Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30T-153-2014.pdf
PDF · 102.24 KB
Case nature
Area
Subarea
30T/153/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obžalovaného F. C., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s použitím § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.3.2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný: A. C.P., nar. XX.XX.XXXX S. O., trvalo bytom C., adresa na doručovanie písomností: C., T. Č.. XXX/XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,
je vinný, že
v dobe od 12.01.2014 do 27.08.2014 v C. D. T. X. XXX/XX v byte svojich rodičov po predchádzajúcich slovných vulgárnych nadávkach sa opakovane slovne vyhrážal zabitím svojmu otcovi F. C., nar. XX.XX.XXXX, a matke M. C., nar. XX.XX.XXXX, potom ako mu odmietli poskytnúť finančné prostriedky na zabezpečenie psychotropných látok pre jeho potrebu, čo u jeho rodičov vzbudilo dôvodnú obavu o ich život a zdravie tým, že vyhrážky voči nim naplní, pričom M.D. C. dňa 24.08.2014 zo strachu pred ním sa utiekla schovať k dcére do obce A., nakoľko držal v ruke vyskakovací nôž a vyhrážal sa, že všetkých zareže,
teda
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - na blízkej osobe a na osobe vyššieho veku,
čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s použitím § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím §§ 37 písm. m), 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Na obžalovaného A. C. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava obžalobu pre spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s použitím § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom a právnom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Po preskúmaní obžaloby súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, svedkov poškodených F. C.Ť. V. M. C., svedkov W. H. V. V. C., A. výpovede svedkov O. G. V. S. C., vypočul znalkyňu MUDr. O. B. a oboznámil listinné dôkazy.
Obžalovaný O. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sám uviedol, že je pravda, že sa hádal s rodičmi, ale určite nie je pravda, žeby sa im vyhrážal smrťou. Na položené otázky ďalej uviedol, že obaja rodičia mu po návrate z výkonu trestu dávali peniaze, boli to rôzne sumy, asi 100 euro mesačne. Dávali mu ich dobrovoľne. Tieto peniaze míňal väčšinou na pervitín. Voľakedy sa s rodičmi hádal kvôli tomu, že mu hovorili, aby si našiel prácu, ale bolo to ťažké, lebo všade chceli register trestov. Iný dôvod hádok nebol. voľakedy s rodičmi hádal kvôli tomu, že mi hovorili aby som si našiel prácu, ale bolo to ťažké, lebo všade chceli register trestov. V ten deň, keď malo dôjsť k spáchaniu trestného činu sa podľa obžalovaného nič nestalo. Jeho matka odišla k dcére na návštevu. Obžalovaný poprel, že by sa rodičom vyhrážal smrťou alebo pomstou, keď sa vráti s basy. S rodičmi má dobrý vzťah, keď bol vo výkone trestu tak ho podporovali, navštevovali ho, nosili mu balíky, posielali peniaze. Rodičia od neho chceli, aby išiel na liečenie kvôli drogovej závislosti. Obžalovaný išiel za psychiatriškou v Hlohovci, tá mu povedala, aby znovu prišiel na odber moču. Videl, že sa k nemu chová rovnako ako v base a povedal, že tam chodiť nebude. Chcel som ísť za MUDr. C. do Piešťan, no medzitým sa stalo, že otec zavolal na neho záchranku, v Trnave podpísal reverz, aby ho pustili. Na otázku, či bol pod vplyvom návykových látok, keď sa to stalo, obžalovaný uviedol, že to bol už taký dojazd, mal absťák. Dal si tabletky - rivotril, dal si tri alebo štyri tabletky, bol nervózny. Tieto tabletky používal aj v minulosti. Čo sa v ten konkrétny deň stalo si všetko nepamätá, mal výpadky pamäte. Na otázku ako často v období, keď malo dôjsť k trestnému činu užíval drogy, obžalovaný uviedol, že si dával asi dvakrát za týždeň pervitín. Jedna dávka stála asi 20 Euro. Predtým, ako ho naposledy pustili z výkonu trestu užíval heroín, užíval ho asi 12 rokov.
