Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/40/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 437,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -61 zo dňa 27.11.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o priznaní náhrady trov konania v sume 79,16 Eur vedľajšiemu účastníkovi.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania vo výške 23,81 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v sume 79,16 Eur, ktorú uložil zaplatiť žalobcom vedľajšiemu účastníkovi na adresu právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 100; 101; 103; 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §§ 2; 3 ods. 1, 2; 4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Konštatoval, že v danej veci mal za dostatočne preukázané, že žalovanému ako dlžníkovi bol Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom poskytnutý úver vo výške 1.211,58 Eur pri úrokovej sadzbe 18,40 % ročne a pri RPMN 23,94 %. Tento úver sa žalovaný zaviazal splatiť 59 mesačnými splátkami po 33,66 Eur splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.11.2006 a dátumom poslednej splátky 20.09.2011.

Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou a predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s účinkami Smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca postavenie žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.

Podľa §54 odsek 2 sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť. Úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa ustanovení § 4 odsek 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa mal tiež za preukázané, že žalovaný porušil svoj záväzok splácať úver riadne a včas, pričom v danej veci nastala splatnosť jednotlivých splátok podľa zmluvy o splátkovom úvere, vždy k 20. dňu v mesiaci, a to okrem splátok splatných dňa 20.08.2011 a 20.09.2011, ktoré sa stali splatnými dňa 06.08.2011 vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s čl. 7 bod 7.6.1 Všeobecných podmienok.

Ďalej mal súd prvého stupňa za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému na žalobcu. Dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 2.165,86 Eur, ktorá pozostáva z istiny 1.958,70 Eur a úroku z omeškania 207,16 Eur.

Žalobca však podal žalobu na súd o zaplatenie sumy 437,58 Eur s prísl. Podanou žalobou žalobca žiadal priznať splátky úveru nepremlčané v 4 ročnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka, t.j. za obdobie od 20.09.2010 do 20.09.2011 v počte 13 a celkovej výške 437,58 Eur (13x 33,66 Eur) s tým, že splátky pôvodne splatné 20.08.2011 a 20.09.2011, sa stali splatnými dňa 06.08.2011 vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.

Dňa 21.10.2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaného. Po doručení žaloby a jej príloh vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že každá z uplatnených splátok úveru bola splatná viac ako 3roky pred podaním žaloby na súd, a preto z dôvodu premlčania žiadal žalobu zamietnuť.

Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že na základe zmluvy mu bol poskytnutý úver, ako aj to, že prestal splácať úver riadne a včas. Preto mu bolo oznámené, že sa úver zosplatňuje. Poukázal na to, že po podaní žaloby na súd od mesiaca august sa snažil dlh vyrovnať splátkami mesačne po 130,- Eur. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo žalobca nereagoval na tieto splátky úveru a ani k tomu, že či už uhradil celú žalovanú sumu. Čo sa týka vedľajšieho účastníka, žalovaný súhlasil s jeho vstupom do konania a pripojil sa k vzneseniu námietky premlčania. Na základe toho žiadal žalobu zamietnuť s tým, že si neuplatnil náhradu trov konania.

Na základe uvedeného súdu prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná. Žalobca si v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 437,58 Eur, ktorá pozostáva zo splátok splatných od 20.09.2010 do 20.09.2011, pričom splatnosť splátok splatných od 20.08.2011 do 20.09.2011 nastala dňa 06.08.2011 v dôsledku vyhlásenej okamžitej splatnosti úveru v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s čl. 7 bod 7.6.1 Všeobecných podmienok.

Žalobu podal žalobca na súd až dňa 27.08.2014.

Z uvedeného vyplýva, že všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 27.08.2011 sú premlčané. Takto je vlastne premlčaná celá žalovaná suma.

Preto súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol, a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by mu patrila náhrada trov konania. Tento si však náhradu trov konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Súd však priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného. Jeho procesné postavenie sa odvodzuje od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Keďže v konaní úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov konania, preto táto náhrada trov konania patrí aj vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovaného. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 79,16 Eur (2-krát hlavný úkon po 31,54 Eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo veci samej + 2krát paušál po 8,04 Eur), vypočítaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Povinnosťou zaplatiť trovy vedľajšieho účastníka zaviazal súd prvého stupňa neúspešného žalobcu.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

V odvolaní uviedol, že v danom prípade bola namieste aplikácia ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku, keďže ide o drobný spor. Vedľajší účastníkov v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami. Vzhľadom na to nemal súd priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia. Účasť vedľajšieho účastníka v danom spore nebola účelná ani žiadúca, keďže súd zamietol žalobný návrh z dôvodu premlčania. pričom v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súd je povinný ex offo prihliadať na premlčanie uplatneného nároku. Preto sa javia tvrdenia vedľajšieho účastníka ako neúčelné a jeho účasť v konaní nehospodárna. V prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nepriznaním trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 Občianskeho súdneho poriadku, a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd skúmať. Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych

konaniach v spotrebiteľských veciach. Prioritne sa uňho predpokladá pomoc. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou a personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenie možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe do konania. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, zbytočne navyšuje trovy konania. Účelom nie je ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd ním napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník.

