Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/586/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcov : 1/ U.. C. A., bytom v D., O. X, 2/ I.. M. Š.K., bytom v M. Č.. XXX, 3/ A. Z., bytom v D., G. X (právni nástupcovia po pôvodnej žalobkyni nebohej A. Z., zomrelej XX.XX.XXXX), zastúpení JUDr. Jaroslavom Novickým, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, proti žalovaným : 1/ L. A., bytom v D.Š., E. D. XX, zastúpený JUDr. Patrik Holinga s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, 2/ O. J., bytom v D., J. X, v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -144 zo dňa 20.3.2014

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že záložná zmluva zo dňa 21.9.1995 s vkladom záložného práva na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D. U., obec D.-S., kat. úz. S. A., zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcela registra E č. XXXXX - orná pôda s výmerou 1813 m2, povolená Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice dňa 20.2.1996 pod č. K.-XXXX/XX, je neplatná. Zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade súdny poplatok vo výške 99,50 € a nahradiť im trovy právneho zastúpenia vo výške 3.799,19 € na účet JUDr. Jaroslava Novického do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov, pôvodná žalobkyňa A. Z., bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV XXXXX, kat. úz. S. A., medzi inými aj parcely registra E Č.. XXXXX s výmerou 1813 m2 na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi U.. O. Z.F. S.., zomrelom XX.XX.XXXX (ďalej aj len poručiteľ). Neb. U.. O. Z. st. udelil dňa 3.9.1995 plnomocenstvo žalovanému v 2. rade „na vykonanie zápisu do katastra za účelom bankovej záruky, ...na zápis do katastra pozemkov a parciel, ktorých som jediným vlastníkom podľa LV č. XXXXX, XXXXX, XXXXX. Parcely č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX môžu byť zapísané na katastrálnom úrade ako banková záruka pre zmocnenca po dobu jedného roka, t.j. od 5.9.1995 do 5.9.1996. Po uplynutí tejto doby sa znova stávajú mojím vlastníctvom“. Nebohý poručiteľ ako splnomocniteľ tým prejavil svoju vôľu a súhlas so zriadením záložného práva iba v prospech banky. Na základe tohto plnomocenstva žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalovaným v 1. rade dve záložné zmluvy dňa 21.9.1995 a 6.10.1995, o neplatnosti ktorej bolo vedené konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. . Záložnou zmluvou zo dňa 21.9.1995 (ktorej neplatnosť je predmetom tohto

