Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/54/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s. r. o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti odporkyni W. G., D.. XX. XX. XXXX, N. W. XXX, U. C., v konaní o zaplatenie 327,21 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 200,-eur s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 30. 06. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vynaložených na súdny poplatok 4,29 eur a náhrada trov právneho zastúpenia 14,65 eur (spolu 18,94 eur), ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť na účet advokáta Mgr. Henricha Schindlera, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 13. 02. 2015, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku 327,21 eur s úrokmi z omeškania 5,15 % ročne od 30. 06. 2014 do zaplatenia zo sumy 262,21 eur a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 19,50 eur a trov právneho zastúpenia 66,58 eur. Návrh odôvodnil tým, že medzi ním, ako veriteľom a odporcom, ako spotrebiteľom, došlo dňa 29. 05. 2014 k uzavretiu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,-eur. Predpokladom uzavretia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu, ako spotrebiteľa, na adrese internetového sídla navrhovateľa. Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 261,21 eur s tým, že úver sa stal splatným 29. 06. 2014. Nakoľko odporca nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu, uplatňuje si navrhovateľ v tomto konaní čiastku 262,21 eur so zákonnými úrokmi 5,15 % ročne. Navrhovateľ uviedol, že vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku, pričom v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si uplatňuje náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-eur.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. nenariadil na prejednanie veci pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O. s. p. bol dňa 24. 03. 2015 o 10,30 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 13. 03. 2015.

Navrhovateľ pripojil k návrhu Rámcovú zmluvu, ktorú mal uzatvoriť on, ako veriteľ s odporkyňou, ako spotrebiteľkou, prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z. V čl. IV bod 3 je uvedené, že poskytnutý úver je bezúročný. Súčasne predložil Zmluvu, ktorú mal uzatvoriť on, ako veriteľ s odporkyňou, ako spotrebiteľom, na základe uvedenej Rámcovej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť odporkyni krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,-eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eur. Zmluva mala byť uzatvorená dňa 29. 05. 2014 na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 29. 06. 2014. Celkové náklady predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 2326,1 %. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 29. 05. 2014 bola poukázaná bezhotovostná platba 200,-eur na účet uvedený v Zmluve ako účet odporkyne. Navrhovateľ predložil takisto viaceré upomienky a to zo dňa 06. 07. 2014, zo dňa 16. 07. 2014, zo dňa 20. 07. 2014 a zo dňa 27. 07. 2014 s tým, že v každej z týchto upomienok uviedol aj administratívne náklady vymáhania, a to v upomienke zo dňa 06. 07. 2014 vo výške 35,-eur, v upozornení zo dňa 20. 07. 2014 vo výške 10,-eur a v poslednej výzve zo dňa 27. 07. 2014 vo výške 25,-eur.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchod. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZSÚ), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 2 písm. c/, d/ ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie

c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v

§ 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1.

Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

Podľa § 40 ods. 3, ods. 4 Obč. zák.

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Navrhovateľ tvrdil, že uzatvoril s odporkyňou Zmluvu a Rámcovú zmluvu elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie nepreukázal. Predložil súdu v listinnej forme Zmluvu a Rámcovú zmluvu, ale nepreukázal, že táto zmluva bola účastníkmi podpísaná aspoň postupom upraveným v § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľský (opak nebol preukázaný), ale Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože odporkyňa mala poskytnuté finančné prostriedky splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

V súlade s ustanovením § 2 písm. c/ ZSÚ mal navrhovateľ pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytoval úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia ZSÚ, vrátane § 9 ods. 1, ods. 2 a § 11. Podmienkou platnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potom, vzhľadom na túto právnu úpravu, dodržanie písomnej formy. Nakoľko v danom prípade dodržanie písomnej formy nebolo preukázané, úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Navyše, súd poukazuje aj na obsah Zmluvy, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver 200,-eur označený za bezúročný, ale na druhej strane vyčíslil celkové náklady - RPMN vo výške 2326,1 %. Odmena 62,21 eur za poskytnutie finančných prostriedkov 200,-eur na dobu jedného mesiaca, súd potom vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zák. a takémuto zmluvnému dojednaniu potom nie je možné poskytnúť právnu ochranu.

Navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 200,-eur a vyhodnotením všetkých predložených dôkazov súd dospel k záveru, že tieto finančné prostriedky poskytol práve na základe Zmluvy. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa požičanú sumu nesplatila ani čiastočne a na podporu svojho tvrdenia predložil 4 výzvy zaslané odporkyni v mesiaci júl 2014. Súd preto návrhu vyhovel v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni vrátenia požičaných finančných prostriedkov, t. j. 200,-eur. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať aj náklady spotrebiteľa vyčíslené v Zmluve sumou 62,21 eur, návrhu nebolo možné vyhovieť vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a v tejto časti preto súd návrh zamietol.

Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj návrh navrhovateľa v časti, pokiaľ sa domáhal priznania sumy 65,- eur z titulu „náhrady skutočne vynaložených nákladov“. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že v súvislosti s poskytnutím úveru odporkyni, resp. s nesplatením úveru v lehote uvedenej Zmluve, mu vznikli akékoľvek nákldy. Za skutočne vynaložené náklady pritom navrhovateľ označil sumy uvedené v Rámcovej zmluve v čl. IV bod 5, pričom z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že sa jedná o paušálnu sumu a nie o skutočne vynaložené náklady tak, ako boli uplatnené v tomto konaní. Nakoľko Rámcová zmluva nebola uzavretá písomne, individuálne neboli dojednané ani žiadne poplatky, a potom súd zamietol návrh aj v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania skutočne vynaložených nákladov 65,-eur.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky 200,-eur, pričom požičané finančné prostriedky mala odporkyňa vrátiť v lehote jedného mesiaca. Keď tak neurobila, do omeškania sa dostala dňom 30. 06. 2014, kedy bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,15 %. Nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v požadovanej výške, t. j. 5,15 % ročne od 30. 06. 2014 do zaplatenia, ale len zo sumy 200,-eur.

Postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania. Nakoľko mal však v konaní iba čiastočný úspech , súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že tieto pomerne rozdelil. Priznaním istiny 200,-eur, súd vyhovel návrhu v rozsahu 61 %. Po započítaní neúspechu navrhovateľa v rozsahu 39 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania 22 %. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 19,50 eur, z čoho 22 % predstavuje 4,29 eur. V konaní bol zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorej patrí v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) odmena za 2 úkony právnej služby, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 22. 01. 2015 a vypracovanie písomného návrhu dňa 28. 01. 2015, po 24,90 eur, čo 49,80 eur. Za každý z týchto úkonov patrí súčasne advokátovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky paušálna náhrada po 8,39 eur, čo je 16,78 eur. Trovy právneho zastúpenia potom predstavujú 66,58 eur, z čoho 22 % je 14,65 eur. Priznanú náhradu trov konania 18,94 eur je podľa § 149 ods. 1 O. s. p. odporkyňa povinná zaplatiť advokátovi.

Uloženú povinnosť, t. j. navrhovateľovi zaplatiť 200,-eur s úrokmi z omeškania a na účet advokátskej kancelárie náhradu trov konania, je odporkyňa povinná splniť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.