Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/222/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senáty JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: M. R., S. XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 200, 089 01 Svidník proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 440,68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -167 zo dňa 17.07.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Škraba, advokáta so sídlom vo Svidníku trovy odvolacieho konania vo výške 39,58 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 440,68 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.08.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia 693,59 eur a iných trov konania vo výške 52,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Škraba, advokáta, Sovietskych hrdinov 200, Svidník, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil , , , , , veta prvá, , nariadenia vlády č. , , a , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci opätovne po tom, čo bol jeho rozsudok zo dňa 17.01.2013 č.k. -108 rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.01.2014 č.k. -132 potvrdený v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v druhom rade a v súvisiacom výroku o trovách konania a v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá voči žalovanému v 1/ rade a súvisiacom výroku o trovách konania bol zrušený a v uvedenom rozsahu bola vec vrátená na ďalšie konanie. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa považoval za preukázané, že dňa 09.06.2010 v čase cca 16:15 žalobca viedol svoje motorové vozidlo Fiat Multipla EČV BJ 952 AY medzi obcami F. a S., pričom pred ním jazdilo vozidlo Peugeot 405, ktorého držiteľom je M. O., ktorý v tom čase toto vozidlo aj viedol ako vodič. Súd tiež považoval za preukázané že M. O. ako poistník mal pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou Wüstenrot poisťovňa, a.s. (žalovaný) a že tak žalobca ako poškodený, ako aj M. O. ako poistník a poistený oznámili žalovanému poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového vozidla žalobcu s tým, že k tej malo dôjsť pri jazde ich vozidiel za sebou kameňom vymršteným od vozidla M. O.. Súd má tiež vychádzajúc z výsledkov dokazovania za preukázané, že žalobcovi poškodením čelného skla vznikla škoda vo výške 440,68 € spočívajúca v nákladoch ktoré vynaložil na jeho výmenu. Z uvedených dôvodov preto žalobe vyhovel.

Uviedol ďalej, že v zmysle záväzného právneho názoru krajského súdu bolo na žalovanom uniesť dôkazné bremeno a preukázať predložením dôkazov, že k nehode malo dôjsť inak ako to v konaní popísal žalobca a škodca- svedok O.. Žalovaný napriek tomu ani v konaní nasledujúcom po rozhodnutí krajského súdu žiaden taký dôkaz súdu nepredložil, preto prvostupňový súd konštatuje že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, žeby k nehode malo dôjsť iným spôsobom ako to popísal žalobca a škodca - svedok O. v oznámení o poistnej udalosti a následne aj v súdnom konaní. Súd preto za preukázaný považoval priebeh nehodového deja zistený z oznámenia o poistnej udalosti a zhodnej výpovede žalobcu a škodcu - svedka O., a síce že pri jazde za sebou bol kolesom auta M. O. odhodený kameň na predné sklo auta žalobcu. V zmysle záväzného právneho názoru krajského súdu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla je škodou spôsobenou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla najmä v dôsledku rýchlosti vozidla, lebo ak je škoda spôsobená odmrštením kameňa z vozovky, spôsobeného pohybom motorového vozidla poisteného škodcu ( prevádzateľa vozidla) po vozovke do čelného skla vozidla poškodeného ( žalobcu), ktoré sa v dôsledku nárazu kameňa poškodilo, ide nepochybne o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu, lebo bola vytvorená súčinnosťou pohybu ( prevádzky) motorového vozidla škodcu a stavu vozovky, a teda mala pôvod v prevádzke vozidla, aj s poukazom na skutočnosť, že bez prevádzky vozidla škodcu by ku škode nedošlo.

Súd prvého stupňa preto vyhodnotil, že v danom prípade bola žalobcovi škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla škodcu- svedka M. O., keďže práve prevádzka jeho motorového vozidla bola podľa preukázaného skutkového stavu príčinou vymrštenia kameňa, ktorý narazil do čelného skla žalobcu a spôsobil mu škodu, preto ide o absolútne objektívnu zodpovednosť za škodu a tento prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik škody žalobcovi. Keďže prevádzkovateľ- škodca M. O. mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla, žalovaný ako poisťovateľ je povinný túto škodu za neho nahradiť. Žalobca výšku jemu spôsobenej škody v sume 440,68 € riadne preukázal faktúrou číslo FV 100001 zo dňa 17.06.2010 z ktorej vyplýva, že žalobca si dal poškodené čelné sklo vymeniť, pričom za výmenu čelného skla na poškodenom vozidle Fiat Multipla bola žalobcovi vyúčtovaná k zaplateniu suma 440,68 €, ktorú uhradil dňa 17.06.2010, ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu na čl.6 spisu. Z faktúry č. FV 100001 bolo tiež zistené, že táto bola dňa 18.06.2010 predložená žalovanému v jeho pobočke v Bardejove, čo bolo potvrdené odtlačkom firemnej pečiatky žalovaného a podpisom prevzatia. Žalovaný samotnú výšku žalobcovi spôsobenej škody v konaní ani nerozporoval. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že ani ku dňu vyhlásenia rozsudku mu táto škoda uhradená nebola, v súlade s vyššie uvedeným preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 440,68 € tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Žalobca v žalobe po pripustení jej zmeny uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.06.2014 požadoval aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 440,68 € od 27.08.2010 do zaplatenia. Deň na ktorý určil začiatok omeškania žalovaného zdôvodnil žalobca tak, že dňa 26.08.2010 mu žalovaný oznámil, že jeho nárok neuznáva, preto odo dňa nasledujúceho žiadal úrok z omeškania. Súd prvého stupňa pri posúdení splatnosti plnenia začiatku omeškania žalovaného tvrdil, že nie je možné vychádzať z 15 dňovej lehoty v zmysle Žalovaný napriek riadnemu uplatneniu nároku odmietol žalobcovi poskytnúť plnenie nie s poukazom na spochybňovanie výšky škody, ako to predpokladá predmetné ustanovenie ale jej základu. Preto podľa názoru súdu, keďže iný výklad by viedol k možnosti poisťovateľov kedykoľvek ľubovoľne oddaľovať plnenie púhym nedôvodným spochybnením základu nároku poškodeného je treba vychádzať z toho, že začiatkom omeškania žalovaného tu je deň nasledujúci po dni, keď žalovaný napriek odvolaniu žalobcu proti zamietnutiu poskytnutia plnenia toto svoje stanovisko nedôvodne potvrdil svojim stanoviskom k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti

zo dňa 26.08.2010 ( čl.4 spisu). Do omeškania sa tak podľa názoru súdu prvého stupňa dostal dňa 27.08.2010 a od tohto dňa je povinný platiť úroky z omeškania podľa na ktorý v tejto súvislosti odkazuje

Sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania nepresahuje sadzbu určenú podľa , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi popri istine 440,68 € aj úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 27.08.2010 do zaplatenia.

Výrok o trovách konania bol súdom prvého stupňa odôvodnený ust. , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca si trovy včas vyčíslil a to v lehote podľa sumou 784, eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 732,94 eur a z iných trov vo výške 52,- eur na zaplatenom súdnom poplatku.

Súdom prvého stupňa boli považované za účelné, dôvodné a preukázané trovy, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 693,59 eur a z iných trov vo výške 52,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu (26,- eur) a za odvolanie proti rozsudku (26,- eur).