Svedkyňa poškodená M. C., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od januára 2014 až do toho 26.8.2014 to bolo v poriadku. V ten deň prišiel obžalovaný z vonku, sadol si do kresla v obývačke a svedkyňa sa zobrala k dcére do Pastuchova, lebo tam chodieva na návštevu. Bola u dcéry dva dni, telefonovala domov a obžalovaný jej hovoril, aby prišla domov, že otec je smutný, predsa už len má svoj vek. Keď prišla domov, tak ju obžalovaný privítal, dal jej pusu a povedal, že bude dobre. Na druhý deň ráno vstala a manžel jej hovoril, že syn je nejaký nesvoj, je nervózny, tak išla za ním a dala mu jednu svoju tabletku Neurol, ktorú má na spanie, ktorú má od svojej psychiatričky. Obžalovaný bol oblečený, oholený a hovoril, že ide von. Manžel povedal, že s obžalovaným nie je niečo v poriadku, aby zavolali 112. Svedkyňa poškodená zavolala na číslo 112, telefón dala manželovi, on to s nimi vybavil, potom prišla sanitka, ale aj s policajtmi. Keď prišli policajti s doktorkou, svedkyňa poškodená im otvorila dvere, zostala s lekárkou na chodbe, prvý išli dovnútra policajti. Prečo lekárka nešla dovnútra a prečo ju požiadala, aby som s ňou zostala radšej na chodbe to nevie. Potom išli do vnútra a bol koniec. Nebolo jej úmyslom, aby sa syn dostal do basy, bola rada, že sa z basy vrátil a chcela, aby išiel na liečenie, bola prekvapená, že došli policajti. Zobrali ho do Trnavy na psychiatriu a odtiaľ ho pustili. Oni chceli, aby obžalovaný išiel na liečenie a nie do basy. Chcela by súd poprosiť, aby obžalovanému nariadili liečenie a dúfa, že sa z toho dostane. Od 12.1.2014 do 27.8.2014 nemali s obžalovaným nijaké verbálne konflikty. V tomto období obžalovaného živili oni (rodičia), chceli, aby začal žiť normálny život. Všetko mu dávali oni, on dostával iba sociálku. Dávali jeden alebo dvakrát do mesiaca 5 alebo 10 Euro, viac to nebolo. Obžalovaný si od nej alebo od jej manžela pýtal peniaze. Niekedy mu dala peniaze, niekedy nie. Keď mu odmietla dať peniaze, tak jeho reakcia nebola nijaká. V uvedenom období sa jej obžalovaný nevyhrážal ublížením na zdraví alebo usmrtením a nebála sa ho. Na otázku, prečo dňa 24.8.2014 odišla z domu, poškodená odpovedal, že išla k dcére na návštevu. Nakoľko sa svedkyňa poškodená podstatne odchyľovala od svojej výpovede z prípravného konania, súd na návrh prokurátora prečítala jej výpoveď z prípravného konania a požiadal svedkyňu poškodenú, aby rozpory medzi výpoveďami vysvetlila. Na otázku prečo v prípravnom konaní popísala, že syn bol na ňu agresívny, slovne na ňu útočil, dvakrát
sa jej vyhrážal, že ju podreže a že sa ho bála za toto jeho správanie svedkyňa poškodená uviedla, že nie je pravda, že sa jej syn vyhrážal, že ju podreže, to policajtom nepovedala. Nie je pravda, že sa ho bála, lebo vedela, že jej neublíži, to sa len vystavoval, lebo chcel peniaze za každú cenu. Ja keď vypovedala u policajtov bola zmätená, nevie, čo u policajtov vypovedala. Na polícii vypovedala preto tak, lebo bola úplne mimo, musela si zobrať tabletky od MUDr. U.K.Z.. K výpovedi ju nikto nenútil. Policajtom nehovorila, že je v zlom psychickom stave, nenapadlo ju to.
