Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/91/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčákovej, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlárska 32, IČO: 36 866 881, proti žalovanej Z. L., naposledy bývajúcej v U., G. XXX/X, zastúpenej opatrovníčkou L. J., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, o zaplatenie 123,38 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29. novembra 2013, č.k. -55, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku I., t.j., ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 103,47 € spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 19.10.2011 do zaplatenia v lehote do troch dní.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 29.11.2013, č.k. -55 : I. Uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 103,47 € istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od 19.10.2011 do zaplatenia. II. Žalobu o zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 19,91 € zamietol. III. Vyslovil, že zmluvná podmienka o povinnosti zaplatiť sankčnú debetnú úrokovú sadzbu za nevysporiadaný debetný zostatok na účte podľa bodu 23 na strane 4 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. IV. Uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 74,65 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu Advokátskej kancelárii Antovszká, s. r. o. Trovy konania v časti 16,50 € predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 58,15 € predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu. V. Žalovaná je povinná vyššie uvedené povinnosti zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca (správne malo byť právny predchodca žalobcu Dexia banka Slovensko a.s. - poznámka odvolacieho súdu) a žalovaná uzavreli dňa 15.7.2010 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu v prospech žalovanej. Predmetná zmluva zanikla na základe odstúpenia od zmluvy vykonaného žalobcom (právnym predchodcom žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) dňa 18.10.2011. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s.. V bode 37 na strane 5 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) je ustanovené, že žalobca má právo okamžite od zmluvy odstúpiť a žiadať (okamžité) splatenie čerpaných peňažných prostriedkov v prípade, že

žalovaná dosiahla nepovolený debet, a v stanovenej lehote nepovolený debet nevyrovnala. Podľa bodu 23 na strane 4 VOP je banka oprávnená sankcionovať nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy „debetnou“ úrokovou sadzbou podľa sadzobníka. V sadzobníku poplatkov žalobcu (časť E položka 1.E.4) je určená výška debetnej úrokovej sadzby za nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte - 20% z dlžnej sumy ročne. Zmluva ani VOP neobsahujú žiadne ustanovenia, podľa ktorých má aj žalovaná nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi, pre prípad porušenia zmluvy. Žalovaná sa počas trvania zmluvného vzťahu dostala do nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte vo výške 103,47 €, ktoré žalobcovi (doposiaľ) neuhradila. Po citácii , a , (ďalej len „“), až 4 OZ, až 5 súd nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 19,91 € vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa a je teda neplatná podľa . Neprijateľnosť tejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Predmetná zmluva a VOP obsahujú (len) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovanej (spotrebiteľky) pre prípad porušenia jej zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľom neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovanej.

Vzhľadom na to, že žalovaná svoj dlh riadne a včas nesplnila, zaviazal súd žalovanú zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy (8% + 1,5%) podľa v spojení s Nariadenia vlády od 19.10.2011 do zaplatenia.

Podľa O.s.p súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej nepriznal žalobcovi jeho nárok na zmluvnú pokutu - sankčné úroky. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa

Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 19,91 € zamietnutá a výroku, ktorým bola vyslovená za neplatnú zmluvná podmienka o povinnosti zaplatiť sankčnú debetnú úrokovú sadzbu za nevysporiadaný debetný zostatok na účte podľa bodu 23 na strane 4 VOP, z dôvodu jej neprijateľnosti, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v a

Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „zmluva“) zo dňa 15.7.2010 sa žalobca zaviazal zriadiť pre žalovanú rastový osobný účet. Po citácii poukázal na článok I. bod 3 VOP s tým, že tieto sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a klientom, a tvoria „časť ich obsahu“. Podľa článku I. bodu 7 VOP za poskytovanie bankových produktov a služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov banky v platnom znení. Sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. neplnením ustanovení zmluvy vrátane týchto VOP zo strany klienta, resp. inej povinnej osoby. Nakoľko žalovaná porušila zmluvu a VOP a to tým, že jej účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle článku III. bodu 23 VOP, žalobca v súlade s článkom III. bodu 38 VOP listom zo dňa 10.10.2011 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb viažuce sa k zrušenému účtu (napríklad povolené prečerpanie na účte, platobná karta) a žalobca ukončil poskytovanie týchto produktov. Žalovaná na výzvu žalobcu nereagovala a žalobcovi neuhradila príslušný debetný zostatok. Podľa článku III. bodu 23 VOP v prípade, ak účet žalovanej dosiahne debetný (záporný) zostatok, je žalobca oprávnený účtovať si sankčný poplatok 20% zo sumy 103,47 € od 19.10.2011 (deň nasledujúci po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku) do zaplatenia. Výpočet sankčného poplatku (zmluvnej pokuty) 20% ročne zo sumy 103,47 € od 19.11.2011 do podania žaloby činil 19,91 €. Spôsob dojednania sankčného úroku (zmluvnej pokuty) vo VOP považoval za súladný so zaužívanou praxou v bankovom sektore. Žalovaná podpisom zmluvy vyhlásila, že sa zaväzuje zmluvu a rovnako aj VOP dodržiavať a že je s nimi oboznámená. Žalovaný (správne pravdepodobne malo byť žalobca

