Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-5377-2011.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Subarea
20Er/5377/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Ing. D. F., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Danielom Blyšťanom,s.r.o., advokátom, AK so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, proti povinnému: ONEP, s.r.o., so sídlom Mäsiarska 70, 040 01 Košice, IČO : 36190292, právne zastúpený JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, AK so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice o vymoženie 663,88 EUR a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlavňovou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Hlavná 115, takto :
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii zamieta.
odôvodnenie:
Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 10. 2011, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 10. 2011 a exekučného titulu, ktorým je rozsudok, vydaný Okresným súdom Košice I dňa 19. 5. 2009, č. k. 29Cb/55/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.1.2010, č.k. 4Cob/117/2009, poveril súd súdneho exekútora JUDr. Máriu Hlavňovú vydaním poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *, dňa 15.11. 2011, vykonaním exekúcie na vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 663,88 Eur.
Dňa 31. 1. 2012 vydal Okresný súd Košice I uznesenie č. k. 20Er 5377/2011-35, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii. Voči uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 22. 2. 2012, v ktorom uviedol,že právny názor súdu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie nemá opodstatnenie v zákone, keďže podľa ust. § 580 OZ zánik záväzkov nastáva okamihom, kde sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli a nie v čase, kedy ku prejavu, ktorý smeruje k započítaniu, došlo. Tento názor je zastávaný nielen v doktríne ale aj v judikatúre. Prejav len jedného z účastníkov, smerujúci k započítaniu je výslovným jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi, ktorého obsah a účinnosť nezávisí od vôle druhého účastníka. Občiansky ani Obchodný zákonník nepredpisujú doručenie zásielky obsahujúcej právny úkon, smerujúci k započítaniu, do vlastných rúk druhého účastníka. Preto postačí ak sa takáto zásielka ocitne vo sfére jeho dispozície tým, že získa možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Pokiaľ ide o procesné štádium uplatnenia námietky započítania, žalovaný tak môže urobiť v konaní na súde prvého stupňa. V odvolacom konaní nemôže žalovaný podľa judikatúry účinne použiť na započítanie svoju pohľadávku proti pohľadávke žalobcu. naproti tomu súdna prax vyvodila, že námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného proti oprávnenému v exekučnom konaní. Z toho, že povinný môže vzniesť námietku započítania vzájomnej pohľadávky v rámci exekúcie bez toho, aby musel svoj nárok uplatniť samostatnou žalobou vyplýva, že táto pohľadávka nemusí byť judikovaná. Posudzovanie dôvodnosti námietky započítania vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému znamená, že súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie (aj pri konaní o námietkach z týchto dôvodov) vlastnými prostriedkami uvedenými v ust. § 120 ods. 2 OSP v rámci konania zisťuje, či tvrdená pohľadávka vznikla, či bol urobený kompenzačný prejav vôle, či a kedy sa obe pohľadávky stretli a v akom rozsahu. Za tým účelom je súd tiež povinný nariadiť pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Na základe uvedeného povinný navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť a po vykonanom dokazovaní námietkam vyhovieť.
Oprávnený sa k podanému odvolaniu povinného nevyjadril.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 50 ods. 1 č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak je uznesenie, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 159 ods. 2 O. s. p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
V súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p., podaním odvolania sa uznesenie vydané súdnym úradníkom zrušilo včas podaným odvolaním, nakoľko podľa § 202 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti napadnutému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, ak by o námietkach proti exekúcii rozhodol sudca toho istého súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že vo veci musí rozhodnúť sudca toho istého súdu, pričom jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto súd opätovne preskúmal námietky povinného proti exekúcii ako aj dôvody jeho odvolania.
Len pre úplnosť súd uvádza, že povinný v námietke proti exekúcii uviedol, že povinný eviduje voči oprávnenému pohľadávku minimálne vo výške 170.502,52 Eur, kde pohľadávka povinného voči oprávnenému je podstatne vyššia ako pohľadávka oprávneného voči povinnému. Povinný vo svojich námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie uvádza, že oprávnený prevzal od bývalej zamestnankyne povinného p. U. sumu 75.516.- Sk ( 2.506,67 Eur ) z titulu zaplatenia za tovar dodaný povinným a do dnešných dní tieto finančné prostriedky povinnému nevrátil. Podľa názoru povinného, nakoľko oprávnený dlhuje povinnému podstatne vyššiu sumu, ako je v exekúcii vymáhaný nárok, pohľadávky voči oprávnenému sú zročné a vymáhateľné súdom, jednostranne započítava povinný časť svojej pohľadávky z titulu nevrátenia peňazí prijatých od U. do pokladne povinného, čím podľa názoru povinného neexistuje žiadna pohľadávka oprávneného voči povinnému. Nakoľko podľa názoru povinného sa pohľadávky stretli ešte pred začatím exekučného konania, je toho názoru že v čase podania návrhu na výkon exekúcie oprávneným, neexistovala pohľadávka oprávneného voči povinnému.
Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril v tom zmysle, že trvá na návrhu na výkon exekúcie zo dňa 26.10.2011 v plnom rozsahu. Oprávnený je toho názoru že neboli naplnené podmienky započítania pohľadávok, nakoľko povinný až v námietkovom konaní v decembri 2011 (teda po začatí exekučného konania, ktoré začalo 26.10.2011 ), vzniesol námietku započítania pohľadávok.
Súd po opätovnom preskúmaní námietok povinného, ako aj jeho odvolania a k nemu priložených príloh dospel k záveru, že námietky povinného súd nedôvodné, exekúcia začala v súlade s Exekučným poriadkom, povinný ani v odvolaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik vymáhaného nároku.
Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 19.5.2009, č.k. 26Cb/55/2008-120, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.1.2010, č.k. 4Cob/117/2009, ktorým súd priznal žalobcovi (v tomto konaní oprávnenému) náhradu trov konania vo výške 663,88 Eur, ktorú sumu bol žalovaný (v tomto konaní povinný) zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Košice I nadobudol vo výroku o náhrade trov konania právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.4.2010.
Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 1 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Rozlišujeme jednostranné započítanie upravené v tomto ustanovení a dohodu o započítaní (§ 581 ods. 3). Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok).
K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl.
Aj pri výkone rozhodnutia (exekúcii) môže povinný uplatniť námietku smerujúcu k započítaniu vzájomnej pohľadávky, a to bez toho, aby musel svoj nárok uplatniť samostatnou žalobou (R 34/1967). Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Českej republiky Cpj 159/79 publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ročník 1981 pod č. 21 (R 21/1981) námietkou započítania možno uplatniť vzájomnú pohľadávku povinného voči oprávnenému bez ohľadu na to, či táto vzájomná pohľadávka vznikla pred vydaním rozhodnutia, ktoré je podkladom súdneho výkonu (exekúcie), alebo až po jeho vydaní. Zánik vymáhanej pohľadávky spôsobuje síce kompenzačný prejav, avšak nastane okamihom, keď sa pohľadávky stretli, teda keď nastala ich splatnosť. Ak sa stretla pohľadávka priznaná oprávnenému vykonávaným rozhodnutím s pohľadávkou povinného až po vydaní vykonávaného rozhodnutia (titulu), bude namieste zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), t.j. z dôvodu zániku priznaného práva po vydaní rozhodnutia. Ak však dôjde k stretnutiu pohľadávok pred vydaním vykonávaného rozhodnutia, bude namieste zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu neprípustnosti exekúcie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Zánik vymáhanej pohľadávky započítaním je však dôvodom na zastavenie exekúcie len v prípade, že námietka započítania bola urobená až po vydaní vykonávaného rozhodnutia. V exekučnom konaní možno totiž prihliadať len na to, čo sa udialo po vydaní titulu, ak takáto okolnosť znamená zánik práva. Okolnosti, ktoré znamenajú zánik práva a ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon dovoľuje uplatňovať len v základom konaní, a to spôsobom na to určeným. Ak bol prejav vôle smerujúci k započítaniu urobený predtým, než bolo vydané vykonávané rozhodnutie, malo byť k zániku pohľadávky prihliadnuté už v základnom konaní; podmienky pre zastavenie exekúcie v takom prípade splnené nie sú. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.10.2012, sp. zn. 6 MCdo/19/2011).
Záväzok povinného voči oprávnenému predstavuje povinnosť uhradiť 663,88 EUR , ktorá vyplýva z exekučného titulu. Podľa tvrdení povinného oprávnený má voči povinnému dlh vyplývajúci z toho, že prevzal od bývalej zamestnankyne p. U. sumu vo výške 2 506,67 Eur z titulu zaplatenia za tovar dodaný povinným, ktoré prostriedky oprávnený povinnému nevrátil.
Pre započítanie jednostranným právnym úkonom musia byť splnené tieto predpoklady: dlžník urobil prejav, ktorým sledoval započítanie voči veriteľovi, pohľadávky dlžníka a veriteľa sú vzájomné, plnenie je rovnakého druhu, započítanie pohľadávok nie je vylúčené dohodou alebo zákonom.
Existenciu pohľadávok povinného voči oprávnenému nemá súd za preukázanú. Na základe neurčitých tvrdení povinného súd nemá za to, že tvrdená pohľadávka povinného voči oprávnenému (aj keby existovala) je splatná. Rovnako nebol súdu predložený ani započítací prejav povinného adresovaný oprávnenému. Tvrdenia obsiahnuté v námietkach povinného a v odvolaní povinného nie sú podložené relevantnými dôkazmi a nie sú ani označené dôkazy na ich preukázanie. Predložený pokladničný doklad preukazuje len to, že spoločnosť ONEP s.r.o. prevzala od p. U. sumu vo výške 2 506,67 Eur, nemožno však z neho vyvodiť žiaden nárok povinného voči oprávnenému.
Na základe uvedeného sa súd ustálil na tom, že neboli naplnené zákonné predpoklady na započítanie pohľadávok a teda nebolo preukázané, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný nenamietal iné okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku ani iný dôvod neprípustnosti prebiehajúcej exekúcie, preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné