebného úradu, pričom výkonom štátneho stavebného dozoru bola poverená Poverením č. 2/2020 z 02.09.2020 J. C. C., ako zamestnanec stavebného úradu. Uvedená osoba vykonala štátny stavebný dohľad 24.09.2020, čo preukazuje záznam z výkonu ŠSD, ktorý je súčasťou predloženého spisového materiálu stavebného úradu a preto odvolací orgán námietku považuje za
bezpredmetnú aj s poukazom na to, že účastník konania žiadal skúmať pracovné zmluvy zamestnancov obce, nakoľko títo nie sú v pracovnom pomere s odvolacím orgánom. Neboli preskúmavané vzhľadom k tomu, že nie sú v pracovnom pomere s odvolacím orgánom.
Ďalej s poukazom na príslušné ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu bolo zistené, že účastník konania Tatryparks s. r. o. prostredníctvom svojich právnych zástupcov sa zúčastnil ústneho pojednávania 08.12.2020, kedy mal možnosť využiť svoje právo oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, čo vylučuje teda námietku účastníka konania, že nemal možnosť sa oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, čo nemá v danom prípade opodstatnenie ani oporu v zákone. Ďalej žalovaný ako odvolací orgán sa zaoberal aj technickými dôvodmi doručovania písomnosti s poukazom na § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente a § 25 ods. 1 Správneho poriadku. Odvolací orgán uviedol, že v prípade, keď orgán verejnej moci porušil ustanovenie zákona o e-Governmente vo vzťahu k povinnosti doručovania písomnosti do aktívnej elektronickej schránky a súčasne doručoval inak, ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje a doručenie účastníkovi konania riadne preukáže nesprávny postup tohto orgánu podľa zákona o e- Governmente nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a to najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v § 3 ods. 4 Správneho poriadku.
Čo sa týka námietky účastníka konania, že z rozhodnutí stavebného úradu vyplýva, že uložil pokuty iným fyzickým osobám maximálne do výške 150 a právnickým osobám maximálne 300 eur, žalovaný argumentuje tým, že správny orgán má rešpektovať kontinuitu práva rozhodovania, teda správne orgány sú povinné objektívne zhodné prípady rozhodovať rovnako, avšak v danom prípade odvolací orgán sa stotožnil s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Asan/37/2018 z 19.06.2019, v ktorom najvyšší súd citoval, že sťažovateľ v konaní nepredložil rozhodnutia žalovaného v obdobných veciach, v ktorých bola uložená pokuta v nižšej výške, ako bola uložená sťažovateľovi. Preto považuje túto námietku za neopodstatnenú. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom a preto s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj s poukazom na ustanovenie § 46 Správneho poriadku považuje odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za zákonné a vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami tak Správneho poriadku, ako aj Stavebného zákona.
II.
Žalobné dôvody
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu a priznať trovy konania. V žalobe sú uvedené dôvody, ktoré sú totožné s odvolacími dôvodmi voči prvostupňovému rozhodnutiu.
Žalobca v prvom rade poukázal na rozhodnutie obce D. G., ktorý rozhodol 08.03.2021 o správnom delikte pod č. 664/2020/SD a uložil žalobcovi pokutu vo výške 45 000 eur podľa § 106 ods. 3 písm. b) a písm. d) Stavebného zákona. Žalobca argumentoval tým, že nebol schopný podať kvalifikované odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, nakoľko prvostupňový správny orgán neoboznámil žalobcu s podkladmi prvostupňového rozhodnutia a žalobca nebol schopný adekvátne reagovať bez toho, aby mal k dispozícii ďalšiu dokumentáciu, ktorou disponoval prvostupňový správny orgán a ktorá bola podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Poukázal pritom na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj na § 33 ods. 2 Správneho poriadku a argumentoval tým, že obec Veľký Slavkov ako orgán štátneho stavebného dohľadu žalobcovi oznámila 14.08.2020, že bude 24.09.2020 vykonaný štátny stavebný dozor, na čo on žiadosťou zo dňa 16.09.2020 a následne 22.09.2020 žiadal, aby bol termín štátneho stavebného dohľadu zmenený. Žalobca tvrdil, že na odpoveď na túto opakovanú žiadosť nedostal. Z dôvodu, že nedostal túto odpoveď, nechcel riskovať žiadny postih za neposkytnutie súčinnosti a lekárske vyšetrenie konateľa bolo zrušené. Taktiež muselo dôjsť aj k zrušeniu pojednávania na strane právneho zástupcu. Konateľ žalobcu, ako aj právny zástupca sa dostavili v stanovenom termíne na výkon štátneho stavebného dohľadu, pričom zhruba po 15 minútach opustili miesto jeho konania, pričom žalobca sa domnieval, že termín výkonu štátneho stavebného dohľadu bol predsa
len zmenený na základe opakovanej žiadosti o zmenu termínu. Žalobca považuje výkon štátneho stavebného dohľadu za nezákonný a to z nasledovných dôvodov: Osoby, ktoré sa zúčastnili výkonu štátneho stavebného dohľadu sa prítomným zamestnancom žalobcu nepreukázali žiadnym poverením na výkon štátneho stavebného dohľadu, pričom táto skutočnosť vyplýva z kamerového záznamu. Z kamerového záznamu je zrejmé aj to, že osoby, ktoré sa dostavili na výkon štátneho stavebného dohľadu, prišli na určené miesto až po 17 minútach.
Žalobca na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.12.2020 vo D. G. žiadal predložiť poverenie konkrétneho zamestnanca na výkon štátneho stavebného dohľadu. Toto poverenie nebolo žalobcovi predložené a ani mu nebolo dodatočne doručené. Výkonu štátneho dohľadu sa nezúčastnila podľa nám dostupných informácií oprávnená osoba na výkon štátneho dohľadu.