konania) žalovaný v 2. rade v mene neb. U.. O. Z. st. ako záložca uzavrel so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom záložnú zmluvu, ktorou záložca poskytol záložnému veriteľovi do zálohy nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXXX, kat. úz. D.-S. ako parcela č. XXXXX s výmerou 1813m2, ktorej bol záložca výlučným vlastníkom. Záložca na podpísanie tejto zmluvy a na všetky ostatné úkony vyplývajúce z tejto zmluvy splnomocnil žalovaného v 2. rade v zmysle článku VII. záložnej zmluvy. Z výpovede žalovaného v 1. rade vzal za preukázané, že žalovanému v 2. rade poskytol pôžičku a žalovaný v 2. rade sa mu zaviazal ručiť pozemkami U.. O. Z. st.. Z pôžičky mu bola vrátená iba časť finančných prostriedkov. Žalovanému v 2. rade pritom poskytol pôžičku v dobrej viere. Syn poručiteľa U.. O. Z. ml. vedel o tejto pôžičke, keďže sa spolu stretávali. Z výpovede žalovaného v 2. rade vzal za preukázané, že plná moc mu bola udelená nebohým poručiteľom tak, že U.. O. Z.Š. ml., syn nebohého poručiteľa, doniesol plnú moc a nebol si vedomý toho, že plná moc bola predložená pre účely bankovej záruky. Nebohý poručiteľ nesúhlasil s tým, aby pozemky boli predmetom záložnej zmluvy a oznámil mu to vtedy, keď bola podaná žaloba na súde. Stretával sa s U.. O. Z. ml., potreboval rýchlo peniaze a U.. O. Z. ml. bol informovaný o tom, že mu bude poskytnutá pôžička žalovaným v 1. rade. Žiadnu odmenu za pôžičku neprevzal.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 27.8.2009 č.k. -170 určil, že záložná zmluva zo dňa 6.10.1995 s vkladom záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX ako parcela č. XXXXX a parcela č. XXXXX je neplatná. Toto rozhodnutie založil na zistení, že žalovaný v 2. rade prekročil rozsah oprávnenia udeleného mu splnomocniteľom U.. O. Z. st. splnomocnením zo dňa 3.9.1995, pretože nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve splnomocniteľa, žalovaný v 2. rade poskytol do zálohy pri poskytnutí pôžičky žalovanému v 1. rade ako fyzickej osobe. Pred súdom nebohý U.. O. Z. st. uviedol, že žalovaného v 2. rade splnomocnil, aby ho zastúpil pri uzavretí záložnej zmluvy, ale iba v prípade bankovej záruky, t.j. iba vtedy, ak by mu úver bol poskytnutý bankou. Svoj nesúhlas oznámil žalovanému v 1. rade prostredníctvom svojho syna U.. O. Z. ml. začiatkom roka v januári 1996, ktorú skutočnosť U.. O. Z. ml., ako aj žalovaný v 1. rade potvrdili. Z vykonaného dokazovania tiež zistil, že podpis na doručenke, ktorou zásielku doručoval na adresu U.. O. Z. st. Katastrálny úrad v Košiciach, je podpisom jeho manželky A. Z.. Súdu sa nepodarilo vo vyššie uvedenom konaní preukázať, kedy nebohý U.. O. Z. st. oznámil žalovanému v 1. rade svoj nesúhlas s prekročením rozsahu oprávnenia, ale ak nebohý U.. O. Z. st. komunikoval prostredníctvom syna so žalovaným v 1. rade a dozvedel sa, že bola uzavretá záložná zmluva a po tomto zistení oznámil žalovanému v 1. rade prostredníctvom svojho syna nesúhlas s tým, aby jeho pozemky žalovaný v 2. rade poskytol žalovanému v 1. rade do zálohy za pôžičku, potom bola splnená zákonná podmienka uvedená v § 33 Obč. zák., že ako splnomocniteľ oznámil osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel. Žalovaný v 1. rade v rámci odvolacieho konania potvrdil, že zástupca U.. O. Z. st.- jeho syn U.. O. Z. ml. ho vyzval na jednanie, a to koncom decembra 1995 a začiatkom januára 1996, ktoré prednesy boli totožné v tom smere, že začiatkom januára 1996 sa žalovaný v 1. rade o nesúhlase s prekročením rozsahu oprávnenia žalovaného v 2. rade od zástupcu U.. O. Z. st., jeho syna, dozvedel. Na základe týchto skutočností, keďže žalovaný v 2. rade za U.. O. Z. st. uzavrel záložnú zmluvu so žalovaným v 1. rade, na ktorý úkon nebol oprávnený, resp. oprávnenie v zmysle udeleného plnomocenstva prekročil, súd žalobe o neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 6.10.1995, ktorá bola uzavretá na základe plnomocenstva zo dňa 3.9.1995 (toho istého plnomocenstva, na základe ktorého bola uzavretá aj záložná zmluva zo dňa 21.9.1995, ktorej neplatnosť je predmetom tohto prebiehajúceho konania - poznámka odvolacieho súdu), vyhovel. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.3.2012 č.k. -216.

Vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného v tomto prebiehajúcom konaní, ako aj z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní Okresného súdu Košice I sp.zn. v spojení s konaním Krajského súdu v Košiciach sp.zn. súd dospel k záveru, že žaloba je aj v tejto prejednávanej veci dôvodná.

