Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-191-2011.pdf
PDF · 121.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/191/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci navrhovateľky: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. XXX, právnezast. Advokátska kancelária JUDr. Kralovenský, s.r.o., so sídlom Dončova 9/1445 Ružomberok, proti odporcovi: Obec Oravská Lesná, IČO: 314 722, Oravská Lesná 291, právne zast. JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, v konaní o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I.Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 25.02.2011 daná navrhovateľke odporcom je n e p l a t n é.
II.O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd 28.06.2011 domáhala voči odporcovi určenianeplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b/ a § 61zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") a náhrady trov konania.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú, predovšetkým namieta jej neplatnosť z dôvodu, že výpoveď nespĺňa formálne ani materiálne náležitosti a pre neexistenciu výpovedného dôvodu. Navrhovateľka zdôraznila, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru len z dôvodov uvedených v ust. § 63 Zákonníka práce a pre porušenie pracovnej disciplíny v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa o dôvode výpovede dozvedel, najneskôr však do jedného roka keď dôvod výpovede vznikol. Navrhovateľka uviedla, že zákonné ustanovenia na ktoré sa odporca vo výpovedi odvoláva neobsahujú dôvody výpovede a tiež, že je u odporcu v pracovnom pomere viac ako 5 rokov a preto by sa na ňu mala vzťahovať výpovedná lehota 3 mesiace. Navrhovateľka neexistenciu výpovedného dôvodu a to že výpoveď považuje za neplatnú oznámila odporcovi listom zo dňa 24.05.2011, v ktorom ho zároveň požiadala aby jej naďalej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy.
Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Čo sa týka výplaty odmien členom komisií za účasť v komisiách, jedná sa o odmeny, ktoré sa zúčtovávajú vždy za predchádzajúci kalendárny rok. Tieto odmeny boli riadne schválené obecným zastupiteľstvom a navrhovateľka mala vypracovať výplatnú listinu v mesiaci január 2011 o čom svedčí aj "štvrťročný prehľad o zdaniteľnom príjme" zaslaný na Daňový úrad Námestovo do konca januára 2011, kde bola premietnutá aj daň za odmeny členom jednotlivých komisií. Táto výplatná listina mala slúžiť ako doklad
pre prevzatie príslušných finančných čiastok členmi komisií miesto výplatných sáčkov a odmeny boli členom vyplácané tak, že si po ne sami prišli, takto to malo byť obvyklé.
Vo veci nesprávne vedeného nároku na dovolenku starostu navrhovateľka uviedla, že od roku 2003 boli mzdy počítané ručne. Od roku 2003 obec prešla z ručného spracovania miezd na počítačové, s čím boli veľké problémy a dodaný mzdový software bol zmätočný. Nakoľko u bývalého starostu nikdy za tie roky nedošlo k prečerpaniu dovolenky, nikdy si žiadna účtovníčka nevšimla, že dodaný software neprávne vykazoval a prideľoval nárok na dĺžku dovolenky u starostu. Až v roku 2010 kedy predchádzajúci starosta končil funkčné obdobie v dôsledku zvolenia nového starostu, žiadal aby mu navrhovateľka prepočítala výšku odstupného. Navrhovateľka mu predbežne túto čiastku prepočítala podľa softwarového programu iba na papieri, pretože v decembri roku 2010 mu nemohla ešte vyplatiť odstupné a vtedy si navrhovateľka všimla, že mzdový software chybne uvádza nárok na dĺžku dovolenky. Predchádzajúci a odstupujúci starosta si mal podľa vyjadrenia navrhovateľky odstupné sám a bez jej vedomia vyplatiť ešte začiatkom januára, čo navrhovateľka nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Navrhovateľka chcela túto chybu, ktorá vznikla z dôvodu chybného softwarového uvádzania nároku na dovolenku a došlo k jej prečerpaniu opraviť tak, že pri spracovaní mzdy vo februári za mesiac január chcela túto mzdu ponížiť o výšku nesprávne vyplatenej dovolenky, no mzda za mesiac január 2011 na toto vrátenie nestačila. Preto podľa názoru navrhovateľky vyplatenie odstupného nie je porušením pracovnej disciplíny a navyše odporca jej to kladie za vinu od roku 2003 kedy je táto skutočnosť podľa ust. § 63 ods. 4 Zákonníka práce irelevantná.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľka návrhom žiadala, aby súd vyhlásil neplatnosť výpovede, nakoľko navrhovateľka neporušila pracovnú disciplínu, nespôsobila odporcovi žiadnu škodu a samotný odporca má právo uplatniť nárok na vrátenie sumy, ktorú si bývalý starosta vyplatil a za týmto účelom bol bývalý starosta vyzvaný na vrátenie tejto sumy. Navrhovateľka na podloženie svojich tvrdení predložila spolu s návrhom výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 25.02.2011, jej nesúhlas s výpoveďou zo dňa 24.05.2011 a pracovnú zmluvu zo dňa 01.04.2002.
Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 05.09.2011 vyjadril, že z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny dal odporca navrhovateľke dňa 25.02.2011 výpoveď podľa ust. 59 ods. 1 písm. b/ a § 61 Zákonníka práce, táto výpoveď bola navrhovateľkou prevzatá dňa 28.02.2011 a ako uvádza v tejto výpovedi bola nesprávne určená výpovedná doba, ktorá mala byť v dĺžke troch mesiacov. Ďalej uvádza, že dôvodom výpovede bola skutočnosť, že navrhovateľka podľa názoru odporcu závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, pričom toto porušenie spočívalo v tom, že navrhovateľkapo svojvoľnom vypracovaní zúčtovacej a výplatnej listiny za mesiac december 2010 túto bez akéhokoľvek výslovného či konkludentného súhlasu (aj bez vedomia) štatutárneho zástupcu odporcu svojvoľne doručila do učtárne odporcu s pokynom na preplatenia tam uvádzaných súm konkrétnym fyzickým osobám ako členom obecných komisií. Odporca ďalej uviedol, že toto konanie navrhovateľka uskutočnila aj napriek tomu, že po nástupe novej starostky do úradu (dňom 11.01.2011) výslovne nariadila všetky možné platby vykonávať bezhotovostne (s výnimkou platieb pre 2-3 zamestnancov vo vyššom veku, ktorí nemali zriadený účet v peňažnom ústave). Príslušná učtáreň pritom platby iba nahrá do bankového systému a starosta ich autorizuje vlastným prístupom s overením, pričom až touto následnou autorizáciou a potvrdením dochádza k prevodu peňažných prostriedkov. Navrhovateľka označila svoje konanie ako "obvyklé" a nie je jej známe čím porušila pracovnú disciplínu. Vyplácanie resp. úhrada akýchkoľvek peňažných prostriedkov je v plnej kompetencii starostu ako najvyššieho výkonného orgánu obce. Z podania ďalej vyplýva, že navrhovateľka nebola nijako poverená na akékoľvek úhrady v prospech tretích osôb a toto právo jej neprislúcha ani z jej pracovného postavenia a pracovnej zmluvy.
Súčasne bolo výpovedným dôvodom aj ďalšie závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v nesprávnom vykazovaní mzdových a súvisiacich nárokov starostu v účtovnej evidencii obce s následným spôsobením škody. Odporca z vyššie uvedených dôvodov považuje uplatnený nárok za nedôvodný, neuznáva ho ani len čiastočne, pretože navrhovateľka preukázateľne vedome a závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu.