Takto boli súdom prvého stupňa priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za 9 úkonov právnej služby vo výške spolu 283,86 € ( 1./ prevzatie, príprava zastúpenia a prvá porada s klientom; 2./spísanie žaloby; 3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 21.10.2011; na pojednávaní dňa 25.01.2012; 5./ zastúpenie na pojednávaní dňa 17.01.2013; 6./ odvolanie proti rozsudku; 7./ zastúpenie na pojednávaní dňa 07.05.2014; 8./ zastúpenie na pojednávaní dňa 03.06.2014 a 9./ zastúpenie na pojednávaní dňa 17.07.2014 ) pri sume 31,54 € za jeden úkon právnej služby podľa a v spojení s , , a Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 a tejto vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013. K tomu bola pripočítaná náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné / režijný paušál / za 9 uvedených úkonov právnej služby vo výške 69,22 € ( 1á 7,21 € +2á 7,41 € +2á 7,63 €+1á7,81 €+3á 8,04 €); náhradu cestovných výdavkov vo výške 105,70 € ( za použitie motorového vozidla KIA SPORTAGE s priemernou kombinovanou spotrebou PHM podľa predloženého technického preukazu 5,3 l/100 km právnym zástupcom žalobcu na cestu na pojednávanie z miesta jeho sídla - Z. do N. a späť dňa 21.10.2011, dňa 25.01.2012, dňa 17.01.2013, dňa 07.05.2014, dňa 03.06.2014 a dňa 17.07.2014 podľa o cestovných náhradách, pri cestnej vzdialenosti pre jednu cestu 70 km, sume základnej náhrady 0,18 €/km a cene PHM zistenej postupom podľa posledná veta 1,348 €/l pri ceste dňa 21.10.2011, 1,412 €/l pri ceste dňa 25.01.2012, 1,679 €/l pri ceste dňa 17.01.2013, 1,362 €/l pri ceste dňa 07.05.2014, 1,362 €/l pri ceste dňa 03.06.2014 a 1,362/l pri ceste dňa 17.07.2014 ) a náhradu premeškaného času právneho zástupcu žalobcu spolu za 18 polhodín pre šesť ciest Z. - N. a späť, každá v trvaní 3 polhodín spolu vo výške 234,81 € podľa Vyhlášky číslo o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri výpočtovom základe za jednu polhodinu 12,35 € ( cesta vykonaná v roku 2011), 12,71 € ( cesta vykonaná v roku 2012), 13,01 € ( cesta vykonaná v roku 2013) a 13,40 € ( 3 cesty vykonané v roku 2014). Na trovách právneho zastúpenia a náhradách advokáta spolu je to suma 693,59 €.

Neboli súdom prvého stupňa priznané trovy právneho zastúpenia (odmena a režijný paušál) za úkon označený ako meritórne podanie zo dňa 22.11.2013, ktorým bolo doplnené odvolanie proti rozsudku s prílohou stanovisko úradu pre dohľad nad finančným trhom. Podľa súdu išlo o neúčelný úkon.

Takto priznané trovy konania súd prvého stupňa uložil žalovanému v zmysle ust. povinnosť zaplatiť k rukám právnemu zástupcovi žalobcu.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil v zmysle ust. , s tým že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že právny názor súdu je nesprávny z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného v zmysle . Podľa odvolateľa škody v zmysle uvedeného ustanovenia možno rozdeliť na 1/ škody bez možnosti liberácie - vždy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke a 2/ škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré boli spôsobené v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ( ), však boli vyvolané okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Nepopiera, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (a to jeho valivým pohybom a rýchlosťou), avšak škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá nemá v prevádzke pôvod (kameň), pričom súd na túto skutočnosť pri svojej úvahe neprihliadal. V ďalšom sa odvolateľ zaoberal definíciou prevádzky motorového vozidla, okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke so zameraním, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Uviedol, že rotácia kolies (valivý pohyb kolies) motorového vozidla je proces vedúci k chodu vozidla, teda je samotnou prevádzkou motorového vozidla. Okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla treba chápať taký predmet alebo skutočnosť, ktorej danosť nemá súvis s prevádzkou, avšak je v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, no prevádzka nie je sama spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom alebo skutočnosťou prišla do stretu. Kameň ležiaci na vozovke nemá žiadnej súvis s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Kameň na ceste je teda okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Určenie, ktorá okolnosť škodu spôsobila a či táto okolnosť má alebo nemá pôvod v prevádzke, musí nevyhnutne vychádzať zo samotného škodového deja, pri zohľadnení všetkých faktorov, ktoré pri vzniku škody existovali, z možnosti vylúčenia niektorého z nich. Okolnosť v ust. musí kumulatívne, jednak bezprostredne škodu spôsobiť, ako aj mať, resp. nemať pôvod v prevádzke.

Súdu prvého stupňa bolo odvolateľom vytýkané, že vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal ďalšími faktormi škodového deja, keďže valivý pohyb motorového vozidla a rýchlosť označil ako okolnosť vnútornú, čím sa dostal k nemožnosti liberovať prevádzkovateľa od zodpovednosti za spôsobenú škodu.

