Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne A. A. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, E. – A., zastúpenej spoločnosťou AK PRINC & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 23, Trnava, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ -0007 Mel zo dňa 16.8.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 16.8.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č. TT1/OHNNVaŠSD/SOC/2021/21736-57 zo dňa 23.4.2021 o odňatí prídavku na dieťa (B. F., nar. XX.X.XXXX, B. G., nar. X.X.XXXX) od 1.4.2020 v sume 49,90 eur podľa a tak, že časť textu: „a podľa čl. 1 a čl. 68 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov“ nahradil textom: „a podľa čl. 68 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov“ a súčasne vyslovil, že ostatné časti rozhodnutia zostávajú nezmenené.

2. Uvádzala, že dňa 5.4.2016 bola žalobkyni priznaná štátna sociálna dávka: prídavky na maloleté deti F. B. a G. B.. Do 1.1.2016 žalobkyňa nepoberala prídavky na mal. deti. V zmysle rozhodnutia HM Revenue & Customs dávky obdobné prídavkom na deti poberal otec maloletých, nakoľko pracoval vo Veľkej Británii a Severnom Írsku. Rozhodnutím HM Revenue & Custom boli otcovi mal. detí dávky vo Veľkej Británii a Severnom Írsku odňaté z dôvodu zániku nároku v zmysle predpisov platných a účinných na území Veľkej Británie a Severného Írska. Následne sa žalobkyňa obrátila na príslušné úrady na území SR s otázkou, či by prídavky na deti, alebo inú obdobnú dávku, nemohla poberať na území SR, nakoľko vo VB a Severnom Írsku ani ona, ani jej manžel, nepoberajú žiadne dávky na mal. deti. Žalobkyňa nebola v rozhodnom čase evidovaná ako zamestnanec, či osoba poberajúca dávky v nezamestnanosti ani na území SR, ani na území VB a Severného Írska, ani v jednom vtedajšom členskom štáte EÚ nevykonávala zárobkovú činnosť. Podľa slov žalobkyne sa riadila len pokynmi príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, preto sa touto cestou ohradzuje voči záverom uvedeným v predmetnom rozhodnutí, kedy ju žalovaný označuje ako osobu, ktorá požiadala o prídavky na deti a osobu, ktorá neuviedla všetky údaje. Tieto skutočnosti sú uvedené v rozhodnutí ako subjektívny názor/ hodnotenie príslušných úradov, ktoré sa nezakladá na objektívnom posúdení veci. Podľa slov žalobkyne pri svojej žiadosti v marci 2016 uviedla všetky skutočnosti potrebné pre výplatu dávky – prídavky na deti,

dokonca aj skutočnosť, že manžel a otec maloletých pracuje vtedy ešte v inom členskom štáte EÚ, kde do decembra 2015 aj prídavky poberal (ako vyplýva z potvrdenia, ktoré bolo žalovanému predložené, tvorí súčasť spisu). Žalobkyňa odpovedala riadne na otázky, ktoré Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej len ako „UPSVaR Trnava) pre svoje rozhodnutie potreboval vedieť a čo sa jej pýtali. Súčasne žalobkyňa predložila potvrdenie (aj to v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa konštatuje) príslušného úradu HM Revenue & Customs, že od januára 2016 manželovi žalobkyne zaniká nárok na vyplácanie prídavku vo VB a Severnom Írsku, a teda manželovi žiadateľky nevyplácali prídavky na deti. Na základe uvedeného si žalobkyňa ako oprávnená osoba – matka, uplatnila nárok na vyplácanie vyrovnávacej dávky k prídavku na dieťa vo vzťahu k Slovenskej republike, čo jej bolo priznané v apríli 2016 (spätne od 1.1.2016) a následne v marci 2020 zastavená výplata (v odôvodnení napádaného rozhodnutia je nesprávne uvedené marec 2021). Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj s odvolaním sa na vydané rozhodnutie a zistenia príslušných správnych orgánov (UPSVaR Trnava, a Ústredie PSVaR Bratislava) je zrejmé, že rozhodnutie orgánov verejnej správy v prvom a druhom stupni nie je posudzované s ohľadom na skutkový a právny stav veci, a tým sa vydané rozhodnutie stalo nepreskúmateľné. Rovnako je žalobkyňa názoru, že žalovaný sa nesprávne právne a skutkovo vyporiadal s otázkou preukazovania centra záujmu žalobkyne na území SR (hoci viedol rozsiahle dokazovanie), čím sa rozhodnutie žalovaného stalo prakticky nepreskúmateľné. Vo svojom skutkovom posúdení nepristupoval v súlade so zásadou individuálnosti posúdenia každého prípadu, pričom nevedno prečo nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa ako manželka z titulu rodinnoprávnych vzťahov, využíva nehnuteľnosť určenú na reálne bývanie na území SR, v rozhodnom čase si platila povinné zdravotné poistenie na území SR, obvodného lekára, rovnako aj maloleté deti žalobkyne a pod. Žalobkyni nie je zrejmé, ako označuje žalovaný dávku, ktorá jej na deti bola vyplácaná, nakoľko raz vo vyjadreniach a rozhodnutiach žalovaného išlo o vyrovnávaciu dávku k prídavkom na deti a raz, že išlo o prídavky na deti. Tieto skutočnosti žalobkyňa vníma ako nejasné, nie je zrejmé, o akú dávku presne išlo. V zmysle ustálenej súdnej praxe sú rodinné prídavky či iné dávky na deti určené predovšetkým na výchovu a výživu dieťaťa, preto musia byť použité na tento účel. Je nepochybné, že mal. deti žalobkyne sú občania SR, z vykonaného dokazovania pred oboma orgánmi je zrejmé, že ako žalobkyňa, tak aj otec maloletých detí, ako aj maloleté deti, majú zachované väzby so Slovenskou republikou. Vychádzajúc z primárneho účelu predmetných dávok je zrejmé, že v podstate výkladom a prístupom príslušných úradov zostali maloleté deti v nevýhodnom postavení oproti iným občanom SR, ktorým predmetné dávky poberajú bez ohľadu na príjem rodičov.