Právne posudzoval vec podľa ust. §§ 33, 34, 35 Obč. zák. V zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti záložnej zmluvy, pretože sú právnymi nástupcami nebohej žalobkyne ako jej dedičia a bez tohto určenia by bolo ich postavenie právne neisté, keďže podľa výpisu z LV č. XXXXX je zapísané záložné právo k nehnuteľnosti - parcele 10350, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi na základe osvedčenia o dedičstve po nebohej A. Z. sp. zn. zo dňa 3.5.2012, v prospech žalovaného v 1. rade.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalovaný v 2. rade prekročil rozsah oprávnenia udeleného mu neb. U.. O. Z.A. st. v splnomocnení zo dňa 3.9.1995, lebo nehnuteľnosti, ktoré boli v jeho vlastníctve, žalovaný v 2. rade poskytol do zálohy pri poskytnutí pôžičky žalovanému v 1. rade ako fyzickej osobe záložnou zmluvou zo dňa 21.9.1995. Nebohý U.. O. Z. st. žalovaného v 2. rade splnomocnil, aby ho zastúpil pri uzavretí záložnej zmluvy, ale iba v prípade bankovej záruky, t.j. iba vtedy, ak by mu úver bol poskytnutý bankou. Po zistení, že žalovaný v 2. rade poskytol záloh žalovanému v 1. rade ako fyzickej osobe, svoj nesúhlas s týmto konaním žalovaného v 2. rade oznámil žalovanému v 1. rade bez zbytočného odkladu, ktorú skutočnosť vzal súd za preukázanú z konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. . Žalovaný v 2. rade uzavrel za nebohého U.. O. Z. st. záložnú zmluvu so žalovaným v 1. rade, na ktorý úkon nebol splnomocnený, z ktorého dôvodu je taký úkon absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo a toto právo sa nepremlčuje. Uzavrel, že pre posúdenie otázky platnosti alebo neplatnosti uzatvorenej záložnej zmluvy bolo potrebné posúdiť konanie žalovaného v 2. rade ako splnomocnenca a prekročenie rozsahu jeho oprávnenia udeleného mu nebohým U.. O. Z. st. podľa § 33 Obč. zák., pričom žalobcovia preukázali prekročenie rozsahu tohto plnomocenstva. Námietku žalovaného v 1. rade, že v súčasnosti nemá možnosť uspokojiť si svoju pohľadávku, považoval za neopodstatnenú vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, a teda znáša všetky právne následky z toho vzniknuté sám. Z týchto dôvodov vyslovil neplatnosť záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa 21.9.1995.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešným žalobcom proti neúspešným žalovaným. Pri určení odmeny za úkony právnej služby vychádzal zo záveru, že predmetom konania je oceniteľné plnenie a za tarifnú hodnotu veci považoval sumu 60.900 € určenú ako všeobecnú hodnotu parcely - predmetu zálohu znaleckým posudkom č. 44/2014 zo dňa 25.3.2014. Takto priznal odmenu za úkony právnej služby vrátane náhrady hotových výdavkov v celkovej výške 3.799,19 €.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozsudok tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania namietal, že žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na tejto žalobe a trval na námietke premlčania žalobcami uplatneného nároku. Poukázal na to, že záložná zmluva bola uzavretá dňa 21.9.1995, pričom žaloba o jej neplatnosť bola doručená súdu až dňa 4.5.2011. Žalobcovia sa pritom v žalobe dovolávajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 49a Obč. zák., pričom dovolať sa relatívnej neplatnosti je možné iba vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď bol napadnutý právny úkon urobený. Súd nesprávne právne posúdil vec, ak záložnú zmluvu subsumoval pod prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Nesúhlasil ani s názorom súdu, že bolo preukázané prekročenie rozsahu oprávnenia žalovaným v 2. rade, udeleného mu splnomocniteľom U.. O. Z. st. v splnomocnení zo dňa 3.9.1995. Podľa názoru žalovaného v 1. rade konanie splnomocnenca - žalovaného v 2. rade splnomocniteľ schválil. Tento sa dozvedel o prekročení rozsahu oprávnenia z listu adresovaného mu Katastrálnym úradom, Správou katastra Košice do vlastných rúk, predmetom ktorého bola záložná zmluva s povolením vkladu. Poštová doručovateľka odovzdala zásielku určenú do vlastných rúk jeho manželke, bývajúcej s ním spolu v jednom byte, dňa 15.11.1995 a ktorá mu túto skutočnosť oznámila. Takto sa splnomocniteľ o prekročení rozsahu oprávnenia riadne dozvedel týmto spôsobom a bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas s prekročením plnomocenstva neoznámil. Z týchto dôvodov platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že splnomocniteľ prekročenie plnej moci schválil. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania, keďže predmet konania nie je možné oceniť peniazmi a zároveň podľa jeho názoru mal byť použitý § 150 O.s.p., pretože žalovaný v 1. rade prišiel o finančné prostriedky, ktoré požičal žalovanému v 2. rade a tieto mu dodnes neboli vrátené. Celú situáciu zapríčinil žalovaný v 2. rade, a preto súd mal zaviazať na zaplatenie týchto trov jeho.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že okolnosti oznámenia nesúhlasu s prekročením oprávnenia z udeleného plnomocenstva dostatočne vyplývajú z dokazovania vykonaného v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. , v ktorom sa aj odvolací súd dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou oznámenia nesúhlasu s prekročením oprávnenia z udeleného plnomocenstva. Obe zmluvy o zriadení záložného práva z

