Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4P-49-2015.pdf
PDF · 84.18 KB
Case nature
Subarea
4P/49/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX O., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v A. E., dieťa rodičov L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX O. a K.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX O., na návrh matky mal. dieťaťa, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e otcovi mal. dieťaťa L. K., nar. XX.X.XXXX, uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere na mal. L. K., nar. XX.X.XXXX vo výške 70,- eur mesačne vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa K.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/34/2015.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa podala na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť mal. L. K., nar. XX.X.XXXX na čas do rozvodu do jej osobnej starostlivosti, ďalej žiadala upraviť styk otca s mal. L. každý párny týždeň v piatok od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Taktiež žiadala, aby súd zaviazal otca mal. dieťaťa platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 100,- eur mesačne. Vo svojom návrhu uviedla matka maloletého dieťaťa aj alternatívny petit, podľa ktorého by bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 2P/16/2015-17 zo dňa 2.3.2015 súd zveril mal. L. na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým dieťaťom, zamietol návrh matky v časti zverenia mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a návrh na vydanie predbežného opatrenia v časti určenia výživného na maloleté dieťa vylúčil na samostatné konanie.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o vylúčení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti určenia výživného dňa 6.3.2015.
Matka maloletého svoj návrh na určenie výživného odôvodnila tým, že takto stanovenú výšku výživného považuje za odôvodnenú uspokojovaním potrieb maloletého dieťaťa. Otec maloletého je zamestnaný ako robotník v obchodnej spoločnosti HO&PE FAMILY, s.r.o., a jeho mesačná mzda je vo výške 450,- až 500,- eur v hrubom. Matka maloletého pred niekoľkými dňami ukončila pracovný pomer u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa (Mestský úrad Podolínec), kde pracovala ako účtovníčka a od 1.3.2015 by mala nastúpiť do nového zamestnania u zamestnávateľa, ktorým je Centrum voľného času v Starej Ľubovni na pozíciu ekonóm - účtovník s predpokladanou mesačnou mzdou vo výške 500,- eur v hrubom.
V konaní pod sp. zn. 2P/16/2015 súd ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.
Na tunajšom súde prebieha na návrh matky maloletého dieťaťa konanie vedené pod sp. zn. 4P/34/2015 vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. V predmetnom konaní sa matka maloletého dieťaťa domáha, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako žiada v tomto predbežnom opatrení a tiež aby bol otec maloletého zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100,- eur mesačne.
Podľa § 74, ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenia na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia návrh má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežné ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejme, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia
súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa ods. 4 cit. zák. ust. o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu.
Podľa ods. 6 cit. zák. ust. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ods. 8 cit. zák. ust. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných
osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. zák. ust. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. Od predmetu prebiehajúceho konania alebo konania, ktoré len začne podaním žaloby, okrem iného závisí aj spôsob, akým sa má obmedziť časové trvanie predbežného opatrenia.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. Vydanie predbežného opatrenia však predpokladá aspoň osvedčenie práva, resp. osvedčenie ohrozenia tohto práva a tiež, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Povinnosťou súdu je pri vydávaní predbežného opatrenia skúmať všetky aspekty jeho nariadenia a teda dôkladne skúmať a zvažovať, najmä či je nárok účastníka na
nariadenie predbežného opatrenia osvedčený a či je naliehavá potreba okamžitého zásahu zo strany súdu, t.j. či je naliehavá potreba nariadiť takéto opatrenie.
Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť ani dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by pred vydaním predbežného opatrenia bolo potrebné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by potom rozdiel medzi predbežným opatrením a konečným rozhodnutím. Predbežné opatrenie by nemohlo plniť funkciu okamžitej i keď, len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov. Platí to pre takéto predbežné opatrenia, ktorých cieľom má byť dočasná úprava pomerov i pre také, ktorými sa má zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia pred jeho zmarením.
Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť zrejmé podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.
V rámci predbežného opatrenia možno nariadiť rodičom platenie výživného iba v nevyhnutnej miere, a to v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a určenie výšky výživného bude predmetom ďalšieho konania vo veci samej t.j. úpravy práv a povinností k mal. deťom. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia a výživné v nevyhnutnej
miere je určené len na uspokojovanie základných osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.
Zákon o rodine v § 62 ods. 3 určuje rodičom nezaopatreného dieťaťa povinnosť platiť minimálne výživné, ktoré predstavuje sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, čo pre tento rok predstavuje sumu 27,13 eur. Táto povinnosť je daná rodičovi priamo zo zákona, a to aj v takom prípade, ak by nemal ten ktorý rodič žiadne príjmy. Túto povinnosť má každý rodič nezaopatreného dieťaťa bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Mal. L. K., nar. XX.X.XXXX, je dieťaťom rodičov L. K., nar. XX.X.XXXX a B. K., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia mal. dieťaťa do januára 2015 žili v spoločnej domácnosti, kedy sa otec s maloletým dieťaťom odsťahoval ku svojím rodičom. Dňa 13.2.2015 podala matka maloletého na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a určenie výživného. V tomto konaní vedenom pod sp. zn. 4P/34/2015 zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.
V konaní o nariadenie predbežného opatrenia tunajší súd uznesením č. k. 2P/16/2015-17 zo dňa 2.3.2015 okrem iného zveril mal. L. na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého odvolanie, o ktorom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté.
Matka maloletého mala dňa 1.3.2015 nastúpiť do zamestnania v Centre voľného času v Starej Ľubovni na pozíciu ekonóm - účtovník s predpokladanou mesačnou mzdou 500,- eur
v hrubom. Otec mal. dieťaťa je podľa matky zamestnaný v obchodnej spoločnosti HO&PE FAMILY, s.r.o., a jeho mesačná mzda by mala byť vo výške 450,- až 500,- eur v hrubom.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti mal súd za osvedčenú potrebu rozhodnúť o výške výživného v nevyhnutnej miere z dôvodu, že maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky a otec mal. dieťaťa nepoukazuje žiadnu čiastku na jeho výživu. Súd preto určil výšku výživného v nevyhnutnej miere v sume 70,- eur mesačne, pretože takto určené výživné podľa názoru súdu pokryje nevyhnutné nutné náklady na výživu mal. dieťaťa s pripočítaním osobnej starostlivosti matky mal. dieťaťa a aj jej finančného príspevku, a to do rozhodnutia súdu o určení výšky výživného v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
V závere súd opätovne poznamenáva, že predbežné opatrenie má dočasný charakter jeho trvanie je obmedzené na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t.j. konania vedeného pod sp. zn. 4P/34/2015.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.