Svedok poškodený F. C., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po tom ako sa vrátil obžalovaný z výkonu trestu, tak žil s nimi v rodine. Svedok poškodený mu nasporil sumu 800,- Euro, ktorú mu postupne dával, no asi za mesiac sa tieto peniaze minuli. Počas tohto obdobia sa správal dobre, neboli problémy. Keď došli peniaze tak si obžalovaný buď od neho alebo od manželky peniaze pýtal, niekedy medzi ním a manželkou došlo k hádke, s ním sa nehádal. Do 27.8.2014 sa nič zvláštne nestalo. V ten deň ráno vstal a videl som, že syn je oholený, pýtal sa ho čo sa deje, on mu povedal, že sa aj osprchoval a povedal, že sa oholil, aby s ním potom nemali veľa roboty. Spočiatku to nechápal, no potom išiel za manželkou a dal jej do ruky papierik, na ktorom bolo napísané, čo mu majú zahrať na pohrebe. Svedok poškodený pochopil, že ide o samovraždu, tak zavolal záchranárov a odovzdal ho do rúk zdravoťákom. Záchranári prišli aj s doprovodom polície a odviezli ho od Trnavy. Poobede sa dozvedel, že syn je znovu v Hlohovci a pochopil, že keď sa vráti domov, tak budem znova v situácii, v ktorej som bol ráno. Ide o chorého človeka, ktorý je tvrdý narkoman a ktorého on nemohol kontrolovať, nakoľko nemá na to ani sily, ani prostriedky. Uvažoval nad tým a dospel k tomu, že ho treba dostať pod kontrolu, tak na neho podal trestné oznámenie s tým vedomým, že súdom mu bude nariadená detoxikácia a ústavné liečenie pod dozorom. Viem, že v Trnave syn podpísal reverz a zdravotníci ho pustili. Vedel, že keď podá trestné oznámenie, že bude pod kontrolou a že mu bude súdom nariadené ústavné detoxikačné liečenie. Na otázku, či v období od 12.1.2014 do 27.8.2014 sa obžalovaný jemu alebo jeho manželke vyhrážal usmrtením, svedok poškodený uviedol, že jemu sa nikdy v živote nevyhrážal, či manželke to nevie. Nepočul nikdy, žeby obžalovaný povedal, že ich všetkých pozabíja a že aby pokapali. Na otázku, či jeho manželka dňa 24.8.2014 odišla zo spoločnej domácnosti poškodený uviedol, že to nebolo prvýkrát. Obžalovaný keď prišiel domov opitý alebo nafetovaný, tak manželka niekedy odišla k dcére kde bol kľud, pretože je psychicky labilná a jeho správanie neznášala. Nakoľko sa svedok poškodený podstatne odchyľoval od svojej výpovede z prípravného konania, súd na návrh prokurátora prečítal jeho výpoveď z prípravného konania a požiadal svedka poškodeného, aby rozpory medzi výpoveďami vysvetlil Na otázku prečo v prípravnom konaní uviedol, že sa mu, resp. jeho manželke vyhrážal, že im vulgárne nadával, že sa jeho manželka obžalovaného bojí svedok poškodený uviedol, že nikdy nepočul, žeby sa obžalovaný jemu vyhrážal, že mu ublíži. Je pravda, že keď sa obžalovaný hádal s manželkou, tak jej pri tej hádke povedal, že ju podreže ako sliepku, bol vtedy nadrogovaný a nevedel čo hovorí. Je pravda, že manželka mu niekedy povedala, že má z obžalovaného obavu. Pokiaľ ide o to, akým spôsobom odviedli zdravoťáci jeho syna, vtedy keď prišli do bytu on bol v kuchyni a vyšiel z nej až keď ho odvádzali, keď boli na chodbe bytu. Na otázku, ako sa obžalovaný správal, keď si pýtal peniaze a keď mu ich odmietli dať, svedok poškodený uviedol, že im nadával, sem tam aj vulgárne.
