Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-74-2022.pdf
PDF · 99.97 KB
No categories available
16Csp/74/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 258 713, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 234 547 proti žalovanému V. I., K.. XX.XX.XXXX, O. J. XX, Z., o zaplatenie 1394,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny z titulu dlžného poistného v sume 3,36 Eur a z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur, úroku vo výške 17,88% ročne zo sumy 287,89 Eur od 19.11.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 522,27 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,90% v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1394,20 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 21.11.2017. Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver vo forme úverového rámca do výšky 5000 Eur. Podľa bodu 1.5 zmluvy žalovaný čerpal úver spôsobom, že bol priamo poskytnutý na účet predajcu tovaru. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v sume 586,20 Eur z toho 568 Eur čerpal žalovaný financovaním na účet predajcu a 18,20 Eur ako poplatky, ktoré vyúčtoval v súlade so zmluvou. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výpis z účtu ako aj potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Podľa článku 4.3 zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, čo nesplnil, keďže uhradil len sumu 343,35 Eur. Z toho dôvodu v súlade s článkom 7.1 zmluvy vyhlásil dňa 18.11.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh stal splatným v celom rozsahu. Neuhradené záväzky žalovaného z uvedenej zmluvy predstavujú sumu 340,24 Eur z toho 287,89 Eur z titulu istiny, 30,99 Eur z titulu dlžných úrokov, 3,36 Eur z titulu dlžného poistného, 18 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň predmetom pohľadávky sú úroky z istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 287,89 Eur od 19.11.2019 do zaplatenia, úroky z omeškania v sume 5 % ročne zo sumy 322,24 Eur od 19.11.2019 do zaplatenia. Dňa 28.10.2018 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorým poskytol žalovanému úver v sume 1076 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý mal žalovaný vrátiť
v 48 mesačných splátkach v sume 31,61 Eur. Celkove mal žalovaný vrátiť 1517,28 Eur. Žalovaný si svoje povinnosti nesplnil, pretože uhradil len časť dlžnej sumy 219,66 Eur. Na základe toho podľa bodu 3.1. časť 3. úverovej zmluvy vyhlásil dňa 05.11.2019 mimoriadnu splatnosť úveru. Neuhradené záväzky žalovaného z uvedenej zmluvy predstavujú sumu 1053,96 Eur, z toho 979,65 Eur z titulu istiny, 74,31 Eur z titulu úrokov z úveru. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z istiny vo výške 18 % ročne zo sumy 979,65 Eur od 06.11.2019 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania.
2. Súd vyzval žalobcu uznesením č. k. 16Csp/74/2022-77 zo dňa 05.09.2022 na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov o tom, že bola splnená podmienka pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Poučil ho, že ak žalobca nebude schopný doplniť skutkové tvrdenia, môže to pre neho znamenať zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena. Poučil žalobcu, že považuje za nedôvodný návrh na zaplatenie poistného a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
3. Žalobca vo vzťahu k výzve na doplnenie skutkových tvrdení zobral žalobu späť v časti zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur a poistného v sume 3,36 Eur. Vo zvyšku poukázal na to, že dodržal postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože zaslal žalovanému výzvu pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti dňa 01.08.2019 s poučením o možnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru.
4. Uznesením č. k. 16Csp/74/2022-89 zo dňa 03.10.2022 súd vyzval na späťvzatie žaloby v časti plynúceho úroku z úveru a kapitalizovaného úroku z úveru. Podaním doručeným súdu dňa 05.10.2022 zobral žalobca späť žalobu v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 287,89 Eur od 19.11.2019 až do zaplatenia a vo výške 18 % ročne zo sumy 979,65 Eur od 16.10.2022 do zaplatenia.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená. V konaní bol pasívny. Žalobca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd preto vec na pojednávaní dňa 09.12.2022 prejednal a rozhodol.
