Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-185-2014.pdf
PDF · 109.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/185/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom vo Varšave, Senátorská 18, Poľská republika, číslo KRS 0000025237, mBank S. A. pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, právne zastúpeného: advokátska kancelária MCGA legal, s r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 5, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: X. E., P.. X. XXXX, bytom O. D., Š. XXXX/XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 3.117,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.917,95 eur, zročný zmluvný úrok vo výške 176,45 eur, úrok z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 1.917,95 eur od 19. 2. 2013 do zaplatenia a trovy konania 44,48 eur a trovy právneho zastúpenia 74,42 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, a to mesačnými splátkami vo výške 100 eur, splatné vždy do 20.dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Konanie sa čiastočne z a s t a v u j e o istinu vo výške 1.200 eur, časť úrokov z omeškania vo výške 3,75% ročne zo sumy 1.200 eur od 3. 10. 2011 do 18. 2. 2013, v časti zmluvných úrokov vo výške 16,5% ročne zo sumy 3.117,95 eur od 3. 10. 2011 do zaplatenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25. 7. 2014 v spojení s jej doplnením doručeným súdu 19. 3. 2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.117,95 eur, zročný zmluvný úrok 176,45 eur, zročný úrok z omeškania vo výške 2.092,12 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.117,95 eur od 3. 10. 2011 do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 16,5% ročne zo sumy 3.117,95 eur od 3. 10. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o úvere č. 4201019064 dňa 28. 11. 2008 medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v maximálnej výške 3.319,39 eur, z ktorej sumy žalovaný čerpal formou medzibankových prevodov sumu 2.886,48 eur. Žalovaný sa zmluvou zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške 81,61 eur, v počte splátok 60, vždy k 28. dňu v mesiaci. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť splácať úver dohodnutým spôsobom riadne a včas, zaplatil len jednu splátku 64,20 eur. Z uvedeného dôvodu žalobca odstúpil od zmluvy podľa bodu 9.3 písm. f) zmluvy, v dôsledku čoho sa stal splatným celý dlh. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. V písomnom podaní doručenom súdu žalobcom 19. 3. 2015 žalobca vzal žalobu čiastočne späť o 1.200 eur, časť úrokov z omeškania vo výške 3,75% ročne zo sumy 1.200 eur od 3.
10. 2011 do 18. 2. 2013, v časti zmluvných úrokov vo výške 16,5% ročne zo sumy 3.117,95 eur od 3. 10. 2011 do zaplatenia. Súčasne navrhol zmenu žaloby v časti nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 2.456,22 eur, ktorá zmena žaloby nebola pripustená Uznesením súdu zo dňa 24. 3. 2015. Navrhol uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 1.917,95 eur, zročné zmluvné úroky 1.176,45 eur, zročné úroky z omeškania 2.456,22 eur, úroky z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 1.917,95 eur od 19. 2. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Potvrdil tvrdenie žalovaného, že pred podaním návrhu uhradil v štyroch splátkach sumu 1.200 eur, ktoré boli započítané na istinu.
Žalovaný potvrdil dôvodnosť žaloby vo výške istiny 1.917,95 eur, ktorá zodpovedá jeho písomnému výpočtu. Nenamietal ani zročné zmluvné úroky vo výške 176,45 eur. Nesúhlasil len so zaplatením zročných úrokov z omeškania, keďže nebola ich výška preukázaná. Vzhľadom na svoje majetkové pomery, navrhol povolenie mesačných splátok vo výške 100 eur do 20.dňa v mesiaci.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami: zmluvou o poskytnutí úveru, informáciami o veriteľovi, harmonogramom splátok, všeobecnými obchodnými podmienkami, odstúpením od zmluvy, kópiou doručenky, zistiac nasledovné:
Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil uzavretie zmluvy o úvere so žalobcom, ako aj poskytnutie úveru 3.319,39 eur. Zaviazal sa splácať úver, podľa tvrdení žalobcu, mesačnými splátkami. Pri uzavretí zmluvy mu bolo vysvetlené, za akých podmienok sa úver poskytuje. Porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať úver. Zaplatil sumu 64,20 eur a 1.200 eur. Požiadal o povolenie mesačných splátok vo výške 100 eur, splatné do 20.dňa v mesiaci. Jeho príjem predstavuje 550 eur mesačne. Platí výživné na dve deti, na Y. N. H. E., spolu vo výške 200 eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou na materskej dovolenke a s ďalším maloletým synom I. E., ako aj s ďalším spoločným dieťaťom D. E., P.. XX. XX. XXXX. Manželka žalovaného poberá dávky materského, približne 500 eur. Náklady spojené s bývaním predstavujú 400 eur mesačne. Potvrdil odstúpenie žalobcu ako veriteľa od zmluvy.