Svedok W. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní. Svedok, príslušník PZ bol spolu so svedkom O. G. prítomný v byte manželov C. (poškodených) v C. D. T. X. XXX/XX, keď bola privolaná rýchla zdravotnícka pomoc. Popísal, že po príchode ich čakala pred bytom na chodbe pani M. C., ktorá povedala, že syn je v obývačke a má v ruke nôž. Svedok vstúpil s kolegom do izby, v kresle sedel obžalovaný a mal v ruke nôž. Na opakovanú výzvu príslušníkov polície nôž odhodil a odišiel s príslušníkmi polície do sanitky, ktorá ho zaviezla do Trnavy. Pri odchode z bytu povedal obžalovaný svojej matke, že toto nemala robiť a keď príde domov, tak ich všetkých zabije.
Za súhlasu procesných strán súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka O. G. z prípravného konania. Jeho výsluch bol vykonaný v súlade so zákonom a súd nepovažoval jeho vypočutie na hlavnom pojednávaní za nevyhnutné. Svedok vo svojej výpovedi v podstate zhodne ako svedok H. popísal okolnosti predchádzajúce zaisteniu obžalovaného a jeho prevoz do FNsP Trnava. Ohľadne skutočností, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu nič podstatného neuviedol.
Za rovnakých podmienok súd na hlavnom pojednávaní prečítal i výpoveď svedka S.Í. C. z prípravného konania, ktorý je bratom obžalovaného. Svedok vo svojej výpovedi neuviedol podstatné skutočnosti vzťahujúce sa ku konaniu obžalovaného, ktoré je mu kladené z vinu. O problémoch obžalovaného z rodičmi vi od rodičov.
Svedkyňa V. C., sestra obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že to bolo niekedy v septembri, keď k ním do Pastuchova prišla jej mama, hovorila, že Peter zasa robí problémy, že prišiel domov z nožom, ktorý mal od krvi a uviedol, že to všetko skoncuje. Povedal, že všetkých pozabíja a potom zabije seba. Mama bola rozrušená a bála sa. Mama jej hovorila, že sa bojí, nakoľko jej obžalovaný povedal, že ju podreže ako sliepku, hocikde. Potom volal otec mame, aby prišla domov a mama išla domov. Svedkyňa prišla k rodičom do Hlohovca prvý pracovný deň po víkende a to už obžalovaný nebol doma. Rodičia jej ukazovali lístok, čo im dal obžalovaný, na ktorom bolo napísané, čo mu majú zahrať, keď si zoberie život. Mama i otec svedkyni popisovali situáciu čo sa doma stalo, potom išli k policajtom a tam ju vypočúvali. Nevie uviesť, či to bolo v septembri, lebo tieto situácie sa opakujú a trvajú už 30 rokov. Na otázku ako často dochádzalo k takémuto správaniu obžalovaného svedkyňa uviedla, že sa stránila stretávania sa s obžalovaným, pretože od rodičov opakovane pýtal peniaze a keď mu ona dohovárala, tak si skočili do vlasov, takže sa mu radšej vyhýbala. Rodičom chodila pomáhať, často pred ňou zatajovali, čo sa u nich deje, nechceli ju zaťažovať a až potom to všetko vyšlo najavo. Svedkyňa tiež uviedla, že nevie o tom, žeby sa jeho správanie dostalo do úrovne, žeby svoje vyhrážky naplnil, vie, že to bolo v tej verbálnej rovine. Mama svedkyni hovorila, že obžalovaný mal v ruke nôž, že bol krvavý, že s ním stále vyskakoval, a to na ňu tak zapôsobilo, že sa bála, že svoje vyhrážky uskutoční. Mama svedkyni vravela, že keď mal obžalovaný ten nôž, tak sa bála, že ich pozabíja. Keď to hovorila tak stále plakala, bola vynervovaná, už nemohla ani spávať.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul i znalkyňa MUDr. O. B., ktorá spolu s MUDr. Ľ. P. podali v prípravnom konaní znalecký posudok o vyšetrení duševného stavu obžalovaného. Znalkyňa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zopakovala závery písomne podaného znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, ýe obžalovaný netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Ide u neho o polymorfnú závislosť u abnormne štruktúrovanej osobnosti. Trpí zmiešanou poruchou osobnosti a závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok. U obvineného je v stave intoxikácie a predovšetkým v stave abstinenčných príznakov prítomná agresivita zameraná proti iným osobám, ako aj agresivita zameraná proti sebe. Obvinený si je plne vedomý svojho správania pod vplyvom psychoaktívnych látok. Obžalovaný má v plnej miere zachované ovládacie a rozpoznávanie schopnosti vo vzťahu ku svojmu správaniu. Znalci navrhli u neho vykonať ochrannú protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou. Znalkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že jeho polymorfná závislosť má jednoznačne vplyv na jeho konanie a správanie.