3. V súvislosti s centrom záujmov na území SR správny orgán podľa žalobkyne vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom jeho zistenia a zabezpečené potvrdenia neboli žalobkyni v kópiách doručované a nemala tak možnosť dokazovanie hodnotiť. V konaní podľa nej bolo preukázané, že na území SR vlastní rodina žalobkyne, konkrétne manžel žalobkyne a otec maloletých detí nehnuteľnosť, riadne platí za odvoz komunálneho odpadu, miestne dane a ostatné súvisiace poplatky. Ide o rodinný dom nachádzajúci sa na ulici D. H. E. – A., je to nehnuteľnosť určená na trvalé bývanie. Uvedené zistenie žalovaného, jednoznačne vypovedá o bytovej otázke žalobkyne na území SR, v zmysle článku 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho predpisu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov). Ďalej žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že v rozhodnom čase si platila povinné zdravotné poistenie, čo vyžiadal žalovaný aj potvrdiť príslušné inštitúcie (tvoria súčasť spisu vedeného žalovaným). Slovenská republika je v prípade žalobkyne v rozhodnom čase považovaná za členský štát, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Maloleté deti žalobkyne sú riadne evidované v systéme povinného zdravotného poistenia, navštevujú Základnú školu v E. F. I. J. XX, pričom v zmysle zákona sú maloleté deti žalobkyne ako občania SR povinné absolvovať povinnú školskú dochádzku na území SR, hoci aj osobitným spôsobom (v tomto smere žalovaný nesprávne vykladá osobitný spôsob školskej dochádzky na území SR), chodia na pravidelné preskúšanie, ďalej sú evidované u detského pediatra, zubára a pod. Celkovo skutkový stav, ktorý v rámci zistení žalovaný zhromaždil, vypovedá o zachovaní väzieb žalobkyne na krajinu pôvodu, teda Slovenskú republiku. Avšak závery žalovaného o tom nesvedčia, a teda uvedené zistenia žalovaný nesprávne vyhodnotil a nesprávne nielen skutkovo, ale aj právne.

4. Žalovaný sa podľa žalobkyne nevysporiadal so skutočnosťou uvedenou v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo 17. februára 1977, C-76-76 Silvana Di Paolo proti Office national de l´emploi, podľa ktorého

bydlisko v jednom členskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom členskom štáte.

5. Z rozhodnutia vyplýva, že pri posudzovaní bydliska je vhodné vziať do úvahy širšie okolnosti a dôvody bývania v inom členskom štáte, posúdenie zachovania väzieb k štátu pôvodu a pod., pričom pri výklade pravidiel uplatnenia jednotlivých nárokov občanov EÚ je potrebné zohľadniť aj cieľ Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý by nebol dosiahnutý, ak by mali migrujúci pracovníci alebo rodinní príslušníci v dôsledku uplatnenia svojho práva na voľný pohyb stratiť výhody sociálneho alebo obdobného zabezpečenia, ktoré im zaisťuje právna úprava členského štátu.

6. Žalobkyňa má za to, že skutočnosť, že obvyklý pobyt je okrem iného vykladaný tak, že ide o miesto, kde sa osoba prevažne fakticky zdržiava, nemôže sama o sebe bez ďalšej skutočnosti znamenať, že miesto, kde sa osoba zdržiava, je vždy jej obvyklým pobytom. Z uvedeného je teda zrejmé, že nemožno stotožňovať „miesto, kde sa osoba fakticky zdržiava“ s pojmom „obvyklý pobyt“. Maloleté deti žalobkyne sú predovšetkým občania SR a majú na území SR trvalý pobyt, školu, lekárov a celkovo vychádzajúc z priebehu dokazovania žalovaného možno vyvodiť záver o zachovaní vzťahu k Slovenskej republike. Zastáva názor, že výklad žalovaného a jeho definitívne stanovisko k odňatiu príspevkov na mal. deti (či vyrovnávacej dávky k prídavkom na deti) je nielen v rozpore s cieľom a podstatou Zmluvy o EÚ, ale aj v rozpore s SR, základnými právami detí. výklad práva v aplikačnej praxi nemôže byť v rozpore s cieľmi samotnej EÚ, zaužívanou praxou v EÚ, ale hlavne musí byť vždy na prospech maloletých detí. Je zrejmé, že pokiaľ by na území SR žalobkyňa, či osoba blízka (manžel) nevlastnili žiadnu nehnuteľnosť, neboli prihlásení k trvalému pobytu na území SR, nemali deti prihlásené do systému povinného zdravotného poistenia, boli by odhlásené od detského pediatra, neabsolvovali by pravidelné zdravotné prehliadky, nemali by zubára na území SR, nechodili by do školy na území SR (hoci aj osobitným spôsobom školskej dochádzky), netrávili by striedavo čas vo VB a Severnom Írsku a na Slovensku, nemali by zachované väzby v zmysle výkladu ku krajine pôvodu, ale to by nemali zachované ani rodinné väzby a priateľstvá, či iné sociálne kontakty, dalo by sa uvažovať o tom výklade, ktoré uviedol žalovaný, ale nie v tomto prípade. Žalobkyňa aj za pomoci žalovaného jednoznačne a nespochybniteľne preukázala svoj vzťah k Slovenskej republike, ako aj väzby k Slovenskej republike. Navyše na území VB a Severného Írska nebola v rozhodnom čase ani zamestnaná, ani nepoberala dávky v nezamestnanosti, nevykonávala žiadnu inú zárobkovú činnosť. Preukázateľne sa na tomto mieste nachádzala v rozhodnom čase z dôvodu zlúčenia rodiny. Žalobkyňa v rozhodnom čase na území VB a Severného Írska nepoberala žiadne dávky podobné prídavkom na deti.