Na pojednávaní dňa 28.10.2014 právny zástupca odporkyne poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu odporcu adresované súdu, v ktorom sa konštatuje, že dôvodom výpovede bola skutočnosť, že navrhovateľka závažným spôsobom poručila pracovnú disciplínu, pričom toto porušenie spočívalo vo svojvoľnom vypracovaní zúčtovacej a výplatnej listiny za mesiac 12/2010 a túto bez akéhokoľvek výslovného či konkludentného súhlasu štatutárneho zástupcu odporcu, svojvoľne doručila do učtárne s pokynom na preplatenie. Právny zástupca zdôraznil, že navrhovateľka plnila uznesenie obecného zastupiteľstva, splnila si svoju pracovnú povinnosť a výplatnú listinu doručila do učtárne, pričom sama o sebe nedala výslovný pokyn, aby túto výplatnú listinu preplatili. Má za to, že samotné pracovníčky učtárne na základe takéhoto predloženého dokladu majú mať vedomosť akým spôsobom a formou majú s takýmto zúčtovacím dokladom nakladať ďalej. Z tohto dôvodu považuje tento prvý výpovedný dôvod, ako za dôvod, ktorý nezakladá právo na okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom.
Ku skutku dva, a to že navrhovateľka nesprávne vykazovala na mzdových výkazoch za jednotlivé mesiace od r. 2003-2010 výšku a preplatenie dovolenky bývalého starostu, čím spôsobila finančnú škodu obci vo výške cca 1.500,- Eur považuje právny zástupca navrhovateľky za dôvod, nejasný neurčitý a nezrozumiteľný. V tomto štádiu konania konštatuje, že doba od roku 2003 až do roku 2009 je dobou v ktorej uplynula tzv. objektívna lehota jedného roka na základe ktorej by zamestnávateľ mohol uplatniť porušenie jemu vytýkané ako výpovedný dôvod pre ktoré by mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Právny zástupca navrhovateľky má za to, a domnieva sa, že v konaní by sa malo preukazovať len zavinenie navrhovateľky za obdobie roku 2010. Čo sa týka toho výpovedného dôvodu navrhovateľka spracovávala mzdy aj starostu a je pravdou, že pracovala na softvéri, ktorý nepozná výmeru dovolenky, resp. ktorý nerozdeľuje výmeru dovolenky medzi zamestnancom a starostom. Starosta zo zákona ma výmeru dovolenky o jeden týždeň kratšiu ako ostatní pracovníci. Tzn. že starosta má 5 týždňov a ostatní pracovníci 6 týždňov avšak takto dodaný softvér túto dovolenku vykazoval aj pre starostu. Je pravda svojim spôsobom, že v podstate po celom prešetrení veci vznikla starostovi dovolenky 16 dní, ktorú vlastne nečerpal a ktorá mu bola preplatená v r. 2010. Táto čiastka predstavuje sumu 1.313,- Eur v hrubom, z tejto čiastky bola odvedená daň 249,49 Eur na DU a v čistom bolo vyplatené 1.063,63 Eur. Navrhovateľka v podstate na základe zistenia tejto skutočnosti vypracovala výplatnú listinu v ktorej sumu 1.313,12 Eur ako dovolenku započítala resp. navrhla ju zúčtovať s nárokom na mzdu za mesiac 1/2011, ktorá patrila bývalému starostovi. Odporca za mesiac 1/2011 bývalému starostovi nevyplatil do dnešného dňa mzdu, čím má za to, že zamestnávateľovi nevznikla škoda. Pokiaľ by sa aj jednalo, že na strane bývalého starostu titulom vyplatenia dovolenky vzniklo bezdôvodné obohatenie, tak poukazuje na ust. § 222 ods. 6 Zákonníka práce, kde zamestnávateľ sa má právo domáhať vydania pokiaľ sa plnilo viac ako sa plniť malo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka považuje druhý výpovedný dôvod za právne irelevantný dôvod a za dôvod, ktorý nemá oporu tým, že by navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd návrhu navrhovateľky vyhovel a žalovanú stranu zaviazal na náhradu trov konania.
Právny zástupca odporcu sa na tomto pojednávaní vyjadril, že v plnom rozsahu zotrvávajú na písomnom podaní zo dňa 05.09.2011. Odporca vo výpovedi uviedol výpovedný dôvod tak skutkovo ako aj právne, pričom písomnú výpoveď riadne doručil navrhovateľke. Odporca trvá na skutočnosti, že navrhovateľka závažným spôsobom poručila pracovnú disciplínu a preto bol daný zákonný výpovedný dôvod, ktorý je uvedený v písomnej výpovedi. Uplatnený návrh považujú za nedôvodný a preto navrhujeme žalobu zamietnuť.