Vo vyjadrení uviedol, že žalobca využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Takáto úvaha je v priamom rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Novelizované znenie § 137 Občianskeho súdneho poriadku dokonca zahŕňa medzi trovy aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. V prípade žalobcu, ani jemu by pri úspechu v konaní, nemala byť priznaná plná náhrada trov konania, lebo ide o veľkú spoločnosť skupujúcu pohľadávky, ktorá má dostatočné finančné zázemie a bohatý pracovný aparát, v rámci ktorého zamestnáva ľudí s právnickým vzdelaním. Preto nie je nevyhnutné, aby sa žalobca nechal zastupovať advokátom. Nedá sa stotožniť s argumentáciou žalobcu o nehospodárnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka, Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Tento zákon v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. takéto právo má aj vedľajší účastník. Argument o formálne a obsahovo rovnakých podaniach združenia je do istej miery absurdný. Advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé svoje podanie podobne a tiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú, prípadne až takmer identickú právnu argumentáciu. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom jasne deklaruje rozsudok Súdneho dvora vo veci C-279/09 zo dňa 22.12.2010. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by vedľajší účastník sa nemohol dať zastúpiť advokátom.

Na základe uvedeného vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Vedľajší účastník si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 39,58 Eur.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie uvádza:

Predmetom konania vo veci bolo zaplatenie sumy 437,58 Eur s príslušenstvom, žalovanej ako pohľadávka zo zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným.

Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 27.08.2014.

Dňa 21.10.2014 doručilo súdu prvého stupňa občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava prostredníctvom svojho právneho zástupcu advokáta JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta oznámenie o jeho vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu žalovaného.

Dňa 27.11.2014 doručil vedľajší účastník súdu prvého stupňa vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom v ktorom vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky, uplatňovanej žalobou a žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje:

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( § 93 ods. 2, 3, 4 zákona č. 99/1963 Zb. O. s. p. v znení zmien a doplnkov).

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného. V súvislosti s konaním si uplatnil náhradu jemu vzniknutých trov, a to na právnom zastúpení. Žalobca proti vstupu uvedeného vedľajšieho účastníka do konania nenamietal.

Žalovaný výslovne do zápisnice z pojednávania dňa 27.11.2014 vyslovil súhlas s tým, aby na jeho strane vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava a tiež sa vyjadril, že sa pridržiava námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom.

Uvedené dáva odpoveď na námietku žalobcu, že združenie vstupuje do konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu.

Možno nepochybne skonštatovať, že aj keď súd prvého stupňa prihliadol ex offo na premlčania práva uplatneného žalobcom, nemožno si osvojiť argumenty žalobcu, v zmysle ktorých je samotná účasť vedľajšieho účastníka v konaní nepotrebná. Z vyjadrení vedľajšieho účastníka nepochybne vyplýva, že poskytol žalovanému kvalifikovanú pomoc, vyjadril sa k žalobe žalobcu, predovšetkým k argumentom žalobcu, že v danom prípade sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, ktorú si osvojil aj žalovaný.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvého stupňa mal v danom prípade aplikovať ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd konštatuje, že ide o odvolaciu námietku nedôvodnú v celom rozsahu.

Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca si v konaní uplatnil premlčanú pohľadávku a v konaní bol neúspešný. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník ma principiálne právo na náhradu trov konania, nemôže byť medzi účastníkmi sporná. odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom žalobcu o neúčelnosti právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka, že vedľajší účastník by mal byť odborne spôsobilý vystupovať v konaní a nenechať sa zastupovať advokátom, pretože sa zbytočne účelne navyšujú trovy konania.

K uvedenej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Uvedený zákon pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.

Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na vedľajšieho účastníka, teda na jeho možnosť dať sa v konaní zastupovať advokátom.

Žalobca napriek tomu, že si v konaní uplatňoval premlčanú pohľadávku, v žalobe žiadal zaviazať žalovaného na úhradu trov konania aj titulom právneho zastúpenia. Ani tieto okolnosti sám žalobca nepovažoval vo svojom prípade za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom v odvolaní paradoxne poukazuje na dôvodnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné aplikovať za predpokladu, že žalobca si uplatňoval premlčaný nárok a súd žalobu pre premlčanie zamietol, pričom žalovaný ako spotrebiteľ bol v konaní úspešný.

Trovy konania si žalovaný neuplatnil, ale trovy konania si vyčíslil vedľajší účastník na strane žalovaného, preto bolo správne, ak ich súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi aj priznal. Súd prvého stupňa správne vyčíslil aj výšku priznaných trov konania na strane vedľajšieho účastníka pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu v predmetnom spore, preto mu prináleží súdom prvého stupňa priznaná odmena. Všetky účtované a priznané trovy konania boli účelné. Čo sa týka ich správneho výpočtu odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa čo do výroku, ktorým boli priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Správne preto súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu k žalovanému aj vedľajšiemu účastníkovi aplikoval § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 79,16 Eur ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania tak, ako si ich uplatnil vedľajší účastník, a to celkom vo výške 23,81 Eur, pozostávajúcich z odmeny za úkon - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 31,54 Eur (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a z režijného paušálu vo výške 8,04 Eur. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi zaviazal odvolací súd žalobcu.