V predmetnom prvostupňovom rozhodnutí, pokiaľ správny orgán citoval, že uskutočnil na predmetných pozemkoch poverení zamestnanci obce a starosta obce ako príslušný orgán štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 písm. b) Stavebného zákona výkon štátneho dohľadu 24.09.2020, žalobca argumentuje tým, že má informáciu, že výkonu štátneho stavebného dohľadu sa nezúčastnila podľa jeho dostupných informácií oprávnená osoba na výkon štátneho stavebného dohľadu. Prvostupňový správny orgán nemal v čase vykonania štátneho stavebného dohľadu zamestnanca stavebného úradu a preto sa podľa žalobcovi dostupných informácii výkonu štátneho stavebného dohľadu zúčastnil starosta obce a prednostka obce, ktorí však nie sú zamestnancami stavebného úradu a preto neboli oprávnení na výkon štátneho stavebného dohľadu.
Ďalej v žalobe argumentoval tým, že mu bola uložená pokuta vo výške 45 000 eur, čo je za porušenie ustanovení Stavebného zákona, pričom na účely posúdenia, či je stan a kontajner stavbou, je potrebné vychádzať z definície podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona. Žalobca dôvodil tým, že v tomto prípade nešlo o stavbu a na posúdenie toho, či je stan a kontajner stavbou, je treba rozhodujúce posúdenie, či je stav a kontajner pevne spojený so zemou, resp. či jeho osadenie si vyžaduje úpravu podkladov. Pre objasnenie charakteru projektu žalobcu si tento dovoľuje prirovnať k tomu, že na určitom území dočasne vybuduje cirkus alebo na určitom území dočasne umiestnia kolotoče a v týchto prípadoch sa rovnako v zmysle Stavebného zákona tieto nepovažujú za stavby a to ani v prípade, že sú pripojené do elektrickej energie. Projekt žalobcu má pritom úplný rovnaký charakter. Ďalej v rozsiahlej žalobe argumentoval žalobca tým, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí venuje zdôvodneniu toho, že sa jedná o stavbu iba citáciou § 43 zákona a žalobca opätovne dôvodil tým, že nemal možnosť v tejto súvislosti predkladať žiadne dôkazy, navrhovať vykonanie dôkazov, ani rozporovať zistenia prvostupňového správneho orgánu, nakoľko tento po uskutočnení ústneho pojednávania vydal prvostupňové rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi dal možnosť, aby sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Ďalej žalobca argumentoval tým, že prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti uvádza, že žalobca porušil ustanovenie § 55 ods. 1 Stavebného zákona a za uvedené porušenie Stavebného zákona stavebný úrad stavebníkovi ukladá pokutu. Podľa žalobcu on nie je stavebníkom, pretože z hľadiska Stavebného zákona je potrebné uviesť, že osoba uvedená v § 88a vlastník stavby nie je identická s osobou subjektom deliktu. V danom prípade vlastník stavby, teda žalobca nie je stavebníkom, t. j. nie je osobou, ktorá údajne mala realizovať protiprávne konanie. Inak povedané, žalobca nie je osobou, ktorá realizovala stavbu. Z uvedeného dôvodu sa žalobca nemohol dopustiť správneho deliktu podľa ustanovenia § 106 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona. K porušeniu ustanovenia §106 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona žalobca argumentuje tým, že stavebný úrad alebo inšpekcia uloží do 165 970 eur právnickej osobe alebo fyzickej, ktorá užíva stavbu pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním. K tomuto si dovolí žalobca podotknúť, že rozhodnutie je vydané predčasne, nakoľko nebola v predmetnom konaní absolútne doriešená otázka, či Dinopark Tatry je alebo nie je stavbou. Neobsahuje rozhodnutie žiadne relevantné zdôvodnenie, prečo by malo ísť o stavbu v zmysle Stavebného zákona.
V tejto súvislosti žalobca argumentoval tým, že je potrebné poukázať na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán uvádza, že Dinopark Tatry bol zrealizovaný na pozemkoch parc. č. XXXX E. XXXX, pričom
žalobca nemá vedomosť o tom, žeby Dinopark Tatry bol zrealizovaný na predmetných pozemkoch. V tomto smere nemá k dispozícii ani žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala uvedené tvrdenie. V danom prípade absentuje podľa žalobcu akékoľvek zameranie, ktoré by preukazovalo tvrdenie prvostupňového správneho orgánu. Podľa žalobcu ide v prípade prvostupňového správneho orgánu a jeho rozhodnutia o svojvôľu a zneužitie správnej úvahy prvostupňovým správnym orgánom.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia o výške uloženej sankcie, ktoré snáď nemožno nazvať ani relevantným odôvodnením, nie sú zrejmé žiadne bližšie dôvody uloženia tak vysokej pokuty za správny delikt. Pokiaľ prvostupňový správny orgán aplikoval aj správnu úvahu, čiže vybral jednu z viacerých zákonných možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú možnosť za najvhodnejšiu. Poukázal žalobca pritom na maximálne pokuty vo výške 150 fyzickým osobám a právnickým osobám maximálne do 300 eur, ktoré ukladal správny orgán prvého stupňa. Teda, čo sa týka výšky uloženej pokuty, považuje túto za diskrečnú právomoc prvostupňového správneho orgánu a súčasne možno prezumovať, že týmto spôsobom mohlo dôjsť až k zneužitiu právomoci konajúceho orgánu. Uložená určená výška pokuty neprimeraným spôsobom zasahuje do právom chránených práv žalobcu a vzhľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti bude mať pre neho likvidačný charakter. Z uvedeného dôvodu je tvrdenie prvostupňového správneho orgánu o primeranosti sankcií nepodložené a preto nepreskúmateľné.
Ďalej žalobca v žalobe poukázal na druhostupňové rozhodnutie a ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia, pričom žalobca považuje druhostupňové rozhodnutie žalovaného za nezákonné a to z dôvodov, ktoré uviedol ďalej v žalobe v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú tu dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Žalovaný odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ani nezamietol a toto prvostupňové rozhodnutie ani nepotvrdil.
