Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/24/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému G. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.01.2015, č.k. -290, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24. marca 2015, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného G. T., nar. XX.XX.XXXX

z a m i e t a ,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Okresný súd Nové Zámky (ďalej „súd I. stupňa“) napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného G. T. za vinného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: dňa 10.07.2014, v čase o 17.40. hod., v mieste svojho trvalého bydliska, na Ulici Y. č. XX, v obci J. nad Z., na prízemí rodinného domu, po predchádzajúcej slovnej hádke so svojou dcérou N.. T. T., spoza chrbta vytiahol strelnú zbraň nezistenej značky a typu a touto namieril na tvár poškodenej vyhrážajúc sa jej pritom zabitím slovami „keď sa sem ešte raz vrátiš, tak živá odtiaľto neodídeš“, pričom následne pokračoval vo vyhrážkach, a to likvidáciou poškodenej, v dobe od 11.07.2014 do 12.07.2014 prostredníctvom SMS správ. Za to súd I. stupňa mu uložil podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti a zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to proti výrokom o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré im predchádzalo. Namietal v ňom spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a správnosť skutkových zistení súdom I. stupňa. Poukázal na to, že pre žalovaný prečin vyžaduje úmyselné zavinenie. Z výpovedí jeho, ako aj poškodenej, zhodne vyplynulo, že medzi nimi došlo k hádke pre peniaze, ktoré poškodená od neho požadovala. Nebola potvrdená existencia zbrane, ktorou sa jej mal vyhrážať zabitím, pričom jej existenciu potvrdzujú iba poškodená a svedkovia. Výsledok domovej prehliadky vo vzťahu k tejto skutočnosti bol negatívny a

trestné stíhanie pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania bolo zastavené, v dôsledku čoho by mala byť aplikovaná zásada in dubio pro reo. Obsahom SMS správ síce sú znevažujúce slová, avšak nielen z jeho strany, ale aj zo strany poškodenej, pričom ich nechutný obsah nasvedčuje nervozite a zúfalstvu tak u neho, ako aj u poškodenej zo situácie v rodine, ktorá má dopad v majetkovej sfére. V žiadnej z jeho SMS správ adresovaných poškodenej však nie je obsiahnutá priama vyhrážka ublížením na zdraví alebo smrťou. Zdôraznil, že poškodená podala trestné oznámenie až dva dni po incidente, ktorý sa mal stať 10.07.2014, z čoho je zjavné, že nemohlo ísť o taký konflikt, ktorý by odôvodňoval nejakú obavu o jej život a zdravie. S tým korešponduje aj výpoveď svedkyne S., ktorá jednoznačne uviedla, že správanie jeho ani poškodenej nenasvedčovalo žiadnemu vážnejšiemu konfliktu medzi nimi. Vo vzťahu k výpovedi poškodenej vyslovil názor, že pokiaľ sa bojím a viem o agresivite vlastného otca, nebudem tohto provokovať takou SMS správou, akú mu poškodená poslala dňa 11.07.2014 o 08.39 hod., kde ho výslovne upozorňuje na to, aby sa nevyhrážal, pretože má podmienku. Žiadal zohľadniť jeho čiastočné priznanie a opätovne prehodnotiť vykonané dôkazy. Podľa neho súd I. stupňa nezohľadnil všetky okolnosti prípadu, v dôsledku čoho existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch uvedených v jeho písomnom vyhotovení. Návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu prostredníctvom obhajcu modifikoval tak, že navrhol s poukazom na zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“ podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodiť ho spod obžaloby resp. pri inom právnom stanovisku odvolacieho súdu navrhol zhodnotiť, či výmera trestu zodpovedá vykonanému dokazovaniu a jeho konaniu.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, zistil skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (§ 2 odsek 10 Trestného poriadku) a dôkazy náležite vyhodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Zistený skutkový stav aj správne právne posúdil.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 odsek 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, preto odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na vecne správne a logické odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že i keď obžalovaný poprel vyhrážanie sa poškodenej - jeho dcére so zbraňou dňa 10.07.2014, a vo vzťahu k následnej SMS komunikácii medzi nimi poukazoval na určitú agresivitu aj zo strany poškodenej, a na emócie na oboch stranách vyplývajúce z nepriaznivej rodinnej situácie, z vyhrážania sa poškodenej so zbraňou - pištoľou bol usvedčený opakovanými a nerozpornými výpoveďami samotnej poškodenej, ako jediného priameho svedka tohto incidentu. Jej výpoveď je nepriamo potvrdená výpoveďami svedkov Z. T. (jej matky a manželky obžalovaného) a O. R. (druha poškodenej), ktorým poškodená o uvedenom incidente povedala a opísala ho bezprostredne po ňom. Z vykonaných dôkazov nevyplynul žiadny zištný dôvod, pre ktorý by mala poškodená obžalovaného ako jej vlastného otca krivo obviňovať z konania, ktorého sa nedopustil. Poškodená na ňom nie je finančne závislá a bola to práve ona, ktorá mu pomáhala s administratívou súvisiacou s prebiehajúcim konkurzným konaním, čo bol napokon dôvod jej prítomnosti v dome v inkriminovaný deň. Zo samej skutočnosti, že pri domovej prehliadke a prehliadke motorového

