Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-20-2014.pdf
PDF · 104.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4C/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
č.k. XC/XX/XXXX-XXX
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľa Wüstenrot poisťovňa, a.s., Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom v Bratislave, Michalská 9 proti odporkyni L. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X.Q.M., U. Q. XXX/XX, toho času bytom B., H.Q.É. X, zastúpenej Mgr. Mariánom Balážom, advokátom v Bratislave, Tešedíkova 59, o zaplatenie sumy 100,52 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 596,52 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 468,12 € a z ostatných trov v sume 128,40 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha proti odporkyni zaplatenia sumy 100,52 € spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 100,52 € od 9.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa podpísala návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol navrhovateľom akceptovaný vydaním poistky č. XXXXXX zo dňa 17.2.2009 so začiatkom poistenia 1.2.2009. Doručením poistky odporkyni bola platne uzavretá poistná zmluva, poistné obdobie, ako aj výška poistného boli dohodnuté v poistnej zmluve. Odporkyňa dlžné poistné v zákonom stanovenej lehote nezaplatila, poistná zmluva zanikla dňa 8.10.2010. Oznámením o zániku poistenia navrhovateľ odporkyňu upozornil na zánik poistnej zmluvy a vyzval ju na úhradu dlžného poistného za obdobie trvania poistnej zmluvy. Pohľadávka ku dňu vypracovania žaloby predstavuje sumu 100,52 €.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 13.8.2013 č.k. 21Ro/312/2013-27, proti ktorému podala odporkyňa včas odpor s odôvodnením. Odpor odôvodnila tým, že ona poistnú zmluvu s navrhovateľom neuzatvorila, podpis na poistnej zmluve nie je jej. Okrem toho v čase podpísania zmluvy nebola plnoletá a mala byť zastúpená zákonným zástupcom, čo z obsahu uzavretej poistnej zmluvy vôbec nevyplýva. Aj pokiaľ by zmluvu s navrhovateľom uzatvorila, čo odmieta, táto by nebola platným právnym úkonom.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávania súdu neustanovili, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom nežiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávaní, preto súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a jej zástupcu, oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, protokolu o poistnom poradenstve, poštového peňažného poukazu, poistky č. XXXXXX/X, oznámenia o zániku poistenia, výzvy na zaplatenie poistného, výpisu z účtu, odporcu, podaní navrhovateľa a pripojených dokladov, zápisnice o výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa pred dožiadaným súdom a zistil, že navrhovateľ je právnickou osobou poskytujúcou poistenie.
Z návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 21.1.2009 vyplýva, že osoba podpísaná v návrhu v políčku formulára označenom „Podpis poistníka/poisteného“ ako „J.“ navrhla navrhovateľovi uzavretie poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo životné poistenie s investičnou zložkou. Poistné bolo dohodnuté na 33,- € mesačne, začiatok poistenia na 1.2.2009, prvá platba poistného na 21.1.2009. Poisteným zo zmluvy bola odporkyňa, oprávnenou osobou pre prípad smrti poisteného bola matka odporkyne.
Z Protokolu o poistnom poradenstve zo dňa 21.1.2009 vyplýva, že záujemcom o uzavretie poistnej zmluvy mala byť odporkyňa, v tom čase bytom Z., L. XX/XX, na protokole sa nachádza rovnaký podpis „J.“ ako na návrhu na uzavretie poistnej zmluvy. Protokol bol podpísaný v Trenčíne.
Z poštového peňažného poukazu vyplýva, že dňa 21.1.2009 bola na pošte Trenčín zaplatená v prospech účtu navrhovateľa suma 33,- €. Odosielateľom vypísaným na poukaze je odporkyňa.
Z poistky č. XXXXXX/X vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa mali uzavrieť Investičné poistenie pre zdravie a dôchodok so začiatkom poistenia 1.2.2009, koncom poistenia 31.1.2056, poistným 33,- € mesačne. Poistka bola adresovaná odporkyni na adresu XX. H. Č.. XX, K..
Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa 15.10.2010 adresovaného odporkyni na rovnakú adresu ako poistka vyplýva, že poistná zmluva zanikla dňa 8.10.2010 pre nezaplatenie poistného. Dlžné minimálne poistné v sume 140,52 € poisťovni nebolo uhradené, odporkyňa bola vyzvaná na jeho úhradu do 15 dní od doručenia oznámenia.
Z výzvy na zaplatenie dohodnutého minimálneho poistného zo dňa 2.9.2010 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie nedoplatku na poistnou v sume 132,- €. Poistné za obdobie od 1.6.2010 do 30.9.2010 nebolo uhradené.