Z listinných dôkazov boli na hlavnom pojednávaní oboznámené najmä zápisnica o vydaní veci z čl. 114, fotokópia z knihy fonogramov a hlásení OO PZ HC z 27.8.2014 z čl. 115, zápis o dychovej skúške z 27.8.2014 obž. z čl. 117, správa Mesta Hlohovec z čl. 130-131, správa ÚPSVaR Hlohovec z čl. 132, posudok z ÚVTOS Leopoldov z čl. 133-134, odpis registra trestov z čl. 192-193.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že došlo k spáchaniu skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a že tento skutok spáchal obžalovaný A. C.. Sám obžalovaný spáchanie skutku prakticky popiera, no usvedčujú ho najmä výpovede svedkov poškodených M. C. V. F. C., ako i výpovede svedkov W. H., V. C. a závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie. Z výpovedí poškodených i svedkov vyplýva, že obžalovaný po návrate do domácnosti svojich rodičov z výkonu trestu odňatia slobody naďalej užíval pervitín a to pravidelne, niekoľkokrát týždenne. Sám obžalovaný sa k takémuto správaniu priznal a rovnako i závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie preukazujú jeho viacročnou polymorfnú závislosť na psychoaktívnych látkach. Zo záverov znaleckého dokazovania, ako i z výpovedí svedkov poškodených vyplynulo, že obžalovaný pod vplyvom týchto návykových látok sa správal agresívne a vulgárne voči poškodeným. I keď obaja svedkovia poškodení na hlavnom pojednávaní pri svojich výpovediach sa snažili zľahčiť správanie obžalovaného, respektíve neuvádzali niektoré skutočnosti ohľadne jeho správania, ktoré sú obsiahnuté v skutkovej vete obžaloby, vo svojich výpovediach v prípravnom konaní podrobne a vierohodne popisujú správanie obžalovaného, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba. Pokiaľ súd, v súlade so zákonom, konfrontoval svedkov poškodených s odlišnosťami v ich výpovediach v prípravnom konaní, obaja svedkovia poškodení nevedeli vierohodne vysvetliť, prečo sa v podstatných bodoch odchýlil od svojich skorších výpovedí. Z ich opakovaných vyjadrení na hlavnom pojednávaní je celkom zrejmá snaha uchrániť obžalovaného (ich syna) pred opakovaným trestnoprávnym postihom, hoci si obaja uvedomujú problém s jeho drogovou závislosťou. Obaja rodičia obžalovaného opakovane akcentovali požiadavku, aby súd nariadil obžalovanému efektívnu protitoxikomanickú liečbu, ktorá podľa ich názoru môže vyriešiť jeho problémy.