Ďalej žalobca argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného je v tomto prípade nezákonné, žalovaný nemôže právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nahrádzať jeho iným právom, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1. Taktiež je potrebné podľa žalobcu uviesť, že žalovaný v tomto prípade vôbec nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR v otázke porušenia práva na oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia. Rozhodnutím tak prvostupňového orgánu, ako aj rozhodnutia žalovaného došlo k hrubému porušeniu práv žalobcu, ktoré má vplyv na celé konanie a obe rozhodnutia sú v tomto smere nezákonné.
Podľa žalobcu žalovaný v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí uviedol, že výsledkom výkonu štátneho stavebného dohľadu nie je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, záznam z výkon ŠSD nezakladá začatie správneho konania, pričom tento nie je ani rozhodnutím preskúmateľným na druhom stupni okresným úradom ako odvolacím orgánom. Vychádzajúc z uvedeného nie je v pôsobnosti odvolacieho orgánu preskúmanie záznamu z výkonu ŠSD ani postupu stavebného úradu pri tomto výkone, nakoľko sa nejedná o správne konanie.
Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ odvolací orgán uviedol, že vlastným šetrením zistil, že výkonom štátneho stavebného dohľadu v k. ú. D. G. bola poverením č. 2/2020 z 02.09.2020 poverená J. C. ako zamestnanec stavebného úradu, uvedená vykonala štátny stavebný dohľad 24.09.2020. Odvolací orgán vo vzťahu k námietke potreby preskúmania pracovných zmlúv poukázal na to, že nie je v jeho pôsobnosti skúmať, pretože nie sú v pracovnom pomere s odvolacím orgánom. K tomuto žalobca v žalobe uviedol, že takýmto nezákonným spôsobom tak aj záznam z tohto štátneho stavebného dohľadu je nezákonný a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, pričom žalovaný s týmito skutočnosťami sa mal zaoberať, mal sa s nimi zaoberať o to viac, že žalobca to nemohol uskutočniť v prvostupňovom konaní, keďže ako uviedol, bolo opomenuté jeho právo na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia. Obec Veľký Slavkov ako stavebný úrad nemala v čase vykonania predmetného štátneho stavebného dohľadu zamestnanca stavebného úradu, ako už uviedol žalobca v predchádzajúcej časti žaloby. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na ustanovenie § 117 ods. 3 Stavebného zákona, v zmysle ktorého platí, že zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie Stavebného zákona sa žalobca dotazuje, či bola táto skutočnosť preverená a v súvislosti s tým neobstojí ani tvrdenie J. K., že zamestnanec stavebného
úradu je súčasťou obecného úradu. Žalobca argumentoval tým, že už len pri otázke nestrannosti je zrejmé, že zamestnanec obce nemôže byť zároveň zamestnancom stavebného úradu a tieto dve veci je potrebné zásadne rozlišovať. Ďalej dôvodil, že pri výkone štátneho stavebného dohľadu sa tam prítomným osobám absolútne nikto nepreukázal žiadnym poverením a toto nebolo poskytnuté ani následne na požiadanie.
Žalobca v rámci svojho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu ďalej namietal, že nie je stavebníkom. Pokiaľ ide o označenie spoločnosti Tatryparks s. r. o. v napadnutom rozhodnutí ako stavebníka, odvolací orgán upozorňuje stavebný úrad na dodržiavanie pojmov podľa Stavebného zákona s tým, že ustanovenie § 106 pojednáva o právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie. Z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad napriek použitiu pojmu „stavebník“ jednoznačne označil spoločnosť Tatryparks s. r. o. ako účastníka konania a právnickú osobu, ktorej uložil pokutu podľa § 106 ods. 3 písm. b) a d) Stavebného zákona s tým, že túto právnickú osobu jednoznačne špecifikoval označením jej sídla a identifikačného čísla v zmysle údajov z Obchodného registra SR. Vychádzajúc z uvedeného v danom prípade nie je preukázaná pochybnosť vo vzťahu k právnickej osobe, ktorá naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm.b), d) Stavebného zákona.
Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne označil žalobcu ako stavebníka. Žalobca bol jasne identifikovaný ako právnická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá uskutočnila stavbu bez stavebného povolenia a teda žalobca sa mal dopustiť správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona. Podľa žalobcu správne orgány sa nevysporiadali vo svojich rozhodnutiach sa argumentami žalobcu, prečo svoj projekt nepovažuje za stavbu a aj v tomto prípade platí, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť s podkladmi pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a preto len s veľkými ťažkosťami mohol uvádzať konkrétne argumenty.
Ďalej v závere žaloby sa žalobca opätovne zaoberá výškou uloženej pokuty, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je určito formulovaný, stavebný úrad vo výroku presne uviedol, k porušeniu akej povinnosti došlo vo vzťahu k stavebnému zákonu, teda ktoré ustanovenia Stavebného zákona bolo porušené. Stavebný úrad v predmetnom prípade výšku uloženej pokuty určil s prihliadnutím na závažnosť porušenia zákona, jeho následky, okolnosti a v odôvodnení predmetného rozhodnutia náležite, jednoznačne, presne a výstižne odôvodnil dôvody uloženia pokuty v ním určenej výške. Žalovaný v odôvodnení predmetného rozhodnutia konštatoval, že pokutu, ktorá bola uložená žalobcovi, prvostupňový správny orgán následne odôvodnil. Podľa žalobcu pokuta, ktorá mu bola uložená, nemožno ju považovať za primeranú, navyše absentuje akékoľvek irelevantné zdôvodnenie výšky tejto pokuty. Uloženie vysokej sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, čo žalobcovi v tomto rozhodnutí absentovalo.