Ďalej sa na tomto pojednávaní zistilo, že náplňou práce navrhovateľky boli mzdové veci - mzdová účtovníčka, zástupkyňa matrikárky, vypomáhala pri ROEP, veci čo súviseli s vybavovaním rôznych záležitostí na obci, ako hlásenie do rozhlasu, odosielanie pošty, prijímanie pošty. Ďalej že výplatnú listinu (č.l. 14 spisu) vypracovala navrhovateľka a že táto mala byť spracovaná v januári, lebo sa robili mzdy už počítačom a toto slúžilo na to, keď si niekto preberie peniaze, mal sa kde podpísať.
Na pojednávaní dňa 18.12.2014 sa štatutárny zástupca odporcu, ktorá dala výpoveď navrhovateľke k podanému návrhu vyjadrila, že trvá na výpovedi danej odporkyni a výšku škody a na skutočnostiach, ktoré vtedy nastali. Predložila súdu výplatnú pásku za mesiac 12/2010, na základe ktorej odporkyňa
preplatila bývalému starostovi dovolenku bez právneho nároku vo výške 571,15 Eur, tým spôsobila škodu obci v uvedenej výške. Uviedla tiež, že odporkyňa do 10.01.2011 vypracovala odstupné bývalému starostovi v nesprávnej výške a spôsobila škodu obci 1.201,10 Eur. Z výplatnej pásky je zrejmý nesprávny výpočet odstupného, ktorý vypracovala a vypočítala navrhovateľka v nesprávnej výške. Hrubá mzda pre výpočet odstupného mala byť 22.965,31 Eur, 5 násobok odstupné 9 568,90 Eur, navrhovateľka vypočítala odstupné vo výške 10.770,- Eur a tým spôsobila škodu vo výške 1.201,10 Eur. Z výpisu z účtu z ktorého bola predmetná mzda vyplatená 11.01.2011 vo výške 8.723,70 Eur je suma po zrážkach. Navrhovateľka vyplatila toto odstupné mesiac dopredu, keďže 11.1.2011 bol bývalý starosta ešte v pracovnom pomere a odstupné mu prináležalo vo výplate za mesiac január, ktorý je vyplácaný v mesiaci február.
Na pojednávaní dňa 05.03.2015 súd vypočul svedkyňu P., bývalú zamestnankyňu odporcu, ktorá pracovala v učtárni obce. Vo veci uviedla, že odmeny, boli zaúčtované v starom roku a boli vyplatené v roku 2011. Robila pokladníčku a keď pani navrhovateľka robila mzdu, dala rekapituláciu miezd, ktoré zaúčtovala v januári 2011, ale to všetko patrilo do roku 2010. Bolo to aj tak zaúčtované. Posledného januára 2011 bola v Dolnom Kubíne s uzávierkou na daňovom úrade, čím preukázala, že bolo všetko zaúčtované. Mzdy aj daň zo mzdy sa vyplácali potom v januári 2011. Odmeny členom komisií vyplácala v hotovosti, boli to externí členovia, vyplácalo sa im vtedy, keď prišli na obecný úrad, bolo to niekedy od konca januára do 14. februára 2011. Potom mala dovolenku, tak som poprosila kolegyňu na sekretariáte, že by to za ňu vyplatila, keď tam nebude. Keď niekto príde z členov komisií, nech mu vyplatí jeho odmenu. Osobitne mala v obálke peniaze určené na odmeny, túto obálkujej taktiež odovzdala. Keď prišla po jednodňovej dovolenke do práce, tak ju starostka zavolala, že prečo to vypláca a koruny sa mali stopnúť a má vrátiť peniaze, že sa zle vyplácajú. Za toto jej konanie svedkyňa dostala výpoveď, že porušila pracovnú disciplínu. Ďalej uviedla, že vyplácanie odmien sa schválilo za pôsobenia bývalého starostu.