21.9.1995 a 6.10.1995 sú identické, boli uzavreté s krátkym odstupom času a na základe rovnakého plnomocenstva a s tým istým subjektom. Z prejavu vôle splnomocniteľa, ako aj zo záverov dokazovania Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že splnomocniteľ vyjadril svoj nesúhlas s prekročením plnomocenstva ako celku, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.1.2003. Argumentoval ďalej, že súd je povinný prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo. Prvostupňový súd vychádzajúc zo skutkového stavu správne aplikoval ust. § 33 Obč. zák., preto neobstojí argumentácia žalovaného v 1. rade o premlčaní nároku žalobcov, ako aj o nesprávnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka konajúcim súdom. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania trval na tom, že predmetom konania je oceniteľné plnenie a dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci pre nepriznanie náhrady trov konania nie sú dané. Žalovaný v 1. rade najmä v nadväznosti na výsledky konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp.zn. mohol vykonať úkony, ktorými by zabránil podaniu žaloby v tejto prejednávanej veci, avšak žiaden takýto úkon nevykonal a chce sa uspokojiť výkonom záložného práva. Za tejto situácie nie sú žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by žalovaný v 1. rade nemal byť zaviazaný na náhradu trov konania.

Žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné iba proti výroku o trovách konania.

Rozsudok je vo výroku vo veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.3.2015 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 17.3.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaný v 1. rade v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody vo veci samej nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 21.9.1995 aj s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania v tejto prejednávanej veci ako aj vo veci vedenej pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. a s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 21.9.1995 z dôvodov, ako ich uvádza súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Žalovaný v 1. rade v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej.

Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci vyplynulo, že na základe (jedného, totožného) plnomocenstva z 3.9.1995 (č.l. 14 spisu) uzavrel žalovaný v 2. rade v mene nebohého U.. O. Z. st. ako splnomocniteľa so žalovaným v 1. rade dve záložné zmluvy dňa 21.9.1995 a 6.10.1995, ktorých predmetom (zálohu) boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX, kat. úz. S. A., a to za účelom zabezpečenia pôžičiek, ktoré žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba poskytol žalovanému v 2. rade. Tieto záložné zmluvy sa líšia iba dátumom uzavretia, sumou pôžičky, ktorú zabezpečovali (500.000,-Sk v prípade zmluvy zo dňa 21.9.1995 a 400.000,-Sk v prípade zmluvy zo dňa 6.10.1995) a predmetom zálohu (rôzne parcely zapísané na tom istom liste vlastníctva).

O neplatnosti jednej z týchto záložných zmlúv (zo dňa 6.10.1995) bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -170 zo dňa 27.8.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -216 zo dňa 27.3.2012 medzi tými istými účastníkmi konania, resp. ich právnymi predchodcami. Vyššie uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 8.11.2012.

Vo vyššie uvedených konaniach z vykonaného dokazovania odvolací súd uzavrel, že plnomocenstvom zo dňa 3.9.1995 (č.l. 14 spisu Okresného súdu Košice I č.k. ) nebohý U.. O. Z. st. splnomocnil žalovaného v 2. rade na uzavretie záložnej zmluvy ako bankovej záruky. Splnomocnil ho teda, aby ho zastúpil pri uzavretí záložnej zmluvy s bankou, nie s fyzickou osobou. Vykonaným dokazovaním tiež bolo preukázané, že nebohý poručiteľ prostredníctvom svojho syna U.. O. Z. ml. ako svojho zástupcu oznámil žalovanému v 1. rade v januári 1996 svoj nesúhlas s uzavretím záložnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, čo potvrdili vo svojej výpovedi tak U.. O. Z. ml., syn nebohého poručiteľa, ako aj samotný žalovaný v 1. rade v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. .

Vo vyššie uvedených konaniach súdy uzavreli, že žalovaný v 2. rade prekročil rozsah oprávnenia udeleného mu U.. O. Z. st. v splnomocnení zo dňa 3.9.1995, pretože nehnuteľnosti vo vlastníctve nebohého U.. O. Z.É. st. boli poskytnuté do zálohy žalovanému v 1. rade ako fyzickej osobe a nebohý U.. O. Z.Ý. st. svoj nesúhlas s týmto konaním oznámil žalovanému v 1. rade bez zbytočného odkladu.