Vo vydanom prvostupňovom rozhodnutí možno podľa žalobcu vzhliadnuť svojvôľu a zneužitie správnej úvahy prvostupňovým správnym orgánom. Z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia o výške uloženej sankcie, ktoré snáď nemožno nazvať ani relevantným odôvodnením, nie sú zrejme žiadne bližšie dôvody uloženia tak vysokej pokuty za správny delikt. Ako žalobca argumentoval v žalobe, podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.05.2012 sp. zn.: 2Sžp/16/2011 je uvedená voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt, ktorá je myšlienkovým procesom, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu k zisteniu protiprávneho konania, jeho následku, dobu protiprávnosti, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Pokuta likvidačného charakteru sama o sebe nemôže plniť preventívnu funkciu. Žalobca v úplnom závere rozsiahlej žaloby argumentoval tým, že niekoľkokrát zopakoval, že žalobcovi bolo po ústnom pojednávaní už len doručené samotné rozhodnutie prvostupňového orgánu, teda žalobca nestihol k tejto otázke predkladať absolútne žiadne dôkazy a tým bolo porušené ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj žalovaným, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, preto navrhol vydať rozsudok v rámci petitu, na ktorý poukázal v žalobe.
III.
Vyjadrenie žalovaného
K včas podanej žalobe sa žalovaný vyjadril stanoviskom zo dňa 13.12.2021, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Zároveň sa vyjadril aj k odkladnému účinku správnej žaloby, ktoré rozhodnutie ponechal na správny súd.
IV.
Replika žalobcu
Ako vyplýva z vyjadrenia k podanému stanovisku z 13.12.2021 žalovaného k žalobe, vyjadril sa právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 20.12.2021, pričom zotrval na žalobných dôvodoch a v písomnom vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.: 7A 112/2002, ako aj 16A 147/2002, 7As 40/2003 bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ako aj k podanej žalobe navrhol prerušiť dané konanie s poukazom na to, že sa domáha svojich práv cestou príslušného Obvodného oddelenia PZ v Poprade.
V.
Závery správneho súdu
Správny súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku, teda zákona č. 162/2015 Z. z., účinného od 01.07.2016, v predmetnom konaní.
Uznesením pod sp. zn.: 2S/51/2021-62 zo dňa 27. januára 2022 priznal správnej žalobe odkladný účinok a odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného zo 16.09.2021 v spojení s rozhodnutím obce z 28.03.2021 do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.: 2S/51/2021.
Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.09.2022, ktoré pojednávanie bolo odročené na deň 08.12.2022 na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, na ktorý termín bola predvolaná aj C. D. ako účastník správneho konania. Táto sa vyjadrila až na pojednávaní dňa 08.12.2022 a súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu. Navrhla súdu zrušiť predmetné rozhodnutia a prerušiť konanie z dôvodu, na ktorý poukázal právny zástupca žalobcu.
Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 106 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165 969,59 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
Podľa § 106 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165 969,59 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.
Podľa § 43 Stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadoval stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 76 ods. 3 Stavebného zákona, kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods.2 písm. a).
Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
Podľa § 107 ods. 1 Stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.
Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.
Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku, písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomnosti, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobou konať.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
Podľa § 41 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
Podľa § 41 ods. 2 Správneho poriadku, v predvolaní správny orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia Stavebného úradu Veľký Slavkov, ako aj rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v podanej žalobe, ako aj v zmysle administratívneho spisu, z ktorého mal správny súd bezpochyby preukázané, že všetky skutočnosti, ktoré uvádzali správne orgány v rozhodnutiach, sú súčasťou administratívneho spisu, teda dôvody v rozhodnutiach správnych orgánov sú totožné s obsahom administratívneho spisu.
Na základe vyššie citovaných príslušných ustanovení tak Stavebného zákona, ako aj Správneho poriadku má správny súd za to, že správne orgány postupovali v zmysle príslušných ustanovení citovaných právnych noriem.
Správny súd s dôrazom na všetky skutočnosti, ktoré boli uvádzané správnym orgánom prvého stupňa potom, ako mu bol doručený podnet Štátnej ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky, Správy Tatranského národného parku zo dňa 20.07.2020 č. TANAP/744/2020 o tom, že je potrebné vykonať štátny stavebný dohľad podľa § 99 písm. b) Stavebného zákona vzhľadom k tomu, že spoločnosť Tatryparks s. r. o. napriek tomu, že nedisponovala stavebným povolením ani kolaudačným rozhodnutím, realizovala na parcelách pozemkoch KN C č. XXXX, XXXX, XXXX k. ú. D. G. atrakciu „Dinopark Tatry“ bez stavebného povolenia, ako aj bez kolaudačného rozhodnutia preskúmal rozhodnutia správnych orgánov.
Na základe uvedeného podnetu vykonal prvostupňový správny orgán v súlade so Stavebným zákonom štátny stavebný dohľad podľa § 99 písm. b) Stavebného zákona na to oprávnenými osobami dňa
24.09.2020. Správny súd sa ďalej vysporiadal následne vo svojom rozhodnutí so všetkými podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe. Konkrétne v prvom bode žaloby žalobca argumentáciou na obsah ustanovenia § 3 ods. 2, ako aj § 32 ods. 2 Správneho poriadku poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn: 3Szd/7/2009 z 23.03.2010 namietal, že nebol v správnom konaní pred stavebným úradom schopný podať kvalifikované odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a to z dôvodu, že ho prvostupňový správny orgán, teda stavebný úrad neoboznámil s podkladmi prvostupňového rozhodnutia, pričom argumentoval ďalej aj tým, že v tomto rozhodnutí sa uvádzajú skutočnosti, na ktoré žalobca nebol schopný adekvátne reagovať bez toho, aby mal k dispozícii dokumentáciu, ktorá bola obsahom prvostupňového administratívneho spisu stavebného úradu, s ktorou tento disponoval pred samotným vydaním rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu sa nemal možnosť vyjadriť k podkladu rozhodnutia a teda boli porušené jeho základné práva a zároveň mu bolo odňaté právo na adekvátne vyjadrenie sa pred vydaním samotného rozhodnutia stavebného úradu prvostupňového správneho orgánu. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že stavebný úrad v danom prípade mu vôbec nedal ako účastníkovi konania možnosť uplatniť si svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku a zároveň mu neurčil ani lehotu, v ktorej by mal svoje právo realizovať.