Na tomto pojednávaní bol vypočutý aj bývalý starosta, ktorý sa vo veci akým spôsobom sa vyplácali odmeny pre členov komisií vyjadril tak, že poplatky za zasadnutie komisie schvaľovalo zastupiteľstvo na začiatku volebného obdobia, keď poslanci schválili plat starostu, odmenu poslancom a obecnej rade a komisiám. Malo to byť schvaľované v jednom bloku a vyplácanie sa uskutočňovalo na konci roka z pravidla pred vianocami. Navrhovateľka mala na starosti mzdy a mala povinnosť pripraviť návrh na vyplatenie týchto odmien, aby to bolo v poriadku. Každá komisia mala svoju knihu, kde sa evidoval počet zasadnutí, kde boli podpísaní jednotliví členovia komisie, ktorí sa zúčastnili a navrhovateľka to sčítala, zúčtovala a mala pripraviť návrh na vyplatenie. Väčšinou sa tieto komisie platili v hotovosti. Uviedol, že ak vypracovala za rok 2010 zoznam na vyplatenie členov komisií, neporušila pracovnú disciplínu ale plnila si svoje povinnosti. Pracovníčka mu doniesla návrh, že občan - člen komisie za zúčastnil zasadnutia napr. 4 -krát a za to mu patrí toľko peňazí. Pracovníčka, ktorá vedie zápisnice z obecných zastupiteľstiev komisií alebo prednostka sa vopred opýtala, či môže takto vyplatiť. Svedok povedal: áno. Súhlasil stále ústne, nie písomne. Aj navrhovateľka sa ho niekedy pýtala, či môže tieto odmeny vyplatiť, on súhlasil. Nespomenul si, že by niekedy nesúhlasil, stále to bolo pripravené dobre.
K vyplatenej dovolenke sa svedok vyjadril tak, že priebežne konzultoval s navrhovateľkou, aký má nárok na jej vyplatenie a keď mu patrila, dal pokyn na vyplatenie dovolenky, ktorú čerpal. Ako si svedok spomína, tak v mesiaci 05/2010 bolo u neho veľa dovolenky, ktorú nemal vyčerpanú a potom čerpal dovolenku cez leto - 7 dní a počas kampane mesiac 12/2010. V januári 2011 nemal dovolenku, pričom mu nastávajúca starostka nevyplatila mzdu za mesiac 01/2011. Uviedol tiež, že od obce mu prišla výzva na vrátenie peňazí krátko ako odišiel z úradu. Bola tam suma okolo 1.000,- Eur. Požiadal advokáta zo Žiliny, aby ho zastúpil a od vtedy žiadna spätná väzba nebola, jeho advokát na výzvu reagoval.
Súd sa oboznámil so skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu, s predloženými dôkazmi hlavne s pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 01.04.2002, výpoveďou pracovného pomeru zo dňa 25.02.2011, nesúhlasom navrhovateľky s výpoveďou zo dňa 24.05.2011, zúčtovacou a výplatnou listinou na mesiac December 2010, ktorá bola odovzdaná do učtárne dňa 14.02.2011 pričom zistil nasledujúci stav:
Z pracovnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od 01.04.2002 ako samostatný odborný referent na dobu neurčitú, kde v 6. bode zmluvy sa hovorí, že pracovník je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne, svedomite a riadne dohodnuté práce podľa pracovnej zmluvy v určenom čase. Z výpovede danej odporcom navrhovateľke vyplýva, že túto navrhovateľka prevzala dňa 28.02.2011 a stanovená výpovedná lehota bola odporcom stanovená na dva mesiaca. Ako dôvod výpovede tu bolo uvedené, že navrhovateľka sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v tom, že vypracovala v mesiaci február 2011 zúčtovaciu a výplatnú listinu na mesiac december 2010, a túto 14.02.2011 bez podpisu a súhlasu starostu doručila do učtárne na preplatenie. Na zúčtovacej a výplatnej listine uvedení členovia komisií, ktorí boli schválení v predchádzajúcom volebnom období (2006-2010) a výplatné čiastky na vyúčtovanie.