6. Súd podľa § 150 ods. 1 CSP považoval v konaní za nesporné, že sporové strany uzatvorili dňa 21.11.2017 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v rámci úverového rámca 5 000 Eur s aktuálnou výškou úverového rámca v sume 300 Eur. Výška splátky bola stanovená min. na 3 % aktuálnej výšky úverového rámca, cena tovaru alebo služby v sume 268 Eur a výška úrokovej sadzby predstavovala sumu 24 % ročne. Podľa článku 7. 1 zmluvy bol žalobca oprávnený vyhlásiť úver za mimoriadne splatný, ak žalovaný nespláca úver riadne a včas. Podľa potvrdenia zo dňa 13.06.2022 bola žalovanému odfinancovaná suma 568 Eur. Žalovaný k uvedenému úveru zaplatil sumu 343,35 Eur. Sporové strany uzatvorili dňa 28.10.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1076 Eur s výškou úrokovej sadzby 18 % ročne, s mesačným splátkami v sume 31,61 Eur, s celkovými nákladmi, ktoré má žalovaný zaplatiť v sume 1517,28 Eur. Žalovaný k predmetnému úveru uhradili sumu 189,66 Eur. Podľa článku 3. 1 zmluvy bol žalobca oprávnený vyhlásiť úver za mimoriadne splatný, ak žalovaný nespláca úver riadne a včas. Žalobca výzvami zo dňa 01.8.2019 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávok z predmetných úverov. Následne listami zo dňa 20.11.2019 a 06.11.2019 žalobca pristúpil k mimoriadnej splatnosti úverov.
7. Súd z dostupne verejných registrov - www.nbs.sk zistil, že najvyššia priemerná úroková sadzba z úverov za mesiac november 2017 pre domácnosti predstavovala výšku 8,24 %.
8. Predmetom sporu tak bolo právne posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie celej dlžnej čiastky úveru, vrátane úrokov, poplatkov a úroku z omeškania.
9. Súd subsumoval uplatnený nárok zo zmlúv ako spotrebiteľsky právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že sporové strany uzatvorili zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 2 písm. d) žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver a žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady veriteľa s tým spojené. Žalobca bol v rámci prípravy pojednávania vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení o preukázanie doručenia výzvy žalovanému podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k jednotlivým zmluvám o úvere. V rámci doplnenia skutkových tvrdení
preukázal, že pred mimoriadnou splatnosťou úveru zaslal žalovanému výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky s poučením o možnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru, tak ako to upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto súd mal za to, že žalobca účinne zosplatnil jednotlivé úvery, keďže táto možnosť bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá a zodpovedala postupu podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedených ustanovení môže veriteľ pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru len v prípade, ak je dlžník v omeškaní po dobu viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a súčasne dlžníka upozornil na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní. To v predmetnej veci bolo splnené, pričom po doplnení skutkových tvrdení žalobcom to nebolo ani sporné.
10. Vo vzťahu k nároku žalobcu zo zmluvy zo dňa 21.11.2017 súd uvádza, že Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iný predpis, účinný ku dňu uzavretia zmluvy, neobsahoval ustanovenia o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, prípadne ďalšie poplatky, predstavujúce celkovú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, určité hranice vyplývajú z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Existencia citovaného ustanovenia však neobmedzuje súd z možnosti posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém pozitívneho práva je tak zabezpečený všeobecnou dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nielen z hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, či nariadenia vlády, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje všeobecnej predstave primeranosti zachovania základných zásad, na ktorých je občianske právo postavené, t. j. okrem iného i na zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoký úrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom období. Zo znenia citovaného ustanovenia tak možno vyvodiť, že určujúcim kritériom primeranosti odplaty v rámci spotrebiteľskej zmluvy je obvyklosť tejto odplaty na finančnom trhu, ktorú obvyklosť je možné posudzovať len s ohľadom bežnú prax inštitúcií poskytujúcich úverov v porovnateľných výškach a za porovnateľných podmienok (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/404/2017 zo dňa 31.05.2018). Súd postupom podľa § 295 CSP v spojení s § 185 ods. 2 CSP z dostupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska (www.nbs.sk) zistil, že najvyššia priemerná úroková sadzba z úverov v mesiaci november 2017 k domácnostiam (spotrebiteľské úvery) predstavovala výšku 8,24 % oproti v zmluve (zo dňa 21.11.2017) dojednanej výške 24 %. To znamená, že výška úrokov podľa úverovej zmluvy bola dojednaná skoro trojnásobne vyššie oproti priemeru stanovenému Národnou bankou Slovenska. Žalobca v žalobe zavádzal, keď úrokovú sadzbu k uvedenej zmluve vymedzil tvrdením vo výške 17,88 % ročne.