Správny súd v tejto časti žalobnej námietky poukazuje na to, že správny orgán prvého stupňa oznámením podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku začal správne konanie vo veci. O výkone štátneho stavebného dohľadu bol vlastník stavby upovedomený oznámením o výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 14.08.2020, na čo žalobca reagoval prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.09.2020 žiadosťou o zmenu daného termínu štátneho stavebného dohľadu, pričom odpoveď na túto žiadosť v negatívnom slova zmysle zo stavebného úradu bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.09.2020. Ešte v ten istý deň požiadal opätovne o zmenu termínu na 24.09.2020 ohľadom štátneho stavebného dozoru. Na opätovnú žiadosť žalobcu stavebný úrad neodpovedal s poukazom na predchádzajúcu negatívnu odpoveď. Už len táto skutočnosť bola pre samotného žalobcu dôvodom na to, aby svoje právo oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré boli podnetom na výkon štátneho stavebného dohľadu uplatnil, nahliadol do spisu, ktorý bol na stavebnom úrade obci Veľký Slavkov v tom čase, keď mu bolo zaslané oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu. Uvedené oznámenie realizoval stavebný úrad listom zo dňa 17.09.2020, kedy vzhľadom na naväznosť prizvaných dotknutých orgánov, ako aj z dôvodu pracovnej vyťaženosti nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Následne, ako už súd uviedol, dňa 22.09.2020, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie, opakovane požiadal stavebný úrad o zmenu termínu výkonu štátneho stavebného dohľadu so žiadosťou o komunikáciu prostredníctvom portálu Slovensko.sk.
Ako ďalej mal správny súd preukázané, že stavebný úrad upovedomením z 20.11.2020 oznámil právnemu zástupcovi Advokátskej kancelárii HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., že podľa § 18 ods. 1 až 3 Správneho poriadku začína konanie vo veci správnych deliktov podľa § 1067 ods. 3 písm. b) a § 106 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona. Súčasne žalobcu podľa § 41 ods. 1 Správneho poriadku predvolal na ústne pojednávanie na deň 08.12.2020. Z uvedeného oznámenia, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20.11.2020, bolo bezpochyby preukázané, že stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán začína konanie vo veci správnych deliktov podľa príslušných ustanovení Stavebného zákona, ako aj Správneho poriadku. Na ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil jednak konateľ spoločnosti, ako aj právny zástupca, bola daná žalobcovi možnosť od toho termínu 20.11.2020, resp. od 14.08.2020 až do 08.12.2020 kedykoľvek sa oboznámiť s dokumentáciou, ktorá sa nachádzala na stavebnom úrade ohľadom konania vo veci správnych deliktov, ktorých sa mal dopustiť žalobca a ktoré mu boli kladené za vinu, o čom sa dozvedel v samotnom oznámení začatia konania vo veci správnych deliktov.
S obsahom zápisnice z 24.09.2020 a fotodokumentáciou, ktorá bola urobená k tomuto vykonanému štátnemu stavebnému dohľadu, mal možnosť sa oboznámiť žalobca na ústnom pojednávaní dňa 08.12.2020. Ak teda nevyužil tú možnosť a neoboznámil sa s dokumentáciou, ktorá bola na stavebnom úrade odo dňa 24.08.2020, resp. už od času 24.09.2020, kedy mal byť prítomný na stavebnom výkone ŠSD, čo sám žalobca ako aj právny zástupca potvrdil, bolo len v ich kompetencii, že svoje právo neuvyužili. Správny súd mal za preukázané, že boli prítomní na mieste samom na pozemkoch parc. č. H. L. XXXX, XXXX, XXXX k. ú. D. G., kedy za účelom prešetrenia realizácie atrakcie „Dinopark Tatry“ zvolal stavebný úrad štátny stavebný dohľad podľa § 99 písm. b) Stavebného zákona. Na tomto mieste bol účastný jednak žalobca, ak aj právny zástupca žalobcu a aj v tento deň mal možnosť sa oboznámiť
na Stavebnom úrade Veľký Slavkov s dokumentáciou z dôvodu preverenia, aká dokumentácia sa nachádza na stavebnom úrade, využiť svoje právo a oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sa v rámci štátneho stavebného dohľadu majú prešetrovať ohľadom samotnej atrakcie „Dinopark Tatry“. Argumentácia žalobcu, ako aj právneho zástupcu v samotnej žalobe, ako aj v odôvodnení odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu jednoznačne smerujú k tomu, že neboli oboznámení tak žalobca, ako aj právny zástupca s uvedenými podkladmi rozhodnutia Obce Veľký Slavkov vo veci samej, ako aj vo veci začatia konania správnych deliktov podľa § 106 ods. 3 písm. b) a písm. d) Stavebného zákona. Argumentácia žalobcu ohľadom toho, že nemohol využiť svoje zákonné a oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia podľa správneho súdu vôbec neobstojí, pretože mal možnosť od 24.09.2020, resp. 14.08.2020 až do 08.12.2020, kedy sa konalo ústne pojednávanie vo veci samej, možnosť preveriť, čo sa nachádza na stavebnom úrade ohľadom riešenia správnych deliktov, ktorých sa mal dopustiť v súvislosti s realizáciou „Dinopark Tatry“ tak, ako mu to bolo oznámené dňa 20.11.2020 stavebným úradom.