V tejto prejednávanej veci Okresného súdu Košice I sp.zn. o neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 21.9.1995 sa jedná o posúdenie rozsahu oprávnenia žalovaného v 2. rade konať v mene nebohého U.. O. Z. st. na základe toho istého plnomocenstva zo dňa 3.9.1995 v súvislosti s uzavretím

takmer totožnej záložnej zmluvy, ktorá sa odlišuje len dátumom jej uzavretia, predmetom zálohu a zabezpečovanou sumou, čo nemá vplyv na dané posúdenie.

Keďže táto otázka, t.j. otázka prekročenia plnomocenstva zo dňa 3.9.1995 žalovaným v 2. rade pri uzavretí záložnej zmluvy so žalovaným v 1. rade ako s fyzickou osobou už bola medzi tými istými účastníkmi právoplatne vyriešená rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -170 zo dňa 27.8.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -216 zo dňa 27.3.2012 tak, že išlo o prekročenie plnomocenstva, súd bol aj v tomto konaní vyriešením tejto otázky hmotnoprávneho vzťahu tých istých účastníkov viazaný, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli iné okolnosti uzavretia záložnej zmluvy dňa 21.9.1995, ako boli okolnosti uzavretia záložnej zmluvy dňa 6.10.1995.

Pokiaľ už totiž bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.1.2012).

Ani odvolací súd nezistil žiadne skutkové ani právne okolnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od skutkových a právnych záverov vyslovených vo vyššie uvedených rozsudkoch vydaných vo veci takmer totožnej s prejednávanou vecou.

V prejednávanej veci ide o spor medzi tými istými účastníkmi konania v skutkovo a právne takmer totožnej veci, preto správne súd prvého stupňa vychádzal aj z dokazovania vykonaného vo vyššie uvedených konaniach a právnych záverov, vyplývajúcich z vyššie uvedených právoplatných rozsudkov.

Ani z výsledkov dokazovania vykonaného v tomto prebiehajúcom konaní nevyplynul iný záver ohľadne (ne)prekročenia plnomocenstva zo dňa 3.9.1995 žalovaným v 2. rade pri uzavretí záložnej zmluvy zo dňa 21.9.1995 so žalovaným v 1. rade, než pri uzavretí záložnej zmluvy zo dňa 6.10.1995.

Aj záložná zmluva zo dňa 21.9.1995 bola uzavretá so žalovaným v 1. rade ako s fyzickou osobou, ktorá skutočnosť sama o sebe znamená prekročenie plnomocenstva z 3.9.1995.

Nesúhlas s prekročením plnomocenstva, ktorý nebohý Ing. Juraj Prešovský st. preukázateľne oznámil žalovanému v 1. rade v januári 1996 prostredníctvom svojho syna U.. O. Z. ml. ako zástupcu sa vzťahuje aj na túto záložnú zmluvu (z 21.9.1995), lebo dôvodom nesúhlasu bolo práve uzavretie záložnej zmluvy s fyzickou osobou a takouto bola aj zmluva z 21.9.1995. Tento nesúhlas oznámil nebohý U.. O. Z. st. bezodkladne už potom, čo sa dozvedel o záložnej zmluve zo 6.10.1995, ktorej vklad bol povolený skôr (6.11.1995), ako vklad záložnej zmluvy z 21.9.1995 (20.2.1996). Išlo o vyjadrenie nesúhlasu s daným typom záložnej zmluvy, nielen vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.11.2003 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. . Vo vyššie uvedenom konaní tiež bolo nepochybne preukázané, že nebohý U.. O. Z. st. sa nemohol dozvedieť o záložnej zmluve (zo 6.10.1995) dňa 15.11.1995, kedy táto bola mu doručovaná, lebo túto prevzala jeho manželka. Opakované poukazovanie na tento deň ako deň získania vedomosti o záložnej zmluve nie je namieste.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj v prejednávanej veci žalovaný v 2. rade uzavretím záložnej zmluvy so žalovaným v 1. rade v mene nebohého U.. O. Z. st. prekročil rozsah oprávnenia, vyplývajúceho mu z plnomocenstva z 3.9.1995, konal teda v rozpore s ust. § 31 ods. 1 Obč. zák., z ktorého možno vyvodiť oprávnenie splnomocnenca konať len v rozsahu plnomocenstva udeleného splnomocniteľom, a keďže nebohý U.. O. Z. st. ako splnomocniteľ tento právny úkon dodatočne neschválil (§ 33 ods. 1 Obč. zák.), nebola splnená podmienka platnosti tohto právneho úkonu.