7. Žalobkyňa sa domnieva, že ako matka maloletých detí dôvodne mohla požiadať o vyplácanie dávky – rodinných prídavkov za predpokladu, že výška vyplácaných dávok v štáte pôvodu je vyššia ako v inom členskom štáte, kde sa nachádzajú (preukázateľne v čase od apríla 2016 (či od 1.1.2016 do 31.3.2020 nebola žalobkyňa zamestnaná, či nevykonáva inú zárobkovú činnosť vo VB a Severnom Írsku, nepoberala dávky v nezamestnanosti ani iné sociálne dávky, nepodliehala daňovo VB a Severnému Írsku)). Z uvedených dôkazov predložených v rámci správneho konania pred žalovaným je zrejmé, že bol zo strany žalobkyne predložený doklad, čo si aj žalovaný údajne preveril, že manželovi žalobkyne od 1.1.2016 neboli vyplácané žiadne rodinné dávky v inom členskom štáte, a ani samotnej žalobkyni, a preto žalobkyňa z dôvodu, že v členskom štáte (štáte pôvodu) má záujmy a zachované väzby (ako bolo preukázané), prináležia príslušné dávky, ktoré sú predmetom konania, a to preto, že výška vyplácaných dávok v danom štáte (SR) je vyššia ako v štáte, kde rodič pracuje/zdržiava sa (nevyplácajú, nemá nárok). Keďže žalobkyňa nepracovala v rozhodnom čase ani na území SR, ani na území VB a Severného Írska, a ani nebola evidovaná ako nezamestnaná, ani nepoberala žiadne iné dávky, je namieste posúdiť vec z pohľadu žalobkyne, nie z pohľadu jej manžela, ktorý nebol žiadateľ. V súvislosti s posudzovaním zachovania centra záujmov v tom – ktorom členskom štáte z dôvodu spájania rodiny, nemožno vyhodnocovať v neprospech žalobkyne, najmä keď s ohľadom na súdnu prax je zlučovanie rodín predovšetkým v záujme maloletých detí. predmetnú oprávnenosť pre výplatu rodinných dávok je potrebné posúdiť aj z pohľadu povinnosti Slovenskej republiky ako sekundárne kompetentného štátu/ štátu pôvodu. Žalovaný nedisponuje (nedisponoval v čase rozhodovania) potvrdením o tom, že žalobkyňa bola v rozhodnom čase zamestnaná, či nezamestnaná, či SZČO vo VB a Severnom Írsku, nemôže preto tvrdiť, že v danom čase a priestore žalobkyňa podliehala sociálnemu či daňovému systému v inom, vtedy ešte členskom štáte. Takéto závery žalovaného sú nesprávne, nepodložené. Žalobkyňa z pohľadu daňových a odvodových podliehala v rozhodnom čase jurisdikcii Slovenskej republiky (platila si povinné

zdravotné poistenie na území SR) a teda sporuje tvrdenie žalovaného, že podlieha systému iného členského štátu.

8. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobkyňa za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že v rozhodnutí presne neuviedol, ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré si zhromažďoval. Domnieva sa, že výklad a aplikácia noriem žalovaným je v rozpore so zásadami, ktorými sa riadi správne súdnictvo a správne konanie, rozhodnutie nezohľadňuje právo na voľný pohyb žalobkyne a porušuje jej práva rovnako ako práva maloletých detí.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Uviedol, že oprávnenej osobe A. B., nar. XX.X.XXXX (ďalej len „žalobkyňa"), platiteľ vyplácal prídavok na dieťa: F. B.. nar. XX.X.XXXX, G. B., nar. X.X.XXXX, v zmysle zákona o prídavku na dieťa a na základe podanej žiadosti dňa 5.4.2016 s uplatneným nárokom od 1.1.2016. Na základe preukázaných skutočností a poskytnutých údajov zo strany žalobkyne bolo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska určené ako primárne kompetentný štát na výplatu rodinných dávok z dôvodu jediného výkonu zárobkovej činnosti otca detí na jeho území. Vzhľadom na vysoký príjem otca detí v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska prestala príslušná inštitúcia primárne kompetentného členského štátu od 14.12.2015 vyplácať prídavok na dieťa. Z uvedeného dôvodu podala žalobkyňa u platiteľa dňa 5.4.2016 žiadosť o prídavok na dieťa - deti F. a G. s uplatneným nárokom od 1.1.2016. Na základe preukázaných skutočností o bydlisku žalobkyne spolu s deťmi F. a G., ktoré žalobkyňa deklarovala „Čestným prehlásením o bydlisku" a ktoré tvorilo súčasť „Vyhlásenia o bydlisku" podpísané žalobkyňou dňa 4.4.2016, vyplácal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „platiteľ“) prídavok na dieťa - deti F. a G. v zmysle koordinačných predpisov Európskej únie z dôvodu bydliska žalobkyne a detí F. a G. na adrese: D. XX, XXX XX E., t. j. z dôvodu sekundárnej kompetencie Slovenskej republiky z dôvodu bydliska žalobkyne a detí F. a G. na jej území, ako 100% vyrovnávaciu dávku od 1.1.2016 do 31.3.2020. Platiteľ na základe aktualizovaných údajov v elektronickom systéme riadenia sociálnych dávok (RSD) dňa 24.4.2020 zistil novú skutočnosť, že v zmysle poskytnutých informácií - údajov o školskej dochádzke z rezortného informačného systému (RIS) Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky boli deti F. a G. v školskom roku 2019/2020 žiačkami Základnej školy s materskou školou, K. I. J. XX, E.. Obidve deti F. a G. si v posudzovanom období plnili povinnú školskú dochádzku prostredníctvom osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, konkrétne sa jednalo o vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky. Po prehodnotení podkladov predložených v spisovej dokumentácii a na základe zistených nových skutočnosti platiteľ rozhodnutím číslo: TTI/OHNNVaŠSD/SOC/2020/23570-14 zo dňa 11.5.2020 v zmysle § 11 ods. 6 písm. b), c) zákona o prídavku na dieťa, podľa článku 68 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 883/2004") a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacie nariadenie č. 987/2009") zastavil žalobkyni výplatu prídavku na dieťa – deti F. a G. od 1.4.2020 z dôvodu. že vznikol dôvod na prešetrenie, či sú naďalej splnené podmienky nároku na prídavok na dieťa a na jeho výplatu v Slovenskej republike. Po prehodnotení podkladov predložených v spisovej dokumentácií a na základe zistených ďalších skutočnosti platiteľ vydal rozhodnutie číslo: TTI/OHNNVaŠSD/SOC/2021/21736-57 zo dňa 23.4.2021 (ďalej len "napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.4.2021“), ktorým žalobkyni odňal prídavok na dieťa - deti F. a G. v sume 49,90 eur od 1.4.2020, nakoľko Slovenská republika nebola v posudzovanom období kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok, z dôvodu jediného výkonu zárobkovej činnosti otca detí na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a bydliska rodiny žalobkyne na jeho území. Jediným príslušným štátom na výplatu rodinných dávok bolo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Predmetné rozhodnutie zo dňa 23.4.2021 si žalobkyňa prevzala dňa 5.5.2021 a v zákonom stanovenej lehote podala voči nemu odvolanie, ktoré platiteľ zaevidoval do spisovej dokumentácie dňa 20.5.2021. Na základe zistených skutočnosti a po prehodnotení všetkých podkladov predložených v spisovej dokumentácii platiteľ dospel k záveru, že prídavok na dieťa - deti F. a G. bol žalobkyni od uplatnenia si nároku na túto dávku, t. j. od 1.1.2016, vyplácaný neprávom, nakoľko jediným príslušným štátom - primárne kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok bolo v posudzovanom období Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska z dôvodu jediného výkonu zárobkovej činnosti otca detí na jeho území, ako aj bydliska celej rodiny žalobkyne vrátane detí F. a

