Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-38-2015.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/38/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vratislavom Šteffekom, Nám. M. Benku 6, Bratislava, proti odporkyni N. Ď., D.. XX.XX.XXXX, D. N. H. XXX/XXX, N., doručovacia adresa A. U. XX, A. U., zastúpenému opatrovníčkou pre toto konanie H. O., tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 453,49 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 493,09 €, s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 453,49 € od 09.01.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok 29,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 79,16 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.09.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny 453,49 € s príslušenstvom, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. V návrhu uviedol, že dňa 50.11.2012 bola medzi navrhovateľom a odporkyňou ako dlžníkom, uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 120123046, na čiastku 1 200,00 €, za odplatu vo výške 456,00 €. Dlžníčka sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 1 656,- € uhradiť v 13. mesačných splátkach, a to v prvých 3. mesačných splátkach vo výške 6,- € a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 163,80 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila odporkyňa podpisom zmluvy. Súčasne žiadal zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania.
Súd vo veci pod č. k. XXRo/XXXX/XXXX-XX, dňa 26.11.2014, vydal platobný rozkaz, ktorý bol odporkyni spolu s návrhom a s prílohami doručovaný dňa 12.11.2014. Odporkyňa na doručený návrh navrhovateľa nereagovala, k veci sa nevyjadrila. Uznesením zo dňa 08.01.2015 súd platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 OSP zrušil pre jeho nedoručenie odporkyni do vlastných rúk. Zo súdnej zásielky súd zistil, že adresát
- odporkyňa je na adrese bydliska neznáma, súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, preto jej podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil opatrovníčku pre toto konanie.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Ustanovenie § 115a je výnimkou zo zásady, že ak súd rozhoduje vo veci samej, nariadi pojednávanie. Pojednávanie nemusí nariadiť len v prípade, ak zákon expressis verbis
ustanoví, že pojednávanie netreba nariaďovať a sú súčasne naplnené všetky predpoklady uvedené v ustanoveniach § u 115a, a to:
a) ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, a
b) ak možno vo veci rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a
c) ak účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 však uvedené predpoklady nemusia byť naplnené v drobných sporoch. Za drobné spory sa považujú spory uvedené v § 200ea.
Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- €, od toho okamihu ide o drobný spor; ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania zo dňa 18.02.2015 bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 03.03.2015.
Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov navrhovateľom a odporcom, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok navrhovateľa vyplýva z listinných dôkazov a to: návrhom na začatie konania, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 120123046 zo dňa 30.11.2012, predžalobnou upomienkou z 27.30.2013, oznámením o zosplatnení záväzku z 30.01.2014, poštovým podacím hárkom, ostatným obsahom spisu.
Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania veci rozsudkom bez pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Na druhej strane súd si môže osvojiť aj zhodné skutkové tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3).
Podľa § § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. l, veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch plátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi.
Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania, odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celkovo do podania návrhu na súd odporkyňa uhradila sumu 1 202,51 €, pričom posledná uhradená suma vo výške 340,- € bola uhradená dňa 31.08.2013. Odporkyňa neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V Predžalobnej upomienke zo dňa 27.03.2013 navrhovateľ upozornil odporkyňu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 30.01.2014 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 08.01.2014. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu zo strany odporkyne. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu činila dlžná čiastka 453,49 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1 656,00 € a čiastkou vo výške 1 202,51 €, ktorá bola uhradená odporkyňou (1 656,00 € - 1 202,51 € = 453,49 €), preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 09.01.2014, od nasledujúceho dňa po tom, ako sa stal dlh celý splatným.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal proti neúspešnému odporcovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 29,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, pričom cena jedného úkonu je v sume 31,54 € (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd) a režijný paušál ku každému úkonu 2 x 8,04 €. Právny zástupca navrhovateľa je platca dane z pridanej hodnoty, preto súd priznal trovy právneho zastúpenia spolu s 20% DPH, platnou v čase rozhodovania súdu, spolu v sume 79,16 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).