Z výpisu z účtu vystaveného navrhovateľom vyplýva, že na poistné č. 324164 bolo zaplatených 17 splátok poistného, posledná riadna splátka v sume 33,- € bola zaplatená 18.6.2010, potom bola zaplatená dňa 12.9.2011 jedna splátka v sume 40,- €.
Z odporu odporkyne vyplýva, že podpis na poistnej zmluve nie je jej.
Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že tvrdenia odporkyne, že zmluvu nepodpísala a nemá vedomosť o jej uzavretí, považujú za nesprávne a účelové. Odporkyňa bola v čase uzavretia zmluvy maloletá a mala obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Návrh poistnej zmluvy bol uzatvorený a podpísaný matkou odporkyne, ktorá je jej zákonnou zástupkyňou a mala právo a povinnosť zastupovať odporkyňu. Právny poriadok nevyžaduje, aby bola skutočnosť, že právny úkon vykonáva v mene maloletého zákonný zástupca, v prejave vôle výslovne uvedená. Neuvedenie označenia zákonného zástupcu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Z konania „otca“ /zrejme mal na mysli matku, pozn. súd/ odporcu vznikajú práva a povinnosti priamo odporkyni. Matka odporkyne zároveň podpísala Čestné vyhlásenie zákonného zástupcu, ktorým vyjadrila súhlas, aby neplnoletá dcéra - odporkyňa bola poistená na základe predmetnej poistnej zmluvy. Poistná zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou bola platne uzavretá. Odporkyňa musela mať vedomosť o uzavretí poistnej zmluvy, nakoľko osobne podpísala Doplnkový dotazník o zdravotnom stave klienta.
Z Doplnkového dotazníka o zdravotnom stave klienta zo dňa 2.2.2009, ktorý je podpísaný osobou „J.“, pričom podpis je odlišný od podpisu na návrhu poistnej zmluvy, vyplýva, že ošetrujúci lekár odporkyne poskytol navrhovateľovi informácie o zdravotnom stave odporkyne.
Z Čestného prehlásenia zo dňa 27.1.2009 vyplýva, že matka súhlasila s poistením odporkyne, podpis na čestnom prehlásení v tvare „J.“ je zhodný s podpisom na návrhu poistnej zmluvy.
Z e-mailovej komunikácie zástupcu navrhovateľa a odporkyne vyplýva, že poistnú zmluvu mal uzatvoriť v mene a na účet odporkyne jej zákonný zástupca.
Z výpovede odporkyne vyplýva, že si nebola vedomá, že by uzatvárala investičné životné poistenie. O tom, že mala byť poistená, sa dozvedela až keď jej bolo doručené upovedomenie o postúpení veci. Na adrese K., XX. H. XX býva jej matka, ktorá jej tvrdila, že takéto poistenie neuzatvárala. Zamestnankyňa navrhovateľa, ktorá poistnú zmluvu uzatvárala, jej potvrdila, že zmluvu uzavrela matka odporkyne v Trenčíne. Na doplnkovom dotazníku je jej podpis a potvrdenie o jej zdravotnom stave, ona si nie je vedomá, že by takýto doklad zabezpečovala pre potreby poistnej zmluvy. V tom čase mala XX rokov a ak jej matka povedala, že má dať potvrdiť takýto doklad, tak ona to jednoducho urobila. Ako XX-ročná si nemohla dovoliť platiť poistné, aj keď v tom čase mala brigády. Ona sa zo spoločnej domácnosti s matkou odsťahovala po dovŕšení XX rokov veku, odvtedy spolu len málo komunikujú. Nikto iný ako matka zmluvu uzavrieť nemohol. Na okolnosti uzavretia zmluvy si nepamätá ani jej sestra, ktorá v tom čase bola už dospelá. Strednú školu ukončila v školskom roku 2010/2011, počas tejto doby bola zamestnaná na dohodu, zamestnaná bola aj asi rok po škole. Počas štúdia bývala na internáte v X., cez víkendy chodila striedavo k matke do K. alebo starej matke na A., V školskom roku 2010/2011 bývala v byte svojho otca v X.. Matka uzatvárala zmluvy s finančnými inštitúciami, mala dlhy, ktoré nevládala uhrádzať. V čase strednej školy mala príjem len z výživného od otca asi 100 € mesačne, ktoré išlo jej starej matke, tá jej dávala len vreckové.
