Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/206/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o. (zn. XXXXX - V. M.) proti žalovanému G. M. - I. G. G. M. (zn. XXXXX/XXXX/.) v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I/ Súd žalobu zamieta.

II/ Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

III, Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - G. M., F. I. G. G. v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XC/X/XXXX, zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 21.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Svoju žalobu (zn. XXXXX - V. M.) odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo Zmluvy z úvere č. XXXXXXXXX s dlžníkom Z. U., T.. XX.XX.XXXX pod č. exekúcie súdneho exekútora EX XXXX/XXXX rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.08.2012 (konanie začalo dňa 14.05.2012) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 88 dní). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 2.900,98 Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 580,20 Eur t. j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou) s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručený čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj nálezy Ústavného súdu SR. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. §15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Trebišov Uznesením č. -8 zo dňa 09.10.2012 rozhodol o spojení vecí špecifikovaných v rozhodnutí na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod č. . Uznesením č. -13 zo dňa 09.12.2014 súd rozhodol o vylúčení vecí špecifikovaných v

rozhodnutí na samostatné konanie, z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktoré súd veci spojil na spoločné konanie; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2014.

Žalobca v tejto svojej žalobe namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Trebišov, pričom o tejto námietke bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č. konania: -15 tak, že sudkyňa Okresného súdu Trebišov JUDr. Monika Koščová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.: . Rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, doručenka sa nachádza v sp. č. /spis t. č. sa nachádza na NS SR/.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 23.01.2015 uviedla, že z dôvodu nepreukázania podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003 Z. z. považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a žiada aby ju súd zamietol.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 24.03.2015, na ktoré sa však nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca a ani žalovaná. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania, trvala na doručených písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 19.03.2015 návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Súd tento návrh vyhodnotil v zmysle ust. § 119 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ako neobsahujúci dôležitý dôvod a zároveň ako nedôvodný a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie pojednávania a vec prejednal v zmysle ust. §101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti účastníkov konania. V žiadosti právny zástupca žalobcu poukázal na ust. § 15 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že už v návrhu na začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho manažmentu prejednaním a rozhodnutím veci. Uviedol, že žalobcovi do dnešného dňa nebolo doručené rozhodnutie Krajského súdu o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Trebišov. Žalobca trvá na tom, aby mu toto rozhodnutie bolo doručené a v prípade, že KS rozhodne, že sudcovia Okresného súdu Trebišov z prejednania veci vylúčení nie sú, má záujem sa proti tomuto rozhodnutiu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami predovšetkým podaním sťažnosti na Ústavný súd SR, pretože týmto postupom dôjde k porušeniu jeho základných práv a slobôd. V tejto nadväznosti súd poukazuje na to, že o námietke zaujatosti voči okresnému súdu bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č. konania: -15, ktoré právny zástupca žalobcu prevzal tak, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Nakoľko neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť zákonného sudcu a ani žalobca nevzniesol konkrétne voči tomuto sudcovi námietku zaujatosti, a v nadväznosti na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu o nedoručení rozhodnutia o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Trebišov nie je pravdivé, súd považoval podanie žalobcu na zrušenie termínu pojednávania za nedôvodné a vec prejednal v zmysle ust. §101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníkov konania.

Právny zástupca žalobcu zaslal súdu dňa 19.03.2015 návrh na prerušenie konania z dôvodu, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Uviedol, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok v uvedenom konaní má zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody ma fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Z uvedeného dôvodu žiadal súd , aby podľa §109 ods. 2 písm. c, OSP rozhodol o prerušení konania. Podľa ust. §109 ods. 2 písm. c, OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V predmetnom prípade súd nedal podnet na konanie, v ktorom sa rieši predbežná (prejudiciálna) otázka a súd dospel k záveru, že v prejudiciálnom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, v prejednávanej veci možno riadne pokračovať v konaní bez jeho prerušenia, lebo

formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre túto vec, z hľadiska jej právneho odôvodnenia, významná. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o prejudiciálnej otázke, zamietol /výrok III/.

Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise ako aj oboznámením sa s pripojený spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn.: a zistil tento skutkový stav :

Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci č. exekučného spisu EX XXXX/XXXX - sp. zn. súdu spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX XXXX/ XXXX nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.08.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehote (omeškanie viac ako 88 dní). V predmetnom prípade podľa žalobcu neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučného súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po dlhej dobe. Podľa žalobcu je postup súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu škody, túto si uplatňuje vo výške 2.900,98 Eur, predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 580,20 Eur t. j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Ústave SR.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.01.2015 uviedol, že návrh žalobcu je zmätočný. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Nesprávny úradný postup žalobca špecifikuje ako nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote) a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok (zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak má byť nesprávnym úradným postupom zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zák. č. 514/2003 Z.z. Pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý, či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí,

nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca namieta práve vyššie popísaný postup súdu, ktorý sa nepochybne prejavil vo vydanom rozhodnutí, t.j. v tom, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením zamietnutá. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z citovaných zákonných ustanovení (§44 ods. 2 Exekučného poriadku) je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby zákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je namieste posudzovať. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote žalovaná považuje za nevyhnuté v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie §44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). K uplatnenej škode žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku, čo však žalobca v tomto konaní nepreukázal a preto je potrebné jeho nároku považovať za hypotetické. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20 % z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu. V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR č. , kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca neupresnil v čom a aká situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Žalovaná považuje za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody. Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z. z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú. Žalovaná ešte vo svojom podaní poukázala na to, že vzhľadom na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená

škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaná zároveň uviedla, že si uplatňuje právo na náhradu trov konania.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: bolo zistené, že Okresnému súdu Trebišov bola dňa 19.07.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. M. Y. pod č. EX XXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: G. XXXXX/XX, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO : 35 922 761 dňa 19.07.2011 a ktorý sa stal právoplatným dňa 15.08.2011 a vykonateľným dňa 18.08.2011. Uznesením zo dňa 31.07.2012 č. konania: -10 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. §3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa ust. §3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa ust. §4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Podľa ust. §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ust. §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa ust. §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ust. §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa ust.§ 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa ust. § 17 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Podľa § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa ust. §44 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom do 17.01.2013, Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa ust. § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 17.01.2013, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 17.01.2013, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania v tomto konaní, bolo povinnosťou súdu sa vysporiadať s touto námietkou premlčania. Z obsahu podania žalovanej zo dňa 23.01.2015 je zrejmé, že žalovaná vznáša námietky premlčania voči všetkým nárokom, ku ktorým došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky predo dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Prvé nároky na predbežné prerokovanie boli žalovanej doručené dňa 23.4.2012. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 19.07.2012, t.j. až po dni 23.04.2009 a preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že v tomto prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde, súd poukazuje na to, že je pravdou, že žaloba v tejto veci bola podaná na súde dňa 27.09.2012 a predbežné prerokovania nárokov u žalovanej boli podané dňa 23.04.2012, teda pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty 6 mesiacov na prerokovanie týchto nárokov (ustanovenie § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. ), avšak konanie na súde prebiehalo odo dňa podania žaloby , t.j. odo dňa 27.09.012 aj naďalej a súd rozhodol vo veci dňa 24.03.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody za situácie, z ktorej je zrejmé - vyplýva to z vyjadrenia žalovanej zo dňa 23.01.2015, že žalovaná nemieni týmto nárokom žalobcu vyhovieť a to tak, že žalobu zamietol. Preto v predmetnej veci nejde o žalobu, ktorú by v čase rozhodovania súdu bolo možné považovať za predčasne podanú.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje , aby boli kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kedy ešte neplatilo súčasné znenie ustanovenia §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré bolo do zákona zavedené až s účinnosťou od 01.01.2013, v tomto rozhodnom čase neobsahovalo, ako je zrejmé z vyššie uvedenej citácie tohto znenia, čo možno považovať za nesprávny úradný postup, to však neznamená, že súd nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné okolnosti uvedené v ustanovení §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci danom mu ustanovením §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto mal súd po vykonanom dokazovaní za to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie prvej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup. Z exekučného spisu je zrejmé, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 21.05.2012 bola súdu doručená dňa 19.07.2012, ktorý o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol dňa 31.07.2012; táto bola zamietnutá. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, v tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného, ktorý uviedol, že pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý, či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca namietal vyššie popísaný postup súdu, ktorý sa nepochybne prejavil vo vydanom rozhodnutí, t.j. v tom, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením zamietnutá. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto podľa názoru súdu vylúčená. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu špecifikovaného ako nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda rozhodnutie o návrhu po 15-dňovej lehote), z dikcie citovaného §44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 17.01.2013 vyplýva, že o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne súd do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, avšak ako vyplýva z ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku to neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri potrebe materiálneho prieskumu súladu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom je 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve preto zákon nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navyše v predmetnom prípade súd konštatuje, že súd o návrhu rozhodol dňa 31.07.2012, teda v lehote 15 dní. Na základe takto zisteného stavu má súd za to, že exekučný súd konal v rámci zákona a tak ako mu to ukladá zákon. Zároveň nebolo zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v tejto exekučnej

veci došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Po tomto zhodnotení mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že v tomto prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

Pokiaľ ide o škodu, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a ani výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalobca v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali, škodu uplatnil len vo výške uplatnenej istiny s príslušenstvom z exekučného konania. Takisto ani neprodukoval žiadne dôkazy ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške vyjadrenej percentom z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti žalobcu o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože za situácie, keď nebol preukázaný prvý z atribútov podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup a keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne, za takejto situácie by vykonanie prípadné odročenie pojednávania za účelom dokazovania znaleckým posudkom bolo nehospodárne. Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol /výrok I/.

Nakoľko bol žalovaný v tomto konaní úspešný vznikol mu v zmysle ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pretože si žalovaný v tomto konaní uplatnil náhradu trov konania avšak ich nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu nie je zrejmé, aby mu nejaké trovy vznikli, súd o jeho nároku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku /výrok II/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.