Pokiaľ žalobca namietal postup správneho úradu vo veci samotného výkonu štátneho stavebného dohľadu spisu č. 2020/664 a jeho nesúhlasu so žiadosťou žalobcu ako účastníka konania o zmenu termínu výkonu štátneho stavebného dohľadu z dôvodu lekárskeho vyšetrenia konateľa spoločnosti a predvolania právneho zástupcu žalobcu na súd v inej kauze, správny súd argumentoval, že správne reagoval stavebný úrad, pričom oznámil žalobcovi a právnemu zástupcovi, že nie je možné zmeniť daný termín štátneho stavebného dohľadu, čo mu bolo doručené 22.09.2020, na čo tento reagoval opätovným podaním žiadosti o zmenu termínu výkonu štátneho stavebného dohľadu. Na ďalšiu odpoveď z 22.09.2020 jasne že nedostal zo stavebného úradu žiadnu odpoveď, pretože výkon štátneho stavebného úradu sa konal 24.09.2020. To, že sám žalobca, ako aj právny zástupca potvrdili, že boli na mieste samotného výkonu štátneho stavebného dohľadu a z miesta po 15-tich minútach odišli, len preukazuje to, že nemali záujem, aby sa osobne samotného štátneho stavebného dohľadu zúčastnili. Za účasti stavebného úradu aj oni samotní sa mali možnosť zúčastniť a podať vyjadrenie na mieste samom. Vyjadrenie samotného žalobcu v žalobe, že boli na mieste samom a 15 minút čakali, pokým prídu zamestnanci stavebného úradu, neobstojí v realizovaní ich práv, nakoľko sa chceli domôcť a chceli vedieť, čo je predmetom štátneho stavebného dohľadu. Napriek tejto skutočnosti, keď boli na mieste samom, tak po 15 minútach z miesta kde bol realizovaný projekt „Dinopark Tatry“, ktorý bol predmetom výkonu ŠSD, odišli. Ospravedlnenie v tom zmysle, že si mysleli, že tento štátny stavebný dohľad nebude uskutočnený 24.09.2020, bola len snaha žalobcu vyhnúť sa zodpovednosti, že výkon ŠSD bude zmarený pre ich neúčasť. Podal opätovnú žiadosť o zmenu termínu 22.09.2020 a z miesta výkonu ŠSD odišiel bez toho, aby telefonicky kontaktoval stavebný úrad a oznámil, že na mieste samom sa nachádza. Tento krok neurobil, ako správny súd vyššie uviedol v snahe zmariť výkon ŠSD svojou neúčasťou. Ďalej žalobca, čo sa týka tej skutočnosti, že sa domnieval, že termín výkonu štátneho stavebného dohľadu bol zmenený, má správny súd za to, že správny orgán s ním komunikoval písomne, oznámil mu negatívnu odpoveď a aj napriek tomu reagoval žalobca tak, ako reagoval.
Pokiaľ žalobca považuje výkon štátneho stavebného dohľadu za nezákonný z dôvodu, že sa nezúčastnili osoby zodpovedné, správny súd argumentuje s poukazom na poverenie 2/2020 zo dňa 02.09.2020 pre J. C. C. ako zamestnanca stavebného úradu, ktorá bola prítomná pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 24.09.2020 na základe uvedeného poverenia a nebol dôvod, aby stavebný úrad preukazoval žalobcovi, že táto zamestnankyňa bola v čase, keď bol vykonaný štátny stavebný dozor na mieste samom a že štátny stavebný dozor aj ona osobne vykonala. Poverenie zo dňa 02.09.2020 pod č. 2/2020 na túto osobu bolo vydané stavebným úradom, mala na výkon ŠSD oprávnenie a vykonala štátny stavebný dohľad ako osoba, ktorá bola na to poverená s príslušnou kompetenciou. Žalobnú námietku ohľadom nesprávneho výkonu štátneho stavebného dohľadu podľa ustanovenia § 99 písm. b) Stavebného zákona preto považuje správny súd za bezpredmetnú a v danom prípade s poukazom na návrh preverovania zmlúv zamestnancov, ako aj návrh na prerušenie súdneho konania sa zdá zo strany žalobcu, ako aj právneho zástupcu za šikanózny voči nielen správnym orgánom, ale aj voči hospodárnosti konania pred súdom.
Pokiaľ žalobca namieta, že „Dinopark Tatry“ ako projekt nie je v zmysle Stavebného zákona stavbou, správny súd argumentuje obsahom ustanovenia § 43 Stavebného zákona, podľa ktorého stavbou je
stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemí alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického zariadenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Pokiaľ správny súd poukazuje na obsah uvedeného ustanovenia, jednoznačne zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 24.09.2020, ako aj z fotodokumentácie z 01.07.2020 vyplýva, že stan, ktorý bol postavený ako projekt „Dinopark Tatry“, bezpochyby spĺňa atribút pojmu stavba ako taká. Pritom nemôže správny súd akceptovať vyjadrenie žalobcu v tom zmysle, že nežiadal o stavebné povolenie z dôvodu, že spoločnosť, ktorá realizovala uvedený projekt, garantovala, že na „Dinopark Tatry“ nie je potrebné stavebné povolenie. Garancia samotnej realizátorky stavby v osobe C. D. nepostačuje na to, aby samotný stavebník, ktorým bezpochyby spoločnosť Tatryparks s. r. o., so sídlom Rudolfa Mocka 1B, Bratislava – Karlova Ves bola, tvrdil, že v danej veci nebolo potrebné stavebné povolenie. Túto potrebu preukazuje už samotná fotodokumentácia zo štátneho stavebného dohľadu, ktorá bola zabezpečená zo dňa 01.07.2020, ako aj následne 24.09.2020. V danom prípade tak stan, ako aj kontajneri, ktoré boli spojené pevným základom, pričom ide o umiestnenie pod zemou, ako ukotvené pilótami a lanami kotvou v zemi bezpochyby predmetný projekt „Dinopark Tatry“. Charakteristiku stavby podľa § 43 Stavebného zákona spĺňa. Čo sa týka podmienky spojenia stavby pevným základom so zemou, táto bola splnená, nakoľko uvedené plochy boli spevnené štrkovým makadamovým povrchom a podklad bol upravovaný konštrukčnou vrstvou betónu. Projekt spoločnosti Tatryparks s. r. o. z technického a funkčného hľadiska bezpochyby spĺňa pojem „stavba“ podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona.