Pre platnosť právneho úkonu vykonaného pri prekročení oprávnenia konať za splnomocniteľa sa totiž vyžaduje v zmysle ust. § 33 ods. 1 Obč. zák. následný (dodatočný) súhlas splnomocniteľa s takýmto konaním. Ak tento súhlas absentuje, je z takéhoto právneho úkonu zaviazaný len splnomocnenec a nemožno sa dožadovať plnenia od splnomocniteľa (§ 33 ods. 2 Obč. zák.).

V prejednávanej veci je preukázaná absolútna neplatnosť právneho úkonu v dôsledku konania žalovaného v 2. rade v rozpore so zákonom v zmysle ust. § 39 Obč. zák., keďže prekročil rozsah

oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva, a teda konal v rozpore s ust. § 31 Obč. zák., preto vznesená námietka premlčania žalobou uplatneného nároku s poukazom na relatívnu neplatnosť právneho úkonu je nedôvodná, ako to správne uzavrel súd prvého stupňa.

Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo a ani žalobcovia sa v žalobe nedomáhajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V žalobe síce poukazujú aj na ust. § 49a Obč. zák., avšak základ ich právnej argumentácie, prečo považujú záložnú zmluvu za neplatnú, je prekročenie oprávnenia žalovaného v 2. rade konať za ich právneho predchodcu a neudelenie dodatočného súhlasu s týmto konaním žalovaného v 2. rade. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu a nemožno mu preto vytýkať nesprávne právne posúdenie veci.

Nenáležitá je námietka o prejudikovaní relatívnej neplatnosti právneho úkonu odvolacím súdom v konaní sp.zn. , pretože v rozsudku na strane 5 v žalovaným citovanej časti nie sú obsiahnuté právne závery odvolacieho súdu, t.j. právna kvalifikácia uplatneného nároku, ale ide o vyjadrenie právnej predchodkyne žalobcov k odvolaniu, a teda o jej argumenty.

Nepochybne je daný aj naliehavý právny záujem žalobcov na tejto žalobe, lebo v dôsledku tohto rozsudku sa zmení ich právne postavenie ako dedičov predmetu zálohu, vo vzťahu ku ktorému nebude možné realizovať výkon záložného práva. Toto je zapísané na LV XXXXX kat. úz. S. A. a po právoplatnosti rozsudku dôjde k jeho výmazu, čím sa odstráni stav právnej neistoty žalobcov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne nesprávne je však rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov, lebo aj keď súd správne aplikoval pri rozhodovaní ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., nesprávne určil výšku náhrady trov konania, ktoré žalobcom patria.

Súd prvého stupňa nesprávne pri určení odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z tarifnej hodnoty veci 60.900 € v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z., ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu parcely č.10350 zapísanej na LV XXXXX kat. úz. S. A. ako predmetu zálohu.

Podľa ustálenej súdnej praxe vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je neoceniteľným právom. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy ide o vec, ktorej hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, preto všeobecná hodnota predmetu zálohu je z hľadiska náhrady trov bezvýznamná. V danom prípade nejde o určenie vlastníckeho práva k predmetu zálohu ani o jeho vydanie či vypratanie, nejde ani o žalobu o peňažné plnenie, preto hodnota tohto predmetu zálohu nemôže byť tarifnou hodnotou veci, z ktorej súd bude vychádzať pri určení odmeny advokátovi za jednotlivé úkony právnej služby.

V prejednávanej veci predmetom konania bolo určenie neplatnosti záložnej zmluvy, t.j. preskúmanie, či napadnutý právny úkon bol urobený v súlade so zákonom, preto všeobecná hodnota predmetu zálohu nepredstavuje cenu práva, ktoré je predmetom súdneho konania a ktorého sa týka právna služba .

Z vyššie uvedených dôvodov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby má byť stanovená podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. 655/2004 Z.z., t.j. vo výške 1/13 výpočtového základu.

Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania žalobcov v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru súdu so zohľadnením zásady účelnosti priznaných trov, ako táto vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.sp., avšak len za predpokladu, že súd nezistí dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom, ako to vo svojom odvolaní namieta žalovaný v 1. rade. Pri rozhodovaní o trovách konania sa teda súd bude zaoberať aj (ne)splnením podmienok pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.