Zo zmluvy o úvere zo dňa 27. 11. 2008 bolo zistené, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v maximálnej výške 3.319,39 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami v počte 60 do 28. 11. 2013. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov označené ako harmonogram splátok boli uvedené v prílohe č. 1 zmluvy. Z prílohy č. 1 zmluvy bolo zistené, že každá splátka bola rozčlenená na výšku splácanej istiny, úroku, so stanovením lehoty splatnosti. Dohodnutá výška úrokovej sadzby predstavovala 16,50% ročne, RPMN činila 17,81% ročne, priemerná RPMN 22,21% ročne, celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 1.579,07 eur. Podľa článku 9 bod 1.a bod 9.e3 banka môže odstúpiť od zmluvy s okamžitou účinnosťou, ak dlžník nesplní ktorúkoľvek podmienku poskytnutia úveru, nasledujúci deň po účinnosti odstúpenia sa všetky záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy stávajú splatnými a dlžník je povinný uhradiť celý úver spolu s úrokom, poplatkami a príslušenstvom podľa zmluvy. Podľa článku 11 bod 5 zmluvy vo veciach neupravených zmluvou sa primerane použijú ustanovenia obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých bod 4.9.3 právne vzťahy medzi bankou a klientom sa riadia právami Slovenskej republiky a vzájomné spory, ktoré by v týchto vzťahoch vznikli s výnimkou sporov určených právomocou rozhodcovského súdu, je príslušne prejednávať a rozhodovať všeobecný súd Slovenskej republiky. Písomnosťou zo dňa 4. 10. 2011 žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním viac ako dvoch splátok, ktoré odoslal žalovanému doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk. Podľa bodu 4.5.5 všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia.
Z výplatnej pásky žalovaného za september 2014 bola zistená výška čistej mzdy 592,99 eur.
V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali o odročenie pojednávania, nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.
Podľa článku 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie Brusel I):
Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 3 ods. 1, článku 5 ods. 1 Dohovoru o práve použiteľnom na zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980 (80/934/EHS) Oznámenie MZV č. 474/2006 Z. z. (ďalej len Dohovor Rím):
Zmluva sa bude riadiť právom, ktoré si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť s primeranou istotou vyjadrená alebo preukázaná zmluvnými podmienkami alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môže vybrať právo uplatniteľné pre celú zmluvu alebo na jej časť.
Tento článok sa vzťahuje na zmluvu, predmetom ktorej dodávka tovaru alebo služieb určitej osobe (spotrebiteľ) za účelom, ktorý možno považovať za účel mimo rámca jej obchodnej činnosti alebo povolenia alebo na zmluvu o poskytnutí úveru za týmto účelom.
Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa bude zmluva, na ktorú sa vzťahuje tento článok v prípade absencie voľby podľa článku 3 riadiť právom krajiny, v ktorej má spotrebiteľ stále bydlisko pokiaľ bola uzatváraná za okolností uvedených v ods. 2 tohto článku.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba T. W. Y., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe čo do žalovanej istiny 1.917,95 eur vyhovel v plnom rozsahu, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná jej dôvodnosť. V konaní bolo nesporné a listinnými dôkazmi preukázané uzavretie zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania dňa 27. 11. 2008 (príloha č. 1 zmluvy bola podpísaná 28. 11. 2008). Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý žalovaný vyčerpal vo výške 2.886,48 eur. V konaní bolo nesporné aj porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške 1.917,95 eur, ktorý žalovaný uznával. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.917,95 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o vec s cudzím prvkom (ktorý je daný podľa judikatúry komunitárneho práva) bola daná aplikácia Nariadenia Brusel 1, pričom právomoc súdu bola daná viacerými hraničnými ukazovateľmi, vrátane článku 16 ods. 2 Nariadenia. Z hľadiska hmotného práva bola daná aplikácia Dohovoru Rím (ktorý sa aplikuje na zmluvné vzťahy vzniknuté v období od 1. 8. 2006 do 16. 12. 2009), pričom podľa dohody o voľbe práva, ktoré si zvolili zmluvné strany, ale aj podľa ustanovení o rozhodnom práve v prípade spotrebiteľských zmlúv, bolo dané ako rozhodné právo, právo Slovenskej republiky.
V konaní bolo nesporné a listinným dôkazmi aj preukázané dojednanie zmluvných úrokov, ktorých výška do splatnosti celého dlhu predstavovala sumu 176,45 eur, ktorá výška bola medzi účastníkmi nesporná. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť zročné zmluvné úroky vo výške 176,45 eur.
Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi prislúchalo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú T.. Žalovaný je preto povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 1.917,95 eur od 19. 2. 2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola daná úroková sadzba navýšená o 8 percentuálnych bodov, avšak žalobca sa domáhal nižšej úrokovej sadzby, ktorá mu bola priznaná v navrhovanej výške 5,75% ročne od navrhovaného dátumu 19. 2. 2013, keďže v uvedenej dobe bol žalovaný nesporne v omeškaní s plnením dlhu, vzhľadom na účinky odstúpenia od zmluvy, ktoré nastali po doručení odstúpenia od zmluvy v októbri 2011.