vozidla obžalovaného nebola nájdená žiadna pištoľ, tj. zbraň opisovaná poškodenou, ktorou mal na ňu obžalovaný mieriť, ešte nevyplýva, že takáto zbraň neexistuje, resp. v rozhodnom čase neexistovala. Jej existenciu totiž potvrdili okrem poškodenej aj jej matka a svedok R., ktorému ju mal v minulosti obžalovaný ukazovať. Poškodená súčasne logicky odôvodnila prečo trestné oznámenie na vlastného otca podala až dva dni po incidente so zbraňou, a síce, že tak konala až pod ťažobou agresívnej SMS komunikácie s ním (listinne preukázanej) po tom, ako ju obvinil z odcudzenia jeho legálne držaných poľovných zbraní a uviedol, že ju preto oznámi na polícii. Naopak, nelogické by bolo, ak by poškodená v prípade fabulácie inkriminovanej udalosti uvádzala nelegálne držanú pištoľ, o ktorej vie, že neexistuje a teda, že nebude nájdená ako dôkaz jej tvrdení, keď súčasne mala vedomosť o dvoch jeho legálne držaných poľovných zbraniach, ktorých existencia (v dôsledku ich evidencie) je nespochybniteľná. V takomto prípade by rovnako nemala dôvod čakať ďalšie dva dni na podanie trestného oznámenia, aby tak vyvolala pochybnosti o jeho pravdivosti, keďže už samotné vyhrážanie sa smrťou so zbraňou zo strany obžalovaného (bez ďalšieho), za ňou popísanej situácie by zakladalo naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu. Treba doplniť, že výpoveď svedkyne Y.. Q. S. nijako neprispela k objasneniu inkriminovanej udalosti z 10.07.2014, nakoľko nebola jej priamou svedkyňou. Jej výpoveď, že medzi obžalovaným a poškodenou pri jej odchode z domu neevidovala žiadny konflikt, je v súlade s popisom situácie poškodenou, ktorá pri jej odchode z domu ani žiadnu komunikáciu alebo konflikt s obžalovaným nepopisovala. Napokon ani svedok T. T. (poverený príslušník v posudzovanej trestnej veci) nepotvrdil obhajobu obžalovaného, že by ho v postupe vyšetrovania akokoľvek ovplyvňoval svedok R. (resp. ktokoľvek iný).

Súd I. stupňa správne postupoval aj pri ukladaní trestu obžalovanému, keď u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, konštatujúc len priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona.

Žalovaného prečinu sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 11.02.2014, sp. zn. , právoplatným v deň vyhlásenia, ktorým bol odsúdený pre zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, 3 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby 2 roky.

Za tejto okolnosti súd I. stupňa správne upravil trestnú sadzbu odňatia slobody podľa kritérií uvedených v § 38 odsek 2, 4 Trestného zákona, tj. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej v § 360 odsek 2 Trestného zákona (6 mesiacov až 3 roky) o jednu tretinu (s ohľadom na prevahu priťažujúcich okolností), v dôsledku čoho obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.

Trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov tak predstavuje trest mu uložený na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, z hľadiska druhu i výmery zodpovedajúci základným zásadám ukladania trestov upraveným v § 34 Trestného zákona. Úvahy pre zvýšenie tohto trestu v odvolacom konaní neprichádzali do úvahy s ohľadom na zásadu zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius), vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora (§ 322 odsek 3 Trestného poriadku), pričom odvolací súd u obžalovaného nezistil ani žiadne dôvody pre mimoriadne zmiernenie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 Trestného zákona.

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody u obžalovaného neprichádzal do úvahy vzhľadom na § 49 odsek 2 Trestného zákona, keďže súdený prečin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Jeho zaradenie na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia je odôvodnené s ohľadom na § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona tým, že obžalovaný doposiaľ vôbec nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V závere nadriadený súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a to v dátume narodenia obžalovaného, kde je uvedený deň narodenia „03.07.1958“, pričom ako vyplýva zo spisu, správny dátum narodenia obžalovaného je „05.07.1958“.

Po vrátení veci preto bude povinnosťou súdu I. stupňa postupom podľa § 174 odsek 1 Trestného poriadku tzv. opravným uznesením uvedenú zrejmú nesprávnosť napraviť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.