G. v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. V zmysle , ods. 2 , majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že nariadenie č. 883/2004 a vykonávacie nariadenie č. 987/2009 a ďalšie súvisiace predpisy EÚ sú nadradené právnym predpisom Slovenskej republiky, a preto platiteľ bol povinný žalobkyni odňať prídavok na dieťa - deti F. a G. od 1.4.2020, nakoľko Slovenská republika nebola v posudzovanom období príslušným štátom na jeho výplatu. Z dôvodu, že platiteľ vyplácal žalobkyni prídavok na dieťa - deti F. a G. neprávom, bol povinný prídavok odňať od kalendárneho mesiaca, ktorý nasledoval po kalendárnom mesiaci, za ktorý bol žalobkyni neprávom vyplatený, t. j. od 1.4.2020. Platiteľ v rámci odvolacieho konania nevyhovel odvolaniu oprávnenej osoby, preto listom číslo: TT1/OHNNVaŠSD/SOC/2021/21736, č. z. 2021/117185, zo dňa 16.6.2021 odstúpil spisovú dokumentáciu spolu s odvolaním žalobkyne a vyjadrením platiteľa k námietkam uvedených v odvolaní druhostupňovému správnemu orgánu na odvolacie konanie, ktorá mu bola doručená poštovou prepravou dňa 18.6.2021. Z dokladov nachádzajúcich sa v predloženej spisovej dokumentácii, ako aj z podkladov, ktoré si platiteľ a žalovaný obstarali za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, bolo preukázané, že rodina žalobkyne spolu s deťmi F. a G. v posudzovanom období mala bydlisko v zmysle článku 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Žalobkyňa v posudzovanom období nevykonávala žiadnu zárobkovú činnosť v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte Európskej únie, nepoberala nemocenské dávky, nepoberala dávku v nezamestnanosti ani dôchodkové dávky zo Slovenska, a preto podliehala právnym predpisom členského štátu bydliska v zmysle článku 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004, ktorým sa v uvedenom období stalo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Druhá oprávnená osoba, otec detí, v posudzovanom období vykonával zárobkovú činnosť ako zamestnanec v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, a preto v zmysle článku 11 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 podliehal právnym predpisom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Na základe preukázaných skutočnosti žalovaný skonštatoval, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa v posudzovanom období stalo jediným príslušným štátom na výplatu rodinných dávok z dôvodu jediného výkonu zárobkovej činnosti otca detí na jeho území, ako aj bydliska celej rodiny žalobkyne vrátane detí F. a G. v uvedenom štáte. Slovenská republika v posudzovanom období nebola kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok, nakoľko jediný výkon zárobkovej činnosti a to otca detí, ako aj bydlisko rodiny žalobkyne vrátane detí F. a G. bolo preukázateľne v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Žalovaný po prehodnotení celej predloženej spisovej dokumentácie a po doplnení podkladov potrebných pre rozhodovanie v danej veci skonštatoval, že zo spisovej dokumentácie je jednoznačne preukázané, že v posudzovanom období Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska bolo jediným príslušným štátom na výplatu rodinných dávok z dôvodu jediného výkonu zárobkovej činnosti otca detí, ako aj bydliska celej rodiny žalobkyne v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. V zmysle informácií – údajov o školskej dochádzke z rezortného informačného systému (RIS) Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ako aj zo samotného vyjadrenia riaditeľky Základnej školy s materskou školou, K. I. J. XX, E. boli deti F. a G. v posudzovanom období žiačkami tejto základnej školy a plnili si povinnú školskú dochádzku prostredníctvom osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, konkrétne formou vzdelávania v školách mimo územia Slovenskej republiky. Dieťa F. bolo do 1. ročníka základnej školy zapísané k 1.9.2014 a od uvedeného dátumu plní povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom, t. j. v školskom zariadení mimo územia Slovenskej republiky. Dieťa G. bolo do 1. ročníka základnej školy zapísané k 1.9.2018 a od uvedeného dátumu plní povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom, t. j. v školskom zariadení mimo územia Slovenskej republiky. Deti F. a G. si plnili povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom dennou formou štúdia mimo územia Slovenskej republiky. Aj napriek tomu, že žalobkyňa v žiadosti o prídavok na dieťa - deti F. a G. podanú u platiteľa dňa 5.4.2016 svojim podpisom potvrdila, že všetky údaje v tejto žiadosti sú pravdivé a každú zmenu, ktorá má vplyv na nárok, na výšku a výplatu prídavku na dieťa písomne oznámi do 8 dní úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o prídavku na dieťa a zároveň vyhlásila, že si uvedomuje, že neprávom prijatú sumu prídavku na dieťa je povinná vrátiť a že súhlasí so spracovaním osobných údajov uvedených v žiadosti v informačnom systéme a s poskytovaním osobných údajov (meno, priezvisko, rodné číslo, adresa) tretím osobám za účelom výplaty prídavku na dieťa, už pri samotnom podávaní žiadosti neuviedla údaje o bydlisku rodiny mimo územia Slovenskej republiky v členskom štáte EÚ, ako ani údaje o plnení povinnej školskej dochádzky detí F. a G. osobitným spôsobom, t. j. v školských zariadeniach mimo územia Slovenskej republiky, dennou formou štúdia.

Žalobkyňa v tlačive „Vyhlásenie o bydlisku" zo dňa 4.4.2016, v časti „Čestné vyhlásenie o bydlisku" na strane č. 3 uviedla, že jej bydlisko spolu s deťmi F. a G. je na území Slovenskej republiky na adrese: D. XX, XXX XX E.. Žalobkyňa v predmetnom tlačive neuviedla žiadnu adresu bydliska mimo územia Slovenskej republiky a to ani v prípade otca detí, ktorý od roku 2012 vykonáva zárobkovú činnosť v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, a ani v prípade detí F. a G., ktoré plnia povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom v školských zariadeniach mimo územia Slovenskej republiky, dennou formou štúdia v zahraničí. Pravdivosť uvedených skutočností potvrdila oprávnená osoba svojim podpisom na strane č. 3 predmetného vyhlásenia. Žalobkyňa v prílohe k žiadosti v tlačive „Poučenie pre občana žiadajúceho o štátne sociálne dávky“ a v tlačive „Poučenie o rodinných dávkach v rámci EÚ", ktoré dňa 4.4.2016 vlastnoručne podpísala a ktorým bola okrem iných skutočnosti poučená: V bode 10., že pri nároku na rodinné dávky sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa, ako aj bydlisko dieťaťa a základnými informáciami potrebnými k posúdeniu, či vznikne alebo trvá nárok na rodinné dávky je: - zamestnanie otca a matky (štát); - poberanie dôchodku, materského, dávok v nezamestnanosti otca a matky dieťaťa (štát); - bydlisko rodičov a dieťaťa (nie trvalý pobyt). V bode 12. bola žalobkyňa poučená, že pri posudzovaní nároku na rodinné dávky v zmysle nariadení EÚ sa určuje „bydlisko" rodičov a dieťaťa/detí podľa definície v čl. 1 bod j) nariadenia č. 883/2004: „ bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva (napr. kde je výkon zamestnania, zdravotné poistenie, návšteva predškolského zariadenia, povinná školská dochádzka v prípade starších detí a pod.).