Ďalej, čo sa týka argumentácie žalobcu, že stavebný úrad sa uvedenými argumentami zo strany žalobcu nezaoberal a nezaoberal sa týmito argumentami ani žalovaný, správny súd je opačného názoru, pretože tak stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán sa bezpochyby vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca uvádzal pri ústnom pojednávaní dňa 08.12.2020 do zápisnice, ako aj žalovaný ako odvolací orgán sa vysporiadal so všetkými námietkami odvolávajúceho sa voči prvostupňovému rozhodnutiu. Tak ako charakterizoval prvostupňový správny orgán samotnú stavbu, ako odôvodnil samotné uloženie pokuty, výšku pokuty, zdôvodnenie pokuty, ako aj následne všetky skutočnosti, ktoré bezpochyby prvostupňový správny orgán ako stavebný úrad uvádzal, s týmito sa následne po podaní odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu vysporiadal aj žalovaný ako odvolací orgán, keď v konečnom dôsledku samotný výrok rozhodnutia zmenil iba v tom zmysle, že presne definoval názov právneho zástupcu žalobcu, ako aj právnickej osoby, teda žalobcu, ktorá bola v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutí žalovaného osobou, ktorá bola zodpovedná za správne delikty v zmysle §106 ods. 3 písm. b) a d) Stavebného zákona.
U žalobcu sa podľa správneho súdu jedná o objektívnu, čiže deliktuálnu zodpovednosť, z ktorej bezpochyby vychádzali aj správne orgány. Podľa správneho súdu je žalobca stavebníkom, ktorý zodpovedá za realizáciu projektu „Dinopark Tatry“ v celom rozsahu a preto správne označil prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný žalobcu ako právnickú osobu, ktorá porušila ustanovenie § 55 ods. 1 Stavebného zákona a dopustila sa správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) a písm. d) Stavebného zákona. V danom prípade nemožno za stavebníka určiť spoločnosť, ktorej dala zákazku spoločnosť žalobcu, aby vykonala stavebné práce, ktoré boli spojené s realizáciou projektu „Dinopark Tatry“. Aj v tejto argumentácii žalobcu vidno, že sa chce zbaviť svoje zodpovednosti za spáchanie správnych deliktov už aj poukazom na to, že jeho spoločnosť ako právnická osoba nie je stavebníkom, pričom poukazuje na to, že spoločnosť, ktorá vykonala stavebné práce v súvislosti s realizáciou projektu „Dinopark Tatry“ je tou osobou zodpovednou za uvedené porušenie ustanovení Stavebného zákona. Spoločnosť, ktorá vykonávala stavebné práce, však nie je stavebníkom podľa Stavebného zákona, ale týmto bezpochyby je žalobca ako právnická osoba. Správny súd preto uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Čo sa týka výšky namietanej pokuty, ktorú považuje žalobca za neprimeranú, likvidačnú a uloženú bez bližšej špecifikácie, pričom argumentuje v žalobe poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžo/253/2010 z 03.05.2011, správny súd dôvodí tým, že správny orgán bezpochyby zdôvodnil výšku samotnej pokuty uloženej za porušenie ustanovení Stavebného zákona, konkrétne § 106 ods. 3 písm. b) a písm. d) Stavebného zákona v rozsahu, v akom mu umožnil uloženie pokuty na samotnej dolnej hranici,
pričom mohol stavebný úrad uložiť pokutu až do výške 165.969,59 eur. Vzhľadom na tú skutočnosť, že realizácia projektu bola vykonaná v chránenom území TANAP-u a zároveň poukazuje správny súd aj na tú skutočnosť, že samotná Štátna organizácia ochrany prírody podala podnet na riešenie daného porušenia ustanovení Stavebného zákona, bolo samotným dôvodom v danej veci uložiť pokutu, ktorá bude mať aj do budúcna výchovný charakter.
Správny súd čo sa týka žalobnej námietky žalobcu, že bolo porušené jeho právo oboznámiť sa s podkladmi na rozhodnutie, poukazuje v prvom rade na ustanovenie §23 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého tak účastníci konania ako aj ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, k odpisy a dostať kópie spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov, s výnimkou zápisnici o hlasovaní iným spôsobom. Na základe uvedeného obsahu ustanovenia Správneho poriadku má správny súd za to, že správnym orgánom bolo v danom konaní umožnené žalobcovi ako aj právnemu zástupcovi ešte pred vydaním samotného rozhodnutia, aby sa mohli oboznámiť s podkladmi k rozhodnutiu, vyjadriť sa k týmto podkladom rozhodnutia, ako aj spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Možnosť samotného vyjadrenia a doplnenia vyjadrenia zákonným spôsobom účastníka konania mali žalobca možnosť vykonať na základe oznámenia o samotnom výkone štátneho stavebného dohľadu zo 16.08.2020, ako aj na základe oznámenia o začatí konania vo veci správnych deliktov, ktoré mu bolo doručené 20.11.2020. S poukazom na obsah ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku má správny súd za to, že žalobca ako účastník správneho konania sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zúčastnil ústneho pojednávania a mal sa možnosť aj pred týmto konaním, ako aj na samotnom ústnom pojednávaní oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie. Daným postupom správneho orgánu prvého stupňa nebolo v žiadnom prípade porušené jeho právo. Preto danú žalobnú námietku považuje súd za nedôvodnú.
Čo sa týka posúdenia projektu „Dinopark Tatry“ ako stavby v zmysle Stavebného zákona tak, ako už správny súd argumentoval obsahom ustanovenia § 43 ods. 1 Stavebného zákona, podľa § 54 Stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu. Teda v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie žalobcu, že organizácia, ktorej dal žalobca možnosť realizovať projekt „Dinopark Tatry“ mu garantovala, že v danom prípade nie je potrebné stavebné povolenie na výkon realizácie projektu „Dinopark Tatry“. V danom prípade zo záznamu z výkonu ŠSD okrem iného vyplýva aj to, že v areále „Dinopark Tatry“ bola osadená oceľová konštrukcia prekrytá fóliou, ktorá bola ukotvená oceľovými kotvami do zeme, podložie pod oceľovou konštrukciou bolo upravené a zrealizované s krivkou humusu, upravený bol terén, podložie tvoril zhutnený štrk s geotextíliou a areál bol napojený na sieť elektrickej energie bez samotného súhlasu obce Veľký Slavkov. Uvedené skutočnosti bezpochyby preukazuje aj fotodokumentácia z 01.07.2020 a 24.09.2020 a preto správny súd bezpochyby má za to, že uvedený projekt „Dinopark Tatry“ spĺňa atribút stavby, ktorá podliehala stavebnému konaniu a stavebnému povoleniu tak, ako to konkretizoval stavebný úrad vo svojom rozhodnutí o uložení pokuty.
