Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-93-2014.pdf
PDF · 123.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: S. I., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Z. E., pracovníčkou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 696,38 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Hlave 17. Záverečné ustanovenia § 3 veta druhá Úverových zmluvných podmienok spoločnosti HOME CREDIT Slovakia, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy zo dňa 10.9.2010 č. zmluvy 4009039997 v znení: "V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšie ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % a v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní", je ako neprijateľná neplatná.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 475,46 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 475,46 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 160,13 Eur a iné trovy konania v sume 23,25 Eur, k rukám splnomocneného právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní.
III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.8.2013 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 696,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 548,20 Eur odo dňa 19.9.2013do zaplatenia a náhradu trov konania.
Nakoľko bolo zistené, že žalovaný sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a jeho súčasný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ani po vykonaní všetkých dostupných šetrení, uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 16.10.2014, č. k. 26C/93/2014-41 bola žalovanému ustanovená opatrovníčka pre konanie v záujme ochrany jeho práv a možnosti pokračovania v konaní.
Žalobca, podaním doručeným súdu dňa 6.2.2015, zobral návrh v časti o zaplatenie 33,86 Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, nakoľko žalovaný po podaní žaloby zaplatil žalobcovi sumu 33,86 Eur.
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 09.02.2015, č.k. 26C/93/2014-52 bolo zastavené konanie v časti o zaplatenie 33,86 Eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26.2.2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 662,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 548,20 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.9.2010 Úverovú zmluvu č. 4009039997, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému dohodnutý úver vo výške 520 Eur za účelom kúpy veci, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých v zmluve, v ktorých bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie. Žalobca uviedol, že žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, dostal sa do omeškania, a preto došlo k zosplatneniu úveru k 28.4.2010 v zmysle § 3 Hlavy 7 úverových podmienok. Žalovaná suma pozostáva z dlžnej istiny, zmluvnej pokuty v zmysle hlavy 17 § 3 úverových podmienok, poistného v zmysle bodu 63 zmluvy, išlo o jednorazovú platbu a v návrhu, kde je uvedené „pokuta (ušlý úrok)“, v skutočnosti nejde o pokutu, ale o ušlý úrok. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o úroky z omeškania, uplatňuje si ich vo výške 0,025 % denne, nakoľko ide o zákonné úroky z omeškania od 14.5.2011, ale nakoľko časť úrokov z omeškania bola vyčíslená za obdobie od 14.5.2011 do 18.9.2013 v sume 140,01 Eur a vo výške 0,55 Eur, preto si ich uplatňuje až od 19.9.2013, ale vo výške ku dňu 14.5.2011. Žalobca uviedol, že označený sankčný úrok z omeškania v návrhu na začatie konania je v danom prípade zákonný úrok z omeškania.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vláda Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal do omeškania, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “Občianskeho súdneho poriadku“) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 10.9.2010 Úverovú zmluvu č. 4009039997, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 520 Eur na nákup tovaru, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 16,93 Eur so splatnosťou 25. dňa v mesiaci, keď celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 238,40 Eur, s priemernou RPMN 47,39%, s výškou ročnej úrokovej sadzby 19,32%, s dohodnutým poistením vo výške 1,13 Eur - úhrada za poistenie PREMIUM.
Žalovaný sa dostal do omeškania pre nesplácanie úveru, a preto mu žalobca listom zo 28.4.2011 oznámil v zmysle ust. § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka stratu výhody splátok a zároveň mu oznámil, že celý dlh sa stal splatným 15 dní od spísanie výzvy t.j. 13.5.2011.
Súd posúdil vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou zmluvou o úvere v zmysle zákona číslo č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd vychádzal zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 520 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahovala v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. základnú obsahovú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovaným považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca potom nemá nárok na zaplatenie odplaty - nákladov vo výške 238,40 a úroku z úveru. Žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru pred podaním návrhu na začatie konania sumu 152,37 Eur a po podaní návrhu sumu 33,86 Eur( v ktorej časti bolo konanie zastavené uznesením č.k. 26C/93/2014 - 52), a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu sumu 509,32 Eur ako zostatok nezaplatenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 367,63 Eur (520 Eur
- 152,37 Eur) + úhradu za poistenie v sume 1,13 Eur +vyčíslené zákonné úroky z omeškania vo výške 0,025% za obdobie od 14.5.2011 do 18.9.2013 spolu v sume 140,56 Eur a vo zvyšku žalobu v časti istiny ako nedôvodnú zamietol.
Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi sumu 509,32 Eur (367,63 Eur + 1,13 Eur + 140,56 Eur ), čo nebolo v konaní sporné, žalobca má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 19.9.2013, keď žalovaný sa dostal do omeškania už ku dňu 14.5.2011, keď výška úrokov z omeškania predstavovala ku dňu 14.5.2011 9,25%, pretože výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( t.j. ku dňu 14.5.2011) predstavovala 1,25 %, (čo je viac, ako žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 0,25% denne x 365 dní = 9,125 %), a preto súd v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu len v takom rozsahu, ako si ho uplatnil žalobca a vo zvyšku návrh v časti príslušenstva ako nedôvodný zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Spotrebiteľská zmluva má osobitný režim právnej úpravy, ktorá vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu a to spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Podľa článku 3 odsek 1 Smernice č. 93/13/EHS, za nekalú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, potom je neplatná. Zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, pokiaľ by si zmluvné strany dohodli v spotrebiteľskej zmluve podmienky odchylne od dispozitívneho ustanovenia zákona v neprospech spotrebiteľa, takéto dojednanie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a ak sa nedal na takéto dojednanie uplatniť inštitút čiastočnej neplatnosti, spôsobovalo by to neplatnosť zmluvy ako celku. Zákon umožňuje súdu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy vysloviť aj bez návrhu neprijateľnosť niektorej z podmienok použitých v spotrebiteľskej zmluve, pričom sa jedná o povinnosť súdu. Súd v prípade že určí niektorú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, pričom výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov ako podnikanie a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide zároveň o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o prípady upravené v ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Ustanovenie § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná, je ustanovením procesnej povahy, ktoré v záujme ochrany spotrebiteľov (čl. 98 Charty základných práv EÚ) má vzhľadom na obsiahnutie zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku záväznú povahu a dodávateľ na to musí v spotrebiteľských vzťahoch prihliadať. Zmyslom a cieľom tohto procesného ustanovenia je dosiahnuť stav, že keď už raz súdy právoplatne rozhodli a dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky používanej príslušným dodávateľom, aby sa už dodávateľ nepokúšal opätovne o plnenie z takejto klauzuly uplatňovať ďalšie nároky.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že formulár Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriace neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2010, bol žalobcom evidentne vyhotovený vopred, žalovaný úverovú zmluvu podpísal bez možnosti ovplyvniť text formuláru úverových podmienok, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jeho povinností podľa úverovej zmluvy, uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15 % a v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2010, vrátane dojednania o zmluvných pokutách, mohol iba uvedenú úverovú zmluvu s úverovými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvných pokutách, a preto predmetné dojednania o zmluvných pokutách nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre
prípad porušenia povinností žalobcu ako veriteľa nie je v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2010 vôbec dojednaný prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako veriteľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola individuálne dohodnutá a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Takto dohodnuté zmluvné pokuty neobstoja v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Podmienky, za ktorých žalobca dohaduje zmluvné pokuty v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémové zmluvné pokuty v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľov a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednané zmluvné pokuty v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 4009039997 zo dňa 10.09.2010 predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neplatné. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednaní zmluvných pokút. Pokiaľ by teda súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, navyše by došlo k porušeniu zákona, nakoľko podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok; miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ (s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade poskytovateľ služby ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s účelom Smernice, aby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie; rozhodujúce potom je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4, ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností, čo sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7, ods. 1 Smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Poskytovateľa úveru by podľa názoru súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná (§ 545a Občianskeho zákonníka), predsa by ale zostala, a aj naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov - aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka. Z neplatnej zmluvnej
podmienky nevzniklo teda žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd môže priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník o náhradu trov konania požiada. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Žalobca o náhradu trov konania žiadal v podaní zo dňa 18.09.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2013, pričom trovy konania si vyčíslil podaním zo dňa 25.03.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2015.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 41,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 285,84 Eur vrátane DPH za 4 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, odpoveď na výzvu súdu a čiastočné späťvzatie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 54,45 Eur t.j. 4 x 51,45 Eur + 20% DPH + 2 x režijný paušál á 7,81 Eur a 2 x režijný paušál á 8,39 Eur + 20% DPH (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenie § 142 ods. 2 a 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca mal vo veci úspech čiastočný, avšak súd tiež aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania zásadu zodpovednosti za zavinenie, kedy pripočítal zavinenie za zastavenie konania žalovanému (súd v ďalšom teda k sume rozsudkom žalobcovi reálne priznanej, t. j. 509,32 Eur pripočítal sumu 33,86 Eur, v ktorej časti vychádzal zo zásady zavinenia za zastavenie konania a v ďalšom toto pomerne vyčíslil vo vzťahu k sume žalobcom v konaní pôvodne žalovanej, t. j. sume 696,30 Eur, v zmysle uvedeného teda žalobca bol úspešný v 78,01 %, žalovaný bol neúspešný v 21,99 %, potom čistý úspech žalobcu bol 78,01% - 21,99% = 56,02 %) a priznal žalobcovi iné trovy konania vo výške 23,25 Eur, čo predstavuje 56,02 % zo sumy 41,50 Eur zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 160,13 Eur, čo predstavuje 56,02% zo sumy 285,84 Eur za 4 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, odpoveď na výzvu a čiastočné späťvzatie žaloby, účasť na pojednávaní 54,45 Eur x 4 + 20% DPH plus dvakrát režijný paušál á 7,81 Eur a dvakrát režijný paušál á 8,39 Eur + 20% DPH, ktoré v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal žalovaného zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.