I keď svedkyňa poškodená M. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo správania obžalovaného nemala strach, tieto jej vyjadrenia sú v protiklade s tým, že pred správaním obžalovaného utiekla z ich spoločnej domácnosti k svojej dcére do A.. To, že nešlo o bežnú návštevou dcéry, potvrdila i samotná dcéra - svedkyňa V. C., ktorá potvrdila, že svedkyňa poškodená k nej prišla vynervovaná, plakala a z jej správania bolo zrejmé, že má pred obžalovaným strach. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že výhražné správanie obžalovaného bolo ukončené až po príchode príslušníkov polície, ktorí našli obžalovaného sedieť v obývačke s nožom v ruke. Verbálne agresívne a vulgárne správanie sa obžalovaného voči svedkom poškodeným, o ktorom vypovedal i samotný svedok poškodený F. C., v spojení so situáciou, že obžalovaný sa pohyboval po byte s nožom v ruke mohol od nepochybne u oboch poškodených zobudiť obavu po ich život. Skutočnosť, že sa obžalovaný vyhrážal svojej matke, že ju podreže, keď sa vráti, v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní potvrdil vo svojej výpovedi svedok W. H.. Vulgárne správanie sa obžalovaného a jeho vyhrážky poškodeným mohli u poškodených vzbudiť dôvodnú obavu o ich život aj vzhľadom na vysoký vek poškodených, ktorí si boli vedomí toho, že prípadnému útoku zo strany obžalovaného sa nemôžu ubrániť. Obaja poškodení rovnako vedeli, že obžalovaný je drogovo závislý, že drogy naďalej užíva aj po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, čo rovnako opodstatňovalo u nich obavu, že svoje vyhrážky smrťou by mohol uskutočniť. Takúto obavu poškodených možno dôvodiť aj z toho, že obžalovaný sa voči ním už v minulosti takéhoto násilného správania dopustil, bol kvôli tomu opakovane súdne trestaný, no napriek tomu svoje správanie voči nim nezmenil.
Obžalovaný tak svojim správaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s použitím § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, keď sa svojim rodičom vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť u nich dôvodnú obavu. Tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (nožom, ktorý dobrovoľne vydal) a na chránenej osobe - na blízkej osobe (rodič) a na osobe vyššieho veku. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že obžalovaný sa tohto konania dopustil ako trestnoprávne plne spôsobilá osoba.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovení §§ 34, 38 a 42 ods. 1 Trestného zákona.
Ustanovenie § 360 ods. 2 Trestného zákona stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody 6 mesiacov až 3 roky. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd skúmal existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uvedených v §§ 37 a 38, majúcich vplyv na hranice trestnej sadzby. Ako priťažujúcu okolnosť mu zohľadnil, že bol už v minulosti za tretný čin odsúdený. Nakoľko poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona u neho nenašiel, upravil trestnú sadzbu uvedenú v § 360 ods. 2 Trestného zákona tak, že jej dolnú hranicu zvýšil o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Trestného zákona) a to z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby (§ 38 ods. 8 Trestného zákona). V takto upravenej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne. Z pohľadu výmery ide o trest maximálny, nakoľko obžalovaný sa už v minulosti opakovane dopustil násilného správania sa voči svojim rodičom (poškodeným), za ktoré bol opakovane trestaný nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Predchádzajúce tresty nemali na neho celkom zjavne žiaden prevýchovný účinok a ihneď po návrate z výkonu trestu odňatia slobody prakticky pokračoval v trestnej činnosti namierenej proti svojim rodičom. Takéto správanie sa obžalovaného možno zhodnotiť ako bezcitné, extrémne sebecké a zavrhnutiahodné, nakoľko bolo namierené proti osobám vysokého veku, ktorí sa ne jednej strane nemohli brániť jeho agresívnemu správaniu na druhej strane a sa mu opakovane snažili vytvoriť podmienky, aby sa mohol zaradiť do normálneho života. Uložený trest tak zabezpečuje najmä ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti. Sekundárne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a spĺňa úlohu tzv. generálnej prevencie.
Na výkon trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Zároveň mu uložil i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, akceptujúc návrh znalcov z odvetvia psychiatrie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.