Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-207-2014.pdf
PDF · 94.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/207/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, o zaplatenie 259,72 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 19.06.2013, sa pôvodný navrhovateľ (Consumer Finance Hodling a.s.) domáhal od odporcu zaplatenia sumy 259,72 eur s príslušenstvom, titulom úverovej zmluvy, ktorú s odporcom uzavrel dňa 26.10.2006 a predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 1 659,70 eur (50 000 Sk).
V priebehu konania bola predmetná pohľadávka voči odporcovi postúpená na súčasného navrhovateľa, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.10.2013.
Odporca sa k doručenému návrhu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd sa oboznámil s predloženými listinami a to najmä podaným návrhom, zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 26.10.2006, splátkovým kalendárom, písomným vyjadrením navrhovateľa, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 26.10.2006 uzatvorila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ s odporcom ako fyzickou osobou (nepodnikateľom) zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 59072X6X33, na základe ktorej poskytla odporcovi pôžičku vo výške 1 659,70 eur (50 000 Sk), ktorú mal odporca splácať v 48-tich mesačných splátkach po 53,64 eur (1 616 Sk). V zmluve nie je uvedený dátum, ku ktorému dňu v mesiaci mali byť predmetné splátky splatné. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že prvá splátka bola splatná 20.11.2006.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca doposiaľ uhradil sumu 2 249,67 eur; uvedenú skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.01.2015. V predmetnom vyjadrení navrhovateľ zároveň uviedol, že uplatnená suma 217,79 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 2 467,47 eur a čiastkou ktorú odporca doposiaľ splatil t.j. sumou 2 249,68 eur.
Navrhovateľ zároveň poukázal na znenie bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, v zmysle ktorého je klient povinný v prípade jeho omeškania so splatením ktorejkoľvek splátky zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. Odporcovi bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 21,83 eur. Zároveň bol odporcovi vyúčtovaný sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý začatý deň omeškania v zmysle bodu 12.3 všeobecných obchodných podmienok, ktorý bol odporcovi vyúčtovaný vo výške 41,93 eur. Žalovaná suma 259,72 eur tak pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 217,79 eur a z poplatkov v zmysle bodu 12 všeobecných obchodných podmienok vo výške 41,93 eur.
V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.04.1993 (ďalej len Smernica) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa § 2 ods. 1, písm. a), písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2007, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len Občiansky zákonník v rozhodnom znení), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenie mal súd za preukázané, že v prípade predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.10.2006 uzavretej medzi veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. a odporcom ako dlžníkom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrela predmetná spoločnosť v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca, v postavení spotrebiteľa. S poukazom na uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako i vyššie uvedenej smernice.
Zároveň je zrejmé, že v prípade predmetnej zmluvy o pôžičke sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej znenie, vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok, mal veriteľ vopred pripravené a dopĺňali
sa do nej iba ustanovenia týkajúce sa identifikácie spotrebiteľa a konkrétnej výšky pôžičky. Znenie textu zmluvy, ani obchodných podmienok odporca ako spotrebiteľ, nemal žiadnu reálnu šancu ovplyvniť a ani ich neovplyvnil.
Predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorou bola predmetná pôžička úročená, zmluva obsahuje iba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V dôsledku uvedeného nedostatku, tak navrhovateľovi v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v rozhodnom znení, nevzniklo právo na úroky, ktorou bola predmetná pôžička úročená. Obdobne to platí o účtovaných zmluvných pokutách a „sankčných úrokoch“. Uvedenie úrokovej sadzby vo všeobecných obchodných podmienkach nemožno považovať za dostatočné a takýto postup je potrebné považovať za zavádzanie spotrebiteľa.
Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ si neoprávnene účtoval plnenia zo strany odporcu vrátane sankcií jednotlivých poplatkov na úroky, poplatky a príslušenstvo s tým, že ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané. Pokiaľ mal odporca plniť svoj peňažný záväzok čiastočnými úhradami, navrhovateľ mal jednotlivé úhrady započítavať v prvom rade na istinu.
Zároveň je nutné zdôrazniť, že ustanovenie, ktoré upravuje možnosť navrhovateľovi účtovať si zmluvnú pokutu vo výške 10% z každej splátky, s úhradou ktorej sa odporca dostal do omeškania, súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvná pokuta v tomto prípade je jednostranná a zaťažuje len žalovaného spotrebiteľa. Dojednanie o jednostrannej zmluvnej pokute podľa § 544 Občianskeho zákonníka, uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka.
Spotrebiteľ je v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takýto výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa keďže uvedená zmluvná podmienka, obsiahnutá vo formulárových všeobecných podmienkach, spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného spotrebiteľa, ktorého omeškania s úhradou je sankciované okrem zmluvnej pokuty aj povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania.
Dojednanie zmluvnej pokuty vo výšky 10 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvených v § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z.. Zmluvná podmienka spočívajúca v nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto ju súd považoval za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná ako celok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 1 616 eur, pričom zmluva neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorou bol predmetný úver resp. pôžička úročená. Na základe uvedeného navrhovateľ v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. nemôže od odporcu požadovať úroky, ktoré si však evidentne uplatňuje (pričom nie je zrejmé v akej výške resp. sadzbe ich vlastne uplatňuje). Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že odporca doposiaľ splatil celkovo sumu 2 249,68 eur, teda splatil sumu poskytnutej pôžičky bez úrokov , ktorými ju dodávateľ úročil, a na ktoré úroky, mu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nevznikol právny nárok.
Súd preto podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
V konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal, keďže podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).