Úvahu súdu považoval za nesprávnu z dôvodu, že za okolnosť, ktorá škodu spôsobila, považuje rotáciu kolies, úplne izoloval jeden z faktorov, ktorý pri vzniku škody nastal (kameň na vozovke) a stotožnil pojem osobitná povaha prevádzky s pojmom okolnosť, ktorá v nej pôvod má. Uviedol, že samotná rotácia kolies nie je možná privodiť takúto škodu na čelnom skle, je absurdné o nej uvažovať ako o tej okolnosti, ktorá škodu spôsobila, a teda je potom aj irelevantné o nej uvažovať ako o okolnosti majúcej pôvod v prevádzke motorového vozidla, lebo valivý pohyb kolies a rýchlosť dopravného prostriedku nie je okolnosť majúca pôvod v prevádzke, ale prevádzka samotná. V zmysle záverov prvostupňového súdu každá škoda podľa § 427 ods. 1 by bola zároveň aj spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, čo robí ust. § 428 obsolentným. Súd prvého stupňa nezisťoval, či nie je iný faktor, ktorý by mohol byť „tou vonkajšou okolnosťou“, ktorou spolupôsobil pri vzniku škody. Ak by teda označili všetko, čo „robí prevádzku prevádzkou“, aj za samotnú okolnosť majúcu v nej pôvod, došlo by k záveru, že všetky škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky, sú v konečnom dôsledku spôsobené aj okolnosťami, ktoré v nej majú pôvod. Tým by sa stratil zmysel ust. § 428. Pri možnosti liberovať prevádzkovateľa za spôsobenú škodu je treba skúmať všetky javy, ktoré viedli k vzniku škody. Je preto pri každom skutkovom deji nutné skúmať, aké javy spolupôsobili pri škodovej udalosti a či vodič mohol objektívne predísť vzniku tej škody. Je nutné skúmať, či ide o zodpovednosťou za škodu v zmysle ust. § 427 a nasledujúcich, alebo pôjde len o škodu spôsobenú objektom vozidla, ktorú by obdobne mohol spôsobiť aj iný predmet (napr. pri víchrici, ktorá zdvihne a následne odhodí objekt vozidla do iného predmetu).

Podľa odvolateľa v predmetnom prípade boli splnené všetky podmienky, ktoré prevádzkovateľa zbavujú zodpovednosti za škodu podľa druhej vety . Škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného. Kameň ležiaci na vozovke je okolnosť vonkajšou, nemajúcou pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za túto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne. Vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno

od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii, čo znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu kameňa. Od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a nesprávne (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR Rv I299/37).

Bolo by podľa odvolateľa absolútne formalistické a nespravodlivé požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každý, i najmenší kameň na ceste a snažil sa mu vyhnúť, lebo je to objektívne nemožné. Nespravodlivé je preto požadovať od poisťovne v zmysle § 15 ods. 1 zákona zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Poisťovňa preto nie je povinná škodu nahradiť, lebo nie je daná zodpovednosť poisťovni.

Odvolateľom boli namietané aj priznané úroky z omeškania s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 6 písm. a/ a b/, ods. 7 a ods. 8 zák. o PZP. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému je preto posudzovať s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie podľa § 11 ods. 7 zák. o PZP. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie (§ 11 ods. 6 písm. b/ zák. o PZP), nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zák. o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 1 zák. o PZP veta po spojke). Nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou, lebo by sa priznalo žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. Ak keby žalovaný neuhradil žalobcovi istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania a navrhovateľ by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh žalobcu sa zamietne. V prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatnil aj trovy odvolacieho konania, ak tieto vzniknú.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a procesne správny a navrhol ho potvrdiť. Uplatnil si zároveň trovy odvolacieho konania v súlade s ust. § 10 ods. 1 advokátskej tarify a to vo výške 31,54 eur na odmene a režijný paušál v sume 8,04 eur, spolu 39,58 eur, ktoré žiadal uhradiť na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Škraba, advokáta, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. O. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 16.03.2015 zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpetoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škody vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (, v znení neskorších zmien a doplnkov, , ďalej len ).

Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať ( ).

Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať ( o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na jej vznik sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť v zmysle citovaného ustanovenia spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Aj keď osobitnú povahu prevádzky priamo nevymedzuje, spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva zvýšené nebezpečenstvo v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku.

Prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti v zmysle , ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Je prípustná však liberácia (oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti), ktorá prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Liberácia je viazaná na podmienku, že prevádzkovateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa správne ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na možnú liberaciu. Keďže v konaní bolo preukázané, že škoda vznikla udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky, došlo k vzniku škody a bola preukázaná príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, boli tým naplnené všetky podstatné podmienky pre vznik zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj odvolací súd je toho názoru, že škoda, ktorá vznikla na čelnom skle motorového vozidla žalobcu vymrštením kameňa spod kolies pred ním prechádzajúceho motorového vozidla, je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, niet pochýb o tom, že bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste, a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil škodu. V predmetnom konaní uplatnená škoda na čelnom skle bola teda spôsobná okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a škoda, ktorá tak vznikla, jednoznačne preukazuje príčinnú súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.

Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci správne rozhodol. Na správnych zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, a na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím dôvodom uvádza, že v predmetom konaní nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tak, ako to namieta žalovaný. Ako to vyplýva z predmetného spisu po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom boli opakovane určované termíny pojednávaní na súde prvého stupňa, na ktoré sa opakovane ospravedlnil žalovaný, ani jedného pojednávania sa nezúčastnil a nevyužil tak možnosť preukazovania prípadných liberačných dôvodov. Súd prvého stupňa na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej podal poučenie v zmysle ust. vyhlásil dokazovanie za skončené, čo vyvoláva situáciu, že v odvolacom konaní už nie je možné zo strany žalovaného navrhovať ďalšie dôkazy, ktoré nebol uplatnené pred súdom prvého stupňa, z ktorých by prípadne mohol odvodzovať a preukazovať svoje liberačné dôvody. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že ak bola škoda spôsobená kameňom vymršteným v dôsledku rotačného pohybu kolies idúceho motorového vozidla, nie je škodou, za ktorú by zodpovedal prevádzkovateľ. Ak by totiž na kameň nepôsobil otáčavý pohyb kolies, ku jeho vymršteniu a k vzniku škody by nedošlo. Ak teda odvolateľ vytýka súdu prvého stupňa, že súd neskúmal všetky javy, ktoré viedli ku vzniku škody, odvolací súd uvádza, že sa žalovaný nezhostil dôkaznej povinnosti tvrdiť a preukazovať iné faktory, ktoré by mohli byť tou „vonkajšou okolnosťou“,

ktorá by podľa neho spolupôsobila pri vzniku škody. vo svojom ust. uvádza, že súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, a ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a na dosiaľ vykonané dôkazy. Ak teda žalovaný nevyužil svoje práva a povinnosti v zmysle , podľa ktorej účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení pred súdom prvého stupňa, nemôže za neunesenie dôkazného bremena viniť súd. Žalovaný, ak chcel, mohol v konaní pred súdom prvého stupňa preukazovať liberačné dôvody, ktorými by sa súd prvého stupňa musel zaoberať. Ak takéto dôvody neboli žalovaným prezentované z dôvodu kontradiktórnosti konania, nebolo úlohou súdu prvého stupňa sa nimi zaoberať.

Odvolací súd hodnotí aj ďalšiu odvolaciu námietku o nezákonnom priznaní úroku z omeškania za nedôvodnú. Ak odvolateľ poukazuje na znenie ust. § 11 ods. 8 zák. o povinnom zmluvnom poistení,, podľa ktorého až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi by mu mala plynúť lehota na plnenie, preto sa mohol do omeškania dostať na štvrtý deň odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, nie je to správny výklad. Aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie priznania úroku z omeškania súdom prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Výklad odvolateľa by mohol byť dôvodný napr. v prípade, ak by nie on sám bol účastníkom konania, ale účastníkom konania by bol prevádzkovateľ motorového vozidla a jemu ako poistiteľovi by po rozhodnutí vo veci samej prevádzkovateľ motorového vozidla predložil rozsudok na plnenie povinnosti uloženej v ňom. Za situácie, že žalovaným bol priamo poistiteľ, bolo správne, aby súd omeškanie vyhodnotil v zmysle .

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny postupom podľa potvrdil. Správny bol výrok súdu prvého stupňa aj čo do trov konania, preto bol potvrdený rozsudok aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a V odvolacom konaní úspešný žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré včas vyčíslil, preto mu tieto aj boli priznané vo výške 39,58 eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 31,54 eur za vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál vo výške 8,04 eur, všetko v zmysle a a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Keďže žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, podal návrh na priznanie trov odvolacieho konania, ktoré ani nevyčíslil, odvolací súd o jeho trovách rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.