11. Podľa názoru súdu došlo k podstatnému prevýšeniu odplaty oproti priemeru. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EU zo dňa 14. 06. 2002 vo veci C-618/10 pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok (odplatu) bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej a v súlade s dobrými mravmi je preto len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách, ani pri úveroch nebola v čase uzavretia zmluvy žiadnym právnym predpisom limitovaná a bola ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nemožno ju považovať za neobmedzenú. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav ide spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, ktorá podstatným spôsobom v prejednávanej veci presiahla mieru úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvné dojednanie o výške úrokov z úveru za rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je absolútna neplatnosť tohto dojednania v zmluve podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právneho úkonu (prípadne jeho časti ako je to v danom prípade
podľa § 41 Občianskeho zákonníka) - dohody o odplate veriteľa - spôsobuje, že žalobca nemá nárok na plnenie, ktoré prevyšuje poskytnutú sumu úveru.
12. Z potvrdenia o odfinancovaní úveru na č. l. 14 súdneho spisu vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 568 Eur. Žalobca sa však vymedzil v žalobe istinu k predmetnému úveru v sume 586,20 Eur, pričom časť vo výške 18,20 Eur predstavujú poplatky. Súd vo vzťahu k poplatkom uvádza, že zjavne neboli poskytnuté ako peňažné prostriedky, s ktorými mohol žalovaný disponovať. Zároveň, žalobca nedostatočne uviedol, z akého konkrétneho zmluvného dojednania tieto poplatky vyplývajú, v akej mali byť výške, na čo slúžili, resp. z akého právneho titulu vznikol žalobcovi nárok na ich vrátenie. V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť za účelom ich preukázania dôkazy tak, aby bol v spore úspešný vo vzťahu k nároku, ktorý žaluje. Podmienkou však je, aby súd vedel tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia podporené príslušnými dôkazmi podradiť (subsumovať) pod konkrétne ustanovenia právnej normy. Pritom platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z masy predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesne činnosť žalobcu. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Z obsahu žaloby a ani doplnenia skutkových tvrdení na základe výzvy súdu nevyplýva objektívne zistiteľné rozhodujúce skutkové tvrdenie k uvedenému nároku - t. j. poplatkov, ktoré boli pripočítané na istinu. Pre úspech v spore v tejto časti podľa názoru súdu s poukazom na § 132 ods. 2 CSP nepostačuje, ak žalobca odkázal abstraktne na úverovú zmluvu. Bolo povinnosťou žalobcu konkrétne odôvodniť každý nárok, ktorý si uplatňoval. Súd tento postup zvolil v súlade so zásadou nova iurit curia (súd právo pozná), pretože túto zásadu je možné aplikovať len za predpokladu, že žalobca opíše rozhodujúce skutočnosti k uplatnenému nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že žalovaná istina predstavovala len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 568 Eur. Keďže žalovaný zaplatil na daný úver sumu 343,35 Eur, tú súd podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítal na úhradu poskytnutej istiny. Žalobcovi preto voči žalovanému vznikol zo zmluvy zo dňa 21.11.2017 nárok na zaplatenie sumy 224,65 Eur. Preto súd v tejto časti podanej žalobe vyhovel a vo zvyšku nárok žalobcu zo zmluvy zo dňa 21.11.2017 zamietol.
13. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.10.2018 súd nezistil, že by úrok vo výške 18 % ročne bol ako odplata v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu. Súd však poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020, uverejneného pod R č. 5/2021. V zmysle uvedeného judikátu má žalobca nárok na úhradu pohľadávky po jej predčasnom zosplatnení v rozsahu riadneho plnenia spotrebiteľom - žalovaným, t. j. ak by plnil svoje záväzky riadne a včas. Riadne plnenie zmluvných povinností žalovaným predstavuje sumu, ktorá bola v zmluve vyjadrená vo forme tzv. celkových nákladov, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť. Celkové náklady z úverovej zmluvy zo dňa 28.10.2019 boli určené na sumu 1517,28 Eur. Podľa skutkových tvrdení žalobcu zo žaloby neuhradené záväzky žalovaného k predmetnej zmluve predstavovali sumu 979,65 Eur z titulu istiny, 74,31 Eur titulom dlžných úrokov z úveru. Spolu v sume 1053,96 + pôvodne uplatnené plynúce úroky z úveru, ktoré žalobca zobral podaním dňa 5.10.2022 späť v časti o zaplatenie úroku vo výške 18 % ročne zo sumy 979,65 Eur od 16.10.2022 do zaplatenia. Súd tento úkon nevyhodnotil ako späťvzatie žaloby, pretože žalobca len zmenil plynúci úrok z úveru za kapitalizovaný úrok (ako príslušenstvo pohľadávky). Žalobca tak v konečnom dôsledku požadoval kapitalizovaný úrok z úveru 18 % ročne zo sumy istiny (979,65 Eur) od 06.11.2019 až do 15.10.2019. Tým žalobca nielen vymedzil obdobie, za ktorý požadoval úrok z úveru, ale umožnil aj zistenie výšky tohto nároku. Ten po prepočte predstavuje sumu 519,34 Eur k pôvodne žalovanej sume. Po pričítaní kapitalizovaného úroku z úveru k istine (979,65 Eur) a už vyčísleného úroku z úveru do zosplatnenia v sume 74,31 Eur, nárok žalobcu predstavoval sumu 1573,30 Eur. Ten však prevyšuje celkové náklady podľa zmluvy v sume 1517,28 Eur. Z toho dôvodu súd mohol žalobcovi aplikujúc uvedenú judikatúru priznať len nárok na zaplatenie sumy 1517,28 Eur ponížený o úhrady žalovaného k predmetnej zmluve v sume 219,66 Eur, t. j. v sume 1297,62 Eur. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu z úverovej zmluvy zo dňa 28.10.2018 súd zamietol.
14. Spoločne tak na základe oboch zmlúv o spotrebiteľských úveroch patrí žalobcovi nárok na zaplatenie 224,65 Eur (prvá zmluva) + 1297,22 Eur (druhá zmluva) spoločne v sume 1522,27 Eur.
15. Žalovaný sa v súvislosti s plnením pohľadávky žalobcu dostal do omeškania. Žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo v súvislosti s omeškaním žalovaného podľa § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. požadovať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobca v žalobe v znení jej neskorších späťvzatí si vyčíslil úroky z omeškania, avšak tie konkrétne neodôvodnil v zmysle § 132 ods.
1 CSP. Poukázanie na príslušné ustanovenia právnych predpisov v rámci vymedzenia rozhodujúcich skutočností nie je dostatočné opísanie rozhodujúcich skutkových tvrdení. Strany sporu sú v prvom rade povinné skutkovo vymedziť svoj nárok tak, aby bol z pohľadu právneho posúdenia súdu overiteľný a subsumovateľný pod konkrétnu právnu normu. Žalobca však konkrétne neuviedol, prečo si uplatňuje nárok práve z uvedenej sumy, konkrétneho dátumu začiatku a konca plynutia úroku z omeškania. Súd mal za to, že žalobca v tejto časti neniesol bremeno tvrdenia. Na základe toho žalobcovi nárok na úroky z omeškania nepriznal.
16. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny z titulu dlžného poistného v sume 3,36 Eur a z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur, úroku vo výške 17,88% ročne zo sumy 287,89 Eur od 19.11.2019 do zaplatenia zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil pre rešpektovanie dispozičného oprávnenia žalobcu do otvorenia pojednávania vo veci.
17. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP rozdelením čiastočného úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v spore v rozsahu 80,45 % (z celkovej žalovanej sumy 1892,18 Eur po prepočte kapitalizovaných úrokov z úveru) oproti úspechu žalovaného v rozsahu 19,55 %. Rozdelením pomeru úspechu sporových strán k veci predstavuje nárok žalobcu na náhradu trov konania 60,90 %. Žalobca má preto nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60,90 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o výške trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.