Zo zápisnice o výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že poistná zmluva bola uzavretá medzi zákonnou zástupkyňou odporkyne a navrhovateľom. Odporkyňa mala vedomosť o uzavretí zmluvy, lebo podpisovala vlastnoručné čestné prehlásenie, ktoré je na hlavičkovom papieri poisťovne. Na poistnú zmluvu bolo uhradené poistné vo výške cca 580,- € za obdobie od 1.2.2009 do 1.6.2010. Poistná zmluva bola uzavretá s cieľom, aby bola odporkyni poskytnutá poistná ochrana počas doby jej platnosti. Uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá bola predmetom poistného vzťahu, považujú za bežnú vec, zákonný zástupca uzavretím poistnej zmluvy výraznejším spôsobom neznížil ani nezaťažil kmeňový majetok maloletej a jej uzavretie smerovalo výlučne k jeho rozšíreniu, prípadne kumulácii. V súvislosti s neplatením poistného nastáva situácia, ktorá nezasahuje výrazným spôsobom do majetkovej sféry maloletého, rodičia sú povinní spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou a zodpovedajú aj za škodu a bezdôvodné obohatenie. Ochrana maloletých osôb je teda dostatočná.
Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním výpisu z účtu odporkyne za obdobie 3 mesiace pred uzavretím zmluvy až do obdobia pol rok po jej uzavretí, pretože vykonanie tohto dôkazu nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné. Všetky ostatné vykonané dôkazy dávajú dostatok podkladov pre rozhodnutie súdu vo veci, preto ďalšie dokazovanie navrhovaným dôkazným prostriedkom súd považoval za nadbytočné.
Podľa § 8 ods.1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
Podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
Podľa § 28 Občianskeho zákonníka ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a preto h zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ a matka odporkyne uzavreli dňa 21.1.2009 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie odporkyne. Matka odporkyne zmluvu uzavrela v mene odporkyne ako poistníka.
Medzi účastníkmi je sporné, či je uzavretá poistná zmluva platným právnym úkonom alebo nie. Navrhovateľ tvrdí, že zmluva je platným právnym úkonom, pretože uzavretie poistnej zmluvy zákonnou zástupkyňou odporkyne bolo bežnou vecou, pri ktorej matka zastupovala odporkyňu, ktorá bola v čase jej uzavretia maloletá, a teda odporkyňa je priamo zaviazaná z úkonu svojej matky, ktorý matka urobila v jej mene. Odporkyňa tvrdí, že uzavretie poistnej zmluvy nebolo bežnou vecou, pretože ona v čase jej uzavretia nemala dostatok prostriedkov na platenie poistného. Nevedela, že matka zmluvu v jej mene uzavrela.
Súd v prvom rade ako predbežnú otázku v konaní posudzoval, či uzavretie poistnej zmluvy matkou odporkyne ako zákonnou zástupkyňou v mene a na účet odporkyne bolo bežnou vecou alebo nie a tiež to, či poistná zmluva, na základe ktorej sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 100,52 € s príslušenstvom je platná alebo nie. Súd vychádzal z toho, že Občiansky zákonník pojem „bežná vec“ explicitne nevymedzuje. Tento pojem nie je možné zovšeobecniť, pretože v každom jednotlivom prípade môže mať rôzny obsah, a to podľa pomerov osôb, ktorých sa týka. Možno však uzavrieť, že vo všeobecnosti bude bežnou vecou napríklad správa každodenných záležitostí maloletého (zabezpečenie stravy, zdravotnej starostlivosti, oblečenia, školskej dochádzky a podobne), správa pravidelných príjmov maloletého (napríklad výživného) a bežná údržba majetku maloletého. Právny úkon pri obstaraní inej ako bežnej veci si pre svoju účinnosť vyžaduje schválenie súdom. Bez tohto schválenia ho nemožno považovať za platný. Skutočnosť, či je možné považovať určitý právny úkon za „bežnú vec“ je potrebné vykladať s prihliadnutím na všetky subjektívne aj objektívne okolnosti. Je treba brať zreteľ najmä na majetkové pomery maloletého, ako aj na výšku záväzku, ktorý by maloletému uzavretím právneho úkonu vznikol. Inou ako bežnou vecou spravidla bude dispozícia s nehnuteľným majetkom maloletého, úkony v dedičskom konaní, prípadne prenechanie veci do nájmu iného a podobne. S ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu však môže byť inou ako bežnou vecou aj iný právny úkon vykonaný v mene maloletého.
V posudzovanej veci súd vychádzal z toho, že odporkyňa v čase podpisu poistnej zmluvy bola maloletá, bola študentkou, nemala pravidelný príjem, svoje potreby uspokojovala len z brigád a z vreckového, ktoré
jej vyplácala stará matka z výživného vo výške 100 €, ktoré na ňu platil jej otec. Nebývala v spoločnej domácnosti s matkou, bývala buď na internáte alebo v byte svojho otca v X.Q.H., matku, ktorá bývala v K., navštevovala len počas víkendov. Príjmy a majetkové pomery odporkyne v čase uzavretia zmluvy jej nepochybne neumožňovali platiť poistné v sume 33,- € mesačne. Poistné by nebola schopná riadne a včas platiť len z vlastného príjmu a majetku a na jeho úhradu by potrebovala pomoc tretej osoby.