11. Žalovaný poukazoval na to, že na základe preukázaných skutočností možno jednoznačne konštatovať, že otec detí vykonáva zárobkovú činnosť mimo územia Slovenskej republiky a dokonca samotná žalobkyňa v odvolaní uviedla, že sa s rodinou zdržiava v zahraničí, nakoľko v záujme zjednotenia rodiny sa dočasne presídlili do miesta pracovných záujmov otca detí F. a G. a že v Severnom Írsku sa všetci členovia jej rodiny nachádzajú z dôvodu zjednotenia rodiny, keďže otec detí tam pracuje. Aj z predloženého písomného vyjadrenia doručeného zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s . vyplýva, že žalobkyňa dňa 5.8.2020 doložila do Všeobecnej zdravotnej poisťovne doklady preukazujúce spätne existenciu zdravotného poistenia v zahraničí (Anglicko) za účelom zlúčenia rodiny. V zmysle preukázaných skutočností bola žalobkyňa zo zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky odhlásená s dátumom ukončenia poistenia v Slovenskej republike k 31.12.2018 a odhlásenie naďalej trvá. Zo spisovej dokumentácie bolo ďalej jednoznačne preukázané, že otec detí vykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ od roku 2012 a na území tohto štátu má aj bydlisko, čo preukazuje doklad z HM Revenue and Customs zaslaný na adresu otca deti: Apartment 14, Roscarrig, Sligo Road, Carrigan, Enniskillen, BT74 7AZ. Ďalej bolo preukázané, že deti F. a G. si plnia povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom vzdelávania v školách mimo územia Slovenskej republiky, dennou formou štúdia, konkrétne dieťa F. plní povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom v zahraničí od 1.9.2014, kedy bola zapísaná do 1. ročníka základnej školy a dieťa G. bola do 1. ročníka základnej školy zapísaná k 1.9.2018 a od tohto školského roku má osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky v zahraničí. Deti F. a G. si plnili povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom vzdelávania mimo územia Slovenska, a to dennou formou štúdia. Na základe údajov poskytnutých platiteľovi A. B. L. dňa 20.1.2021 bolo preukázané, že deti F. a G. boli v jej ambulancií podľa zdravotnej dokumentácie vyšetrené hlavne v období školských prázdnin, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a sviatku všetkých svätých a pod. Z dôvodu plnenia školskej dochádzky detí F. a G. osobitným spôsobom vzdelávania mimo územia Slovenskej republiky, a to v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, dennou formou štúdia - dieťa F. od 1.9.2014 a dieťa G. od 1.9.1018, ako aj zo samotného vyjadrenia žalobkyne, že dôvodom ich presídlenia do členského štátu EŮ bolo zlúčenie ich rodiny z dôvodu, že otec detí tam vykonáva zárobkovú činnosť' a aj napriek tomu, že deti F. a G. majú zdravotné poistenie na Slovensku, ktoré im trvá, bolo preukázané, že bydlisko rodiny - centrum záujmov rodiny bolo v posudzovanom období v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. V zmysle preukázaných skutočnosti možno ďalej konštatovať, že žalobkyňa spolu so svojou rodinou má centrum záujmov sústredný v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, a to aj napriek tomu, že otec detí v posudzovanom období uhradil poplatok za komunálny odpad na adrese: D. XX, XXX XX E. za troch členov rodiny a aj napriek tomu, že žalobkyňa tvrdí, že ako manželka z titulu rodinnoprávnych vzťahov využíva nehnuteľnosť na reálne bývanie na území Slovenskej republiky, že je v evidencii lekárov na Slovensku a že jej rodina má zachované väzby so Slovenskou republikou. Žalovaný nepopiera, že otec detí je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese: D. XX, XXX XX E. a zároveň táto adresa je aj adresou trvalého pobytu žalobkyne, otca detí a dieťaťa G., nakoľko dieťa F. má trvalý pobyt na adrese: M. XXXX/XX, XXX XX E.. Štát bydliska posudzovaných osôb pre koordinované rodinné dávky však neznamená štát evidencie ich trvalého pobytu. Samotná

žalobkyňa v odvolaní uviedla, že sa v posudzovanom období s rodinou zdržiavala v zahraničí, nakoľko v záujme zjednotenia rodiny sa dočasne presídlili do miesta pracovných záujmov otca detí F. a G. a že v Severnom Írsku sa všetci členovia jej rodiny nachádzali z dôvodu zjednotenia rodiny, keďže otec detí tam pracuje. Žalobkyňa dňa 5.8.2020 doložila do Všeobecnej zdravotnej poisťovne doklady preukazujúce spätne existenciu zdravotného poistenia v zahraničí (Anglicko) za účelom zlúčenia rodiny. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v uvádza konkrétne formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania, medzi ktoré v zmysle bodu b) patrí aj vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky. Samotná žalobkyňa nepopiera, že deti F. a G. plnia povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom, čo znamená, že deti F. a G. navštevujú školské zariadenie dennou formou mimo územia Slovenskej republiky, čo oprávnená osoba v odvolaní aj sama uviedla. Dňa 4.5.2020 bolo platiteľovi doručené potvrdenie zo Základnej školy s materskou školou, K. I. J. XX, E., v ktorom sa uvádza , že deti F. B. a G. B. sú evidované ako žiačky, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom. G. je žiačkou 2.B triedy, má povolené plnenie povinnej školskej dochádzky v zahraničí podľa rozhodnutia č. Rs313/201 a do 1. ročníka bola zapísaná k 1.9.2018 a od tohto školského roka má osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky. Ich základná škola je kmeňovou školou, na ktorej žiačka vykonáva komisionálne skúšky potrebné na postup do vyššieho ročníka. Posledné komisionálne skúšky absolvovala 2.7.2019 za 1. ročník. F. je žiačkou 6.B triedy a tiež si plní školskú dochádzku osobitným spôsobom a do 1. ročníka bola zapísaná 1.9.2014 a od tohto školského roka má osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky. Na základe komisionálnych skúšok žiačka postupuje do vyššieho ročníka. Posledné komisionálne skúšky boli vykonané 2.7.2019 a na základe toho bolo vydané rozhodnutie č. Rz314/2019 o povolení plniť povinnú školskú dochádzku v zahraničí. Žalovaný uvádzal, že z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že deti F. a G. si v zmysle rozhodnutia základnej školy v posudzovanom období plnili povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom mimo územia Slovenskej republiky, t. j. v zahraničí, a to dennou formou štúdia - dieťa F. od 1.9.2014, dieťa G. od 1.9.2018.