- poznámka odvolacieho súdu) nesúhlasil ani s výrokom rozsudku o určení, že zmluvná podmienka o povinnosti zaplatiť sankčnú debetnú úrokovú sadzbu za nevysporiadaný debetný zostatok na účte (podľa bodu 23 na strane 4 VOP) žalobcu je neplatná, z dôvodu jej neprijateľnosti. Značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán môžu v praxi spôsobiť prípady, keď spotrebiteľská zmluva obsahuje taxatívny výpočet povinností spotrebiteľa a len vágne ustanovenia o právach spotrebiteľa a povinnostiach dodávateľa. Vyčítal súdu, že nedostatočne posúdil a ani neodôvodnil neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky s ohľadom na celé znenie zmluvy a VOP. Neprihliadol na to, že sankčný poplatok (zmluvnú pokutu) si banka ako žalobca nárokuje v prípade zriadených účtov len v jedinej situácii, a to, keď je prekročené povolené prečerpanie, alebo ak účet dosiahne debetný zostatok. Po citácii článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 konštatoval, že súd svojím rozhodnutím zasiahol do základného práva žalobcu garantovaného , práva na súdnu ochranu, lebo vec nesprávne právne posúdil. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,57 € s DPH.

Žalovaná, ani jej opatrovníčka sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal včas žalobca ( ) proti napadnutej časti rozhodnutia, ktoré možno napadnúť odvolaním ( ) preskúmal rozsudok v napadnutej časti podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolaním boli napadnuté výroky II., III., ako aj súvisiaci výrok IV.

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 103,47 € spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 19.10.2011 do zaplatenia v lehote do troch dní, odvolaním napadnutý nebol, a tak nadobudol právoplatnosť ( ).

Predmetom odvolacieho prieskumu zostali výroky pod II., ktorým súd žalobu o zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 19,91 € zamietol, ako aj výrok III., ktorým bola zmluvná podmienka o povinnosti zaplatiť sankčnú debetnú úrokovú sadzbu za nevysporiadaný debetný zostatok na účte podľa bodu 23 na strane 4 VOP žalobcu vyslovená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, a taktiež aj súvisiaci výrok IV. o náhrade trov konania.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.3.2015 o 9.40 hod., v pojednávacej sieni č. dverí 202, 2. poschodie (, v spojení s a ).

Žalobca v odvolaní označil odvolacie dôvody podľa ,

Odvolací dôvod podľa , t.j., že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s z dôvodu, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až

K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd dospel v prejednávanej veci k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok (jeho) hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa . Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 19,91 €, ako aj vo výroku, ktorým vyslovil, že zmluvná podmienka o povinnosti zaplatiť sankčnú debetnú úrokovú sadzbu sa nevysporiadaný debetný zostatok na účte podľa bodu 23 na strane 4 VOP žalobcu je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti, ako aj vo výroku o náhrade prvostupňových trov konania ako vecne správny potvrdil podľa

Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza toto :

Žalobca si v rámci tohto konania uplatnil proti žalovanej okrem iného aj nárok na zaplatenie „sankčného úroku“ 20% z dlžnej sumy, t.j. v sume 19,91 €. Obsahovo súd tento nárok považoval za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výška je určená percentuálnou sadzbou z dlžnej čiastky.

V bode 23 VOP (- Prima banky Slovensko, a.s.-) sa uvádza, že „ak účet/vkladový účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte nadobúda charakter nepovoleného debetu (ďalej len nepovolený debet). V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnania nepovoleného debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote uvedenej v upomienke zaslanej bankou. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou, vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Banka si za zaslanie upomienky účtuje poplatok v zmysle „aktuálneho“ sadzobníka. Ak vznikne na účte debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.

Uvedený nárok žalobcu - sankčný poplatok - (zmluvnú pokutu) okresný súd vyhodnotil ako neoprávnený, lebo vo VOP spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

VOP totiž v tomto ustanovení obsahuje len nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany spotrebiteľa, a pre prípad porušenia zmluvných podmienok zo strany žalobcu vo VOP neexistuje žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty. Aj odvolací súd pritakáva tomuto záveru súdu prvého stupňa a k nemu len dodáva, že ani odkaz na „aktuálny“ sadzobník poplatkov nie je skutočnosťou preukazujúcou platné dojednanie sankčného úroku.

K dôvodovom, ktoré uvádza súd prvého stupňa, a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že už právny predchodca žalobcu (Dexia banka, a.s.) listom zo dňa 10.10.2011 odstúpil od zmluvy zo dňa 15.7.2010, a tak došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku podľa . Žalobca sa preto (podľa názoru odvolacieho súdu) už nemohol dovolávať na konkrétne ustanovenia zaniknutej zmluvy ani VOP, a nimi odôvodňovať uplatnený nárok. V uvedenom prípade nárok žalobcu bolo možné uplatňovať len v zmysle .

Úvahy žalobcu v odvolaní sú z tohto dôvodu právne irelevantné.

Z týchto dôvodov, ale osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení za použitia Žaloba nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej a jej opatrovníčke trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.