Vo vzťahu medzi odporkyňou a jej matkou ako zákonnou zástupkyňou teda nemožno uzavretie poistnej zmluvy s poistným 33,- € mesačne a s dobou poistenia 47 rokov považovať za bežnú vec. Na platnosť tejto poistnej zmluvy bolo preto potrebné schválenie súdom. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal (ani netvrdil), že by právny úkon uzavretie zmluvy bolo schválené súdom, poistná zmluva nie je platná a navrhovateľovi nie je možné na jej podklade priznať plnenie, ktorého sa návrhom domáha.
Skutočnosť, že odporkyňa vlastnoručne podpísala Doplnkový dotazník o zdravotnom stave klienta nie je právne podstatná. Podpis dotazníka nemá vplyv na platnosť alebo neplatnosť poistnej zmluvy. Právne podstatné nie je ani či odporkyňa vedela o tom, že jej matka zmluvu v jej mene uzatvorila. Perfektnosť zmluvy totiž nenastáva vedomosťou maloletého o jej uzavretí, ale v prípade, ak ide o bežnú vec, jej uzavretím, a v prípade ak ide o inú ako bežnú vec, jej schválením súdom. Subjektívny postoj maloletého v prípade právneho úkonu, na ktorý nie je sám spôsobilý, nie je rozhodujúci . Podstatná nie je ani skutočnosť, že na poistné bolo uhradených cca 580,- €. Je nepochybné, že matka odporkyne sa domnievala, že uzatvorila platnú zmluvu a na jej podklade v období od 1.2.2009 do 1.6.2010 poistné za odporkyňu plnila. To však nekonvaliduje neplatnosť uzatvorenej poistnej zmluvy. Nemožno prihliadnuť ani na tvrdenie navrhovateľa, že uzavretie poistnej zmluvy nezníži ani nezaťaží majetok maloletého výraznejším spôsobom. Ak maloletý nemá žiadny majetok ani pravidelný mesačný príjem okrem výživného slúžiaceho najmä na uspokojenie jeho základných životných potrieb, je možné aj vznik dlhu vo výške zodpovedajúcej súdom určenému mesačnému výživnému na maloletého v prípade zániku poistenia pre neplatenie považovať za výrazný zásah do jeho majetkovej sféry.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha proti odporkyni plnenia z neplatnej zmluvy, preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania. Trovy konania odporkyne pozostávajú zo súdneho poplatku za odpor v sume 16,50 €, z náhrady ušlej mzdy z dôvodu účasti na pojednávaniach a výsluchu podľa potvrdení zamestnávateľa odporkyne do uplatnenej výšky v sume 111,90 € a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby po 16,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 2.9.2014, účasť na výsluchu dňa 9.1.2015 a účasť na pojednávaní dňa 24.3.2015), jeden režijný paušál 7,81 € (za úkon vykonaný v roku 2013), jeden režijný paušál 8,04 € (za úkon vykonaný v roku 2014) a dva režijné paušály po 8,39 € (za úkony vykonané v roku 2015), z náhrady za stratu času za 7 polhodín po 13,40 € a za 7 polhodín po 13,98 €, v súlade s § 153 ods. 2 O.s.p. priznanej len do vyúčtovanej výšky 140,- € a z náhrady cestovného na trase Bratislava - Partizánske a späť dňa 2.9.2014 pri vzdialenosti 2x 138 km, priemernej spotrebe 6,7 l/100 km, cene paliva 1,466 €/l a základnej náhrade 0,183 €/km v sume 77,62 a dňa 24.3.2015 pri vzdialenosti 2x 138 km, priemernej spotrebe 6,7 l/100 km, cene paliva 1,240 €/l a základnej náhrade 0,183 €/km v sume 73,45 €. Spolu sú trovy právneho zastúpenia odporkyne v sume 390,10 €. Keďže je právny zástupca odporkyne platiteľ DPH, patrí odporkyni náhrada trov právneho zastúpenia zvýšená o DPH 20% zo základu 390,10 € v sume 78,02 €. Spolu sú trovy právneho zastúpenia vrátene DPH v sume 468,12 €. V súlade s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy konania odporkyne k rukám jej právneho zástupcu.
Súd nepriznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za úkon vypracovanie odporu a prislúchajúci režijný paušál a DPH, pretože z odporu nevyplýva, že by ho vypracoval právny zástupca odporkyne. Odpor je podpísaný odporkyňou a odporkyňa ho na súd aj odoslala, nenachádza sa v ňom ani označenie právneho zástupcu, ani jeho podpis.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).