12. Žalovaný poukazoval aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13 na bod 36, v ktorom sa uvádza, že vzhľadom na úvahy uvádzané v danom rozsudku treba na tretiu prejudiciálnu otázku odpovedať, že nariadenie č. 883/2004, a najmä jeho článok 11 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa členský štát považoval za štát, ktorý je príslušný poskytovať rodinnú dávku osobe, len na základe skutočnosti, že je na jeho území prihlásená na trvalý pobyt. bez toho, aby uvedená osoba a členovia jej rodiny v tomto členskom štáte pracovali alebo tam mali zvyčajné bydlisko.

13. Žalobkyňa vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrvala na argumentácii uvedenej v žalobe.

14. Uvádzala, že žalovaný síce spoľahlivo zistil, že žalobkyňa má vo vzťahu k Slovenskej republike zachované väzby a v rozhodnom čase bola vedená v systéme poistenia, je matkou dvoch nezaopatrených detí, obe deti majú na území Slovenskej republiky svojho detského lekára, kde absolvujú pravidelné prehliadky, povinné očkovania a pod., zubára, ortopéda.., kde taktiež absolvujú pravidelné prehliadky a pod., obe deti sú žiačkami Základnej školy s materskou školou na K. I. J. XX, E. (čo potvrdzuje aj rezortný informačný systém MŠ SR, pričom zastáva názor, že výklad nerozlišuje spôsob absolvovania povinnej školskej dochádzky a maloleté deti, ktoré absolvujú povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom, nemôžu byť diskriminované oproti deťom, ktoré sú v dennom štúdiu, rovnako skladajú postupové skúšky do vyšších ročníkov, a rovnako dostanú potvrdenie o absolvovaní povinnej školskej dochádzky na území SR), to isté aj matka maloletých detí preukázala svoj vzťah/záujem v rozhodnom čase k Slovenskej republike (lekári, vyšetrenia, zdravotné poistenie, daňový domicil a pod.), a teda v rámci širšieho výkladu pojmu „pobyt“, majú zachovaný pobyt na území SR, ale žalovaný sa s týmto výkladom nestotožňuje, dospel k nesprávnemu právnemu, ako aj skutkovému názoru. Žalobkyňa je názoru, že žalovaný pojem pobyt vykladá v rozpore s judikatúrou. Pojem bydlisko v rámci posúdenia a výkladu je potrebné vykladať ako miesto, s ktorým sa spája výkon povolania, zdravotné poistenie, povinná školská dochádzka, zdravotná starostlivosť a pod. Žalobkyňa chce poukázať na skutočnosť, že jej postavenie je odlišné od subjektov, ktoré sú síce občania SR, ale nemajú s krajinou pôvodu žiaden vzťah – vzťah ku krajine pôvodu nie je zachovaný.

15. Poukazovala na to, že ako matka maloletých detí nežiadala o predmetnú rodinnú dávku na území SR do roku 2016, nakoľko sa mal. F. narodila už v roku 2008 a mal. G. v roku 2012 a rodinné dávky

poberali vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, aj to bol oprávnený poberať otec maloletých detí. podľa slov žalobkyne, vo Veľkej Británii a Severnom Írsku posudzujú v prípade rodinných dávok celú rodinu, a preto žalobkyňa nemá nárok na výplatu dávok vo Veľkej Británii a Severnom Írsku. Až od roku 2016 po zániku nároku na rodinnú dávku vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, prijatím nového vnútroštátneho zákona, zanikol otcovi nárok na výplatu rodinných dávok vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, a matka sa obrátila na príslušné slovenské úrady, či by bolo možné rodinné dávky poberať na Slovensku z dôvodov vyššie uvedených a žalobkyňa predložila všetky doklady, ktoré príslušný úrad na Slovensku žiadal. Tento stav v rozhodnom – posudzovanom čase aj trval, ani jeden z rodičov nepoberal rodinné dávky v inom členskom štáte EÚ, a teda ani vo Veľkej Británii a Severnom Írsku (vtedajší člen EÚ). Žiadosť žalobkyne o rodinné dávky bola riadne preverená žalovaným, schválená a rodinné dávky vyplácané. Samotná žalobkyňa uvádza, že pracovník žalovaného jej uviedol, že môže poberať dávky len v jednom členskom štáte EÚ, a keďže v inom členskom štáte nepoberali, čo zdokladovali, mali byť rodinné dávky vyplácané slovenským úradom, najmä, keď obe maloleté deti na Slovensku absolvujú povinnú školskú dochádzku a celkovo zo zhromaždených dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu, ako žalobkyňa, tak aj maloleté deti, majú zachovaný vzťah k Slovenskej republike.