Ako druhý dôvod bolo uvedené nesprávne vykazovanie na mzdových výkazoch za jednotlivé mesiace od roku 2003 do roku 2010, výška a preplatenie dovolenky bývalého starostu, čím spôsobila finančnú škodu obci vo výške 1.500,- Eur. Napokon je v tejto výpovedi uvedené, že týmto bol v súlade s § 63 ods. 1, písm. e/Zákonníka práce daný výpovedný dôvod, pre ktorý by zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer aj okamžite. Z nesúhlasu navrhovateľky s výpoveďou, ktorá bola odporcovi doručená dňa 26.05.2011 vyplýva, že navrhovateľka odporcovi oznámila, že s výpoveďou nesúhlasí, považuje ju za neplatnú a trvá na tom, aby jej bola naďalej prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy.
Podľa ust. § 59 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.
Podľa ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
Podľa ust. § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 63 ods. 1, písm. e/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa ust. § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
Podľa ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
Podľa ust. § 68 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Súd konštatuje, že v tomto prípade sa odporca - zamestnávateľ rozhodol využiť inštitút výpovede, kedy výpoveďou zo dňa 25.12.2011, ktorá bola písomná a tiež doručená navrhovateľke - zamestnankyni dňa 28.02.2011 ukončil pracovnoprávny vzťah s výpovednou lehotou dva mesiace. Odporca ako dôvod uviedol dva dôvody,
1/ že navrhovateľka sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v tom, že navrhovateľka vypracovala v mesiaci február 2011 zúčtovaciu a výplatnú listinu na mesiac december 2010, a túto 14.02.2011 bez podpisu a súhlasu starostu doručila do učtárne na preplatenie. Na zúčtovacej a výplatnej listine uvedení členovia komisií, ktorí boli schválení v predchádzajúcom volebnom období (2006-2010) a výplatné čiastky na vyúčtovanie.
2/ Nesprávne vykazovanie na mzdových výkazoch za jednotlivé mesiace od roku 2003 do roku 2010 výšku a preplatenie dovolenky bývalého starostu, čím spôsobila finančnú škodu obci vo výške 1.500,- Eur.
Odporca uviedol, že túto výpoveď dáva v súlade s § 63 ods. 1, písm. e/ Zákonníka práce, pre ktorý mohol skončiť pracovný pomer aj okamžite.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod.
Súd má za to, že nedošlo ani pri jednom z odporcom uvádzaných dôvodov k takému porušeniu zo strany navrhovateľky pre ktorý by mohol tak ako odporca uvádza vo výpovedi "skončiť pracovný pomer aj okamžite". Výpoveď nebola navrhovateľke daná okamžitá a odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a navrhovateľka nebola v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornená na možnosť výpovede.Zákonodarca ako dôvody pre ktoré by mohol výnimočne odporca okamžite skončiť pracovný pomer uvádza v ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce a to keby bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo keby závažne porušilpracovnú disciplínu. Treba konštatovať, že pri prvom odporcom uvádzanom dôvode si navrhovateľka plnila svoje povinnosti, ktoré vyplývali zo schválenia obecným zastupiteľstvom, čo potvrdil aj svedok - bývalý starosta na pojednávaní dňa 05.03.2015, kedy dodal aj to, že tak tomu bolo vždy na začiatku volebného obdobia a že k platbám dochádzalo na konci kalendárneho roku, okolo Vianoc. Z tohto dôvodu navrhovateľka vypracovala návrh na vyplatenie odmien pre členov jednotlivých komisií za mesiac december, kedy ešte obce mala povinnosť voči členom v rámci predchádzajúceho volebného obdobia (predchádzajúceho starostu, ktorý bol v úrade do 11.01.2011), následne bol tento doklad už len navrhovateľkou predložený do učtárne a nebolo v tomto konaní preukázané, že by dala výslovný pokyn na preplatenie finančných prostriedkov. Ak sa aj dá hovoriť o porušení pracovnej disciplíny, tak že postupovala v rámci zaužívaných postupov predchádzajúceho starostu a do svojej práce nezapracovala navrhované zmeny nového starostu, ktorý bol vo svojom úrade prvý mesiac, tak sa dá hovoriť len o porušení pracovnej disciplíny a nie o jej porušení závažným spôsobom,tak ako to uvádza odporca vo výpovedi. V tomto prípade v súvislosti s menej závažným porušením pracovnej disciplíny mala byť navrhovateľka písomne upozornená na možnosť výpovede, čo sa ale nestalo a navrhovateľka dostala rovno výpoveď, s čím súvisí aj ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce a to, že ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej
disciplínyje povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu, čo taktiež nesplnil.