Žaloba o zaplatenie zročných úrokov z omeškania vo výške 2.092,12 eur bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, napriek výzve súdu, nekonkretizoval konkrétny spôsob výpočtu sumy uplatňovaných zročných úrokov z omeškania 2.092,12 eur (jednotlivé sumy, z ktorých boli úroky počítané a s ktorými bol žalovaný ako dlžník v omeškaní, teda základ úročenia, obdobie trvania omeškania, výšku úrokov z omeškania). Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, je potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a súd je povinný ex offo preskúmať, či uplatnený nárok žalobcu nezahŕňa aj peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvára nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových tvrdení spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú. Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je
dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k uplatneným zročným úrokom z omeškania. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov je daná aj pre procesné pravidlá. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal tvrdenia v žalobe.
S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok ex offo, nebolo možné uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie. V zmysle prejednacej zásady následkom je zamietavé rozhodnutie súdu. S poukazom na judikatúru komunitárneho práva, opakované výzvy súdu, odročovanie súdnych pojednávaní predstavuje narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom. Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky každej časti jednotlivej istiny zaťažuje žalobcu. Žalobca však nemal záujem konkretizovať a preukázať výšku uplatneného nároku. Nebol daný žiaden dôvod nútiť ho byť úspešný v sporovom konaní. Takýto postup predstavoval aj porušenie zásady rovnosti strán v konaní. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať, z čoho tieto nároky pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť a dôvodnosť, ako aj zákonnosť uplatnených nárokov (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. k. 9Co/513/2013). Nahrádzanie uvedenej povinnosti žalobcu by bolo porušením zásady rovnosti strán v konaní. Súdu pritom neprislúcha preskúmavať výpisy z informačných systémov a iniciatívne im prisudzovať konkrétnu skutkovú i právnu kvalifikáciu (Uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 10Co/409/2014-49 zo dňa 26. 2. 2015).
Žaloba bola zamietnutá aj o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 1.200 eur od 3. 10. 2012 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3,75% ročne zo sumy 1.917,95 eur od 3. 10. 2011 do 18. 2. 2013, keďže žalobca v uvedenej časti výslovne žalobu nevzal späť, avšak v novonavrhovanom petite žaloby zo dňa 16. 3. 2015 (doručený 19. 3. 2015) už nežiadal uvedený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie čiastočne zastavil o zaplatenie istiny vo výške 1.200 eur, časť úrokov z omeškania vo výške 3,75% ročne zo sumy 1.200 eur od 3. 10. 2011 do 18. 2. 2013, v časti zmluvných úrokov vo výške 16,5% ročne zo sumy 3.117,95 eur od 3. 10. 2011 do zaplatenia, keďže žalobcovi prislúchal tento dispozitívny úkon. Súhlas žalovaného so čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžadoval, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred začatím súdneho pojednávania.
V súlade s ust. §160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd povolil žalovanému na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 100 eur, splatné vždy do 20.dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Bolo prihliadané na výšku peňažného plnenia, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý. V prípade nezaplatenia aj len jednej splátky, žalovaný môže stratiť výhodu splátok a vznikne mu povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia, ak účastník mal v konaní úspech čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 62% (1.919,95 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný. Úspech žalovaného predstavoval 38% (1.200 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 24%. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 187 eur (6% z ceny vymáhaného nároku podľa položky č. 1 písmena a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Trovy konania predstavovali aj odmenu právneho zástupcu žalobcu za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej pomoci mu prislúchala odmena vo výške 121,17 eur, t. j. za dva úkony právnej služby, spolu 242,34 eur (§ 10 v spojení s § 13 a) ods. 1 písm. a), c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvoma úkonmi právnych služieb 2 x 8,04 eur, spolu 16,08 eur. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie o DPH vo výške 20%, t. j. o sumu 51,68 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia tak predstavovala sumu 310,10 eur. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 24%, t.j. 44,88 eur a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 24%, t.j. 74,42 eur, podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účet právneho zástupcu žalobcu. Je potrebné uviesť, že časť predmetu konania, o ktorú bolo konanie čiastočne zastavené (1.200 eur), na účely výpočtu náhrady trov konania, bolo potrebné považovať za neúspech žalobcu (a súčasne za úspech žalovaného), keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného, ktorý zaplatil sumu 1.200 eur pred začatím konania (ktorá skutočnosť bola medzi účastníkmi nesporná). Zastavenie konania v uvedenej časti tak zavinil žalobca, v dôsledku čoho nemôže znášať následky s tým spojené žalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.