16. Žalobkyňa vzniesla výhrady voči postupu správneho orgánu pri zhromažďovaní informácií o jej rodine, nakoľko podľa informácií, ktoré má žalobkyňa od riaditeľa školy vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, ten dodnes čaká na vysvetlenie a vyvodenie dôsledkov zo strany žalovaného vo vzťahu k zodpovednému zamestnancovi (kópia komunikácie riaditeľa školy s príslušným úradom bola predložená žalobkyni), ktorého meno bolo v rámci šetrenia žalovaného zneužité a údajne mal riaditeľ školy vo Veľkej Británii a Severnom Írsku poskytnúť informácie, o ktoré sa žalovaný opiera vo svojom rozhodnutí. Podľa predpisov o GDPR riaditeľ školy vo Veľkej Británii a Severnom Írsku nemôže poskytovať tieto informácie tretím subjektom v žiadnom prípade, a v rámci svojej ochrany bol nútený celú vec oznámiť príslušným úradom vo Veľkej Británii a Severnom Írsku.

17. Za splnenia procesných podmienok súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa (, ), oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

18. Podľa obsahu spisového materiálu prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 23.4.2021 žalobkyni od 1.4.2020 odňal prídavok na maloleté deti F. a G., o zastavení výplaty ktorého rozhodol už skorším rozhodnutím zo dňa 11.5.2020. Rozhodol tak na základe zistenia, že na výplatu prídavku na dieťa je v tomto prípade kompetentné Severné Írsko na základe výkonu zárobkovej činnosti otca detí, bydliska rodiny a plnenia povinnej školskej dochádzky maloletých detí v tomto štáte.

19. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.8.2021 nevyhovel odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu o odňatí prídavku, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil v jeho výroku iba úpravou výpočtu aplikovaných právnych predpisov.

20. Spornými medzi účastníkmi neboli otázky skutkového charakteru, akými sú v tomto prípade otázky miesta zamestnania otca detí, dôvodov a doby zdržiavania sa žalobkyne a maloletých detí v inom členskom štáte, spôsobu absolvovania povinnej školskej dochádzky maloletými deťmi, otázky príjmu žalobkyne, vlastníctva nehnuteľnosti či návštev lekárov na území Slovenskej republiky a iné týkajúce sa pobytu žalobkyne a detí na území iného členského štátu.

21. Sporným zostalo, či okolnosti tohto pobytu pri ich komplexnom vyhodnotení možno alebo nemožno považovať za svedčiace o zachovaní bydliska a centra záujmov na území Slovenska ako štátu pôvodu, ako aj to, či sa správne orgány pri rozhodovaní veci dopustili porušenia procesných predpisov v neprospech žalobkyne a zákonnosti rozhodnutia.

22. Vo vzťahu k dodržiavaniu procesných predpisov žalobkyňa namietala, že jej pred rozhodnutím správneho orgánu nebolo umožnené oboznámiť sa s dôkazmi, z ktorých správny orgán vychádzal, a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, dôvodom ktorej by podľa nej malo byť, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol presne, ako sa vysporiadal so zhromaždenými dôkazmi.

23. V súlade s vyjadrením žalovaného je pritom potrebné konštatovať, že podľa o prídavku na dieťa sa na konanie podľa tohto zákona, a teda aj na konanie o odňatí prídavku, síce vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní – , avšak s výnimkou jeho ustanovenia (a ďalších), ktoré upravuje práve povinnosť správneho orgánu umožniť účastníkom konania vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním.

24. Podmienkou zákonnosti postupu správneho orgánu tak nie je oboznámenie žalobkyne s obsahom dôkazov pred vydaním rozhodnutia a jej práva v tomto smere je potrebné považovať za zachované možnosťou vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorú využila.

25. Ako nedôvodnú posudzoval súd aj námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu nevysporiadania sa s dôkazmi, keď žalobkyňa dôkazy, ktoré podľa nej takto boli opomenuté, neidentifikovala, a súd sám nezistil takýto nedostatok odôvodnenia rozhodnutia poskytujúceho jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, na základe akých skutočností správny orgán dospel k záveru o bydlisku žalobkyne ako žiadateľky a jej rodinných príslušníkov na území Severného Írska, a v súvislosti s tým aj o danosti kompetencie orgánov sociálneho zabezpečenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na rozhodnutie o žalobkyňou požadovanej dávke.

26. Primárne sú to nesporné zistenia o zdržiavaní sa žalobkyne s celou jej rodinou na území iného štátu a o zamestnaní otca detí na území Severného Írska, ktoré malo byť dôvodom vycestovania žalobkyne s deťmi, za účelom zlúčenia rodiny. Súd má za to, že samotný pojem zlúčenia rodiny je výrazom skutočnosti, že členovia rodiny nasledujú iného svojho člena zdržiavajúceho sa z dôležitých dôvodov dlhodobo na inom mieste ako je pôvodné bydlisko rodiny za účelom obnovenia (alebo neprerušenia) rodinných väzieb a uspokojovania potrieb celej rodiny na tomto novom mieste. Táto skutočnosť je dokladovaná aj plnením školskej dochádzky maloletých detí, síce podľa predpisov Slovenskej republiky, ale reálne v štáte, na území ktorého sa rodina zdržiava.

27. Na základe týchto zistení je záver správneho orgánu o nezachovaní bydliska v zmysle článku 1 písm. j) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 na území Slovenska, napriek zisteniam týkajúcim sa vlastníctva domovej nehnuteľnosti na Slovensku a tu aj absolvovaní lekárskych vyšetrení maloletých detí, a o väzbe rodiny na štát zamestnávateľa otca (ktorý podľa tvrdenia žalobkyne dávky obdobné s prídavkom na dieťa otcovi detí do r. 2016 aj poskytoval) dôvodným a správnym orgánom aj dostatočne zrozumiteľne odôvodneným.

28. Súd tak v rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a v postupe predchádzajúcom jeho vydaniu nezistil pochybenia majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.