Súd pri druhom uvedenom dôvode výpovede posudzoval len obdobie za rok 2010, nakoľko v súlade s ust. § 63 ods. 4, posledná veta Zákonníka práce, kde je uvedené, že pre porušenie pracovnej disciplíny môže dať zamestnávateľ zamestnancovi najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Súd ma aj v tomto prípade za to, že nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka týmto konaním dopustila porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom, čo by zakladalo právo pre odporcu okamžite ukončiť pracovný pomer, nakoľko tomuto ukončeniu nepredchádzalo upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. V konaní bolo zistené, že pokyn na preplatenie dovolenky dal učtárni samotný starosta pred uplynutím funkčného obdobia, navrhovateľka mala údajne predbežne jej výšku len vyčísliť. Ďalej bolo zistené, že odporca v čase konania nevykonával žiadne úkony, aby získal finančné prostriedky (ktoré ako spôsobenú škodu pripisuje navrhovateľke) od bývalého starostu späť, naopak z pojednávania vyplynulo, že odporca by mal bývalému starostovi byť dlžný mzdu za mesiac 01/2011.
Odporcovi sa v tomto konaní nepodarilo preukázať, že by navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu takým spôsobom aby jej mohla byť daná výpoveď bez predchádzajúceho upozornenia zo strany odporcu na porušenie pracovnej disciplíny v predchádzajúcich šiestich mesiacoch, naopak ani štatutárny zástupca odporcu, ktorý dal navrhovateľke výpoveď a ani predchádzajúci, ktorý v tomto konaní vystupoval ako svedok sa nevyjadrili, že by vedeli o porušení povinnosti resp. disciplíny navrhovateľkou. Štatutárny zástupca odporcu, ktorá bola v čase podania návrhu sa na pojednávaní dňa 18.12.2014 vyjadrila k otázke, či dala navrhovateľke za celý čas nejaké kárne opatrenie alebo napomenutie, že navrhovateľka za jej pôsobenia pôsobila len mesiac a pol. Z výpovede bývalého štatutárneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 05.03.2015 tiež nevyplýva, že by si navrhovateľka neplnila svoje povinnosti, resp. že by porušila pracovnú disciplínu, naopak, že plnila vôľu obecného zastupiteľstva.
Pri prvom výpovednom dôvode bolo preukázané, že si plnila svoje povinnosti, čo vyplýva aj zo svedkovej výpovede a to v súvislosti s vyplatením odmien členom komisií za rok 2010, čo bolo za posledný rok funkčného obdobia predchádzajúceho starostu.
Pri druhom prípade navrhovateľka uviedla, že do roku 2003 sa mzdy počítali ručne a od roku 2003 sa prešlo z ručného spracovania miezd na počítačové, s čím mali súvisieť veľké problémy. Ďalej uviedla, že v roku 2010 kedy predchádzajúci starosta končil funkčné obdobie si všimla, že mzdový program chybne uvádza nárok na dĺžku dovolenky. Odporca sa síce vo vyjadrení zo dňa 05.09.2011 vyjadril, že v tomto prípade ide skôr o neznalosť účtovných predpisov navrhovateľky a dodávateľ mzdového programu bude požadovaný o písomné vyjadrenie k tvrdeniam navrhovateľky. Neznalosť navrhovateľky nebola v tomto konaní preukázaná a taktiež odporca nepredložil vyjadrenie dodávateľa mzdového programu.
Súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 25.02.2011 daná navrhovateľke odporcom je neplatné.
Podľa ust. § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.