Opätovne správny súd argumentuje výškou uloženej pokuty a rozdielnemu rozhodovaniu stavebného úradu. Pokiaľ k žalobnej námietke žalobca ako účastník konania o správnych deliktov nedoložil rozhodnutia o tom, že by stavebný úrad uložil za obdobné spáchanie takéhoto deliktu, či už fyzickej alebo právnickej osobe pokutu vo výške 150, resp. 300 eur, tak nebolo možné porovnať, či v rovnakých veciach rozhodoval stavebný úrad zhodne alebo nie. V danom prípade sa zdá správnemu súdu až nelogické, by za porušenie takého charakteru, akého sa dopustil žalobca v tomto konaní, bola uložená zo strany stavebného úradu pokuta len vo výške 150, resp. 300 eur. Preto správny súd v danom prípade má bezpochyby za preukázané, že stavebný úrad na základe svojej diskrečnej právomoci využil v rámci zákonného rámca a uložil pokutu v minimálnej výške 45 000 eur, pričom podľa § 106 ods. 3 Stavebného zákona mal možnosť uložiť pokutu vo výške 165 969,59 eura.
Čo sa týka argumentácie žalobcu, že ide o likvidačnú a diskriminačnú sankciu voči nemu, správny súd argumentuje tým, že takého porušenia povinností v rámci Stavebného zákona, akého sa dopustila spoločnosť Tatryparks s. r. o. správny súd vyhodnotil ako protiprávne konanie a zavrhnutia hodné
správanie sa nielen voči výkonu štátneho stavebného dohľadu, ale aj voči samotnému stavebnému úradu obce Veľký Slavkov ako v tom zmysle, že si žalobca ako právnická osoba neuvedomuje porušenia akého rozsahu sa dopustil, keď v rámci ochranného pásma TANAP-u si dovolil realizovať predmetnú stavbu v rozpore s Územným plánom obce Veľký Slavkov bez stavebného a kolaudačného rozhodnutia. Preto správny súd bezpochyby dospel k záveru, že jeho obrana tým, že poukazuje na osoby, ktoré nemali právo realizovať štátny stavebný dohľad, resp. argumentuje jeho zmarenou účasťou na výkone ŠSD dňa 24.09.2020, len svoju zodpovednosť prenáša na povinnosť správneho orgánu. Všetky tieto argumenty žalobcu smerujú k tomu podľa správneho súdu, že žalobca sa svojim konaním chce vyhnúť zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, ktorého sa realizáciou projektu „Dinopark Tatry“ dopustil.
Na margo veci správny súd argumentuje ešte tým, že štátny stavebný dohľad v zmysle príslušných ustanovení Stavebného zákona nie je konaním s určeným okruhom účastníkov konania a tento výkon sa sleduje dôsledne uplatňovaním verejného záujmu pri uskutočňovaní stavieb, užívania stavieb, ako aj pri odstraňovaní čiernych stavieb a súčasne aj práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických osôb. V danej veci nemôže dať správny súd za pravdu žalobcovi, ktorý aj napriek tomu, že si musí byť vedomý toho, že porušil ustanovenia Stavebného zákona, argumentuje porušením povinnosti zamestnancov samotného stavebného úradu, ako aj porušením povinnosti stavebného úradu pri štátnom stavebnom dohľade. Argumentácia a obrana žalobcu nasmerovaná voči zamestnancom stavebného úradu pri preverovaní ich pracovných zmlúv, alebo pri zisťovaní oprávnenia na výkon samotného dohľadu je nad práva žalobcu, pretože v prvom rade žalobca si musí uvedomiť, že on je ten priestupca, ktorý sa dopustil porušenia stavebného zákona a nie osoby, ktoré sú zamestnané na stavebnom úrade a vykonávajú štátny stavebný dohľad na základe poverenia, ako tomu bolo u J. C..
Preto správny súd rozhodol zamietnutím návrhu na prerušenie konania, pretože samotné riešenie preverovania pracovných zmlúv tak, ako to charakterizoval a argumentoval žalobca na pojednávaní a ako to formuloval v sťažnosti prokurátorovi Okresnej prokuratúry v Poprade, sa správnemu súdu javí ako zatienenie povinností žalobcu poukazom na porušenie povinnosti iných osôb, ktoré podľa správneho súdu si vykonávali len svoju povinnosť v zmysle zákona.
K námietke doručovania písomnosti stavebného úradu má správny súd za to, že správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný sa jednoznačne vysporiadali s technickými dôvodmi samotného doručovania a postupom správnych orgánov, pričom správny súd bezpochyby má za to, že samotné doručovanie, či už elektronicky alebo poštou nemá vplyv na samotné rozhodnutie vo veci samej. Pri preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že pokiaľ stavebný úrad nedoručoval právnickej osobe Tatryparks s. r. o. a jeho právneho zástupcovi advokátskej kancelárii písomnosti elektronicky, ale do vlastných rúk poštou, nemá vplyv na samotné rozhodnutie vo veci samej.
Čo sa týka žaloby a žalobných dôvodov uvedených v nej, správny súd reagoval na podstatné námietky žalobcu uvádzané v žalobe a dospel k záveru, že žalobné dôvody nie sú spôsobilé na zrušenie rozhodnutí tak Stavebného úradu Veľký Slavkov, ako aj žalovaného a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
Návrh žalobcu na prerušenie konania správny súd zamietol, pretože nevzhliadol dôvod uvedený v ustanovení § 100 ods. 1 SSP.
O trovách konania rozhodol správny súd s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V predmetnej veci senát rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. c) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.