Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-360-2011.pdf
PDF · 80.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/360/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti povinnému: M+B FARMATRANZ, s.r.o., so sídlom Demänovská cesta 78, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 645 917, pre vymoženie pohľadávky 6.291,74 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Uhríkovou, so sídlom Exekútorského úradu Letná 40, Košice, pod spisovou značkou EX 444/2011, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Viere Uhríkovej trovy exekúcie vo výške 85,69 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Uhríkovou sa dňa 18. 3. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 444/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 6.291,74 eur s príslušenstvom, priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/7/2010-30 zo dňa 22. 1. 2010. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 028087* zo dňa 18. 4. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 6.291,74 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Dňa 4. 12. 2014 doručila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z obsahu podania a spisu súdnej exekútorky vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný nedisponuje majetkom ktorý by podliehal exekúcii. Na uvedenej adrese v obchodnom registri sa nenachádza, iná adresa nebola zistená. Povinný bol platiteľom poistného iba do roku 2007, je dlžníkom na poistnom vo výške 19.282,70 eur v Sociálnej poisťovni, vo výške 1.506,65 eur v Union poisťovni a vo výške 280,85 eur vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Povinný je síce vlastníkom motorového vozidla a dvoch prívesov, ktoré súdna exekútorka zablokovala, tieto sú však už staršie (v prevádzke od r. 2000, resp. 2005 a 2000), a vo všetkých troch prípadoch sú navyše v rozhodujúcom poradí viaceré skôr zaregistrované blokácie. Povinný nie je vlastníkom
nehnuteľností v Slovenskej republike, lustráciami bánk neboli zistené účty povinného, iný jeho majetok nebol zistený. Súdna exekútorka adresovala výzvu na súčinnosť a vyhlásenie o majetku povinnému, ako aj štatutárnemu orgánu povinného, avšak bezvýsledne. Vzhľadom na uvedené sa pohľadávka javila ako nevymožiteľná. Vykonanou lustráciou v registri tunajšieho súdu bolo zistených ďalších 19 exekúcií vedených proti tomuto povinnému.
Súd zastavil exekúciu bez návrhu v súlade s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučné konanie ako konanie návrhové je síce ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na jeho začatie sa vyžaduje návrh oprávneného a nemožno v ňom pokračovať proti jeho vôli, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku však dáva súdu oprávnenie, aby ex offo zastavil exekúciu, ak zistí, že sú naplnené skutočnosti predpokladané v § 57 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku. V prejednávanej veci mal súd z podania súdnej exekútorky a z predloženého exekútorského spisu, ako aj z ďalších skutočností zistených exekučným súdom preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bez návrhu zastavil, riadiac sa zásadou hospodárnosti a účelnosti exekučného konania. Navyše, súd nemohol prehliadnuť ani tú skutočnosť, že oprávnená podaním zo dňa 18. 11. 2014 súhlasila so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, hoci išlo o elektronické podanie urobené bez zaručeného elektronického podpisu.
Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie vo výške 143,85 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenie exekúcie, ktorým je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, uložil súd v súlade s cit. ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenej nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdna exekútorka si uplatnila paušálnu odmenu za celkom 27 úkonov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Po preštudovaní predloženého exekútorského spisu a na základe špecifikácie trov priznal súd súdnej exekútorke odmenu za tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), zisťovanie účtu povinného v súčinnosti s daňovým úradom z 27. 4. 2011, elektronickou lustráciou v bankách z 22. 10. 2013, 31. 3. 2014 a 17. 9. 2014 (§ 15 ods. 1 písm. i/ vyhlášky), zisťovanie majetku povinného v súčinnosti s obvodným úradom - odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa z 27. 4. 2011, s dopravným inšpektorátom z 27. 4. 2011 a 17. 9. 2014, výzvou povinnému z 25. 10. 2011 a 11. 1. 2013 a štatutárnemu orgánu povinného z 4. 11. 2013, so sociálnou poisťovňou z 8. 3. 2012, z 13. 10. 2012, 4. 11. 2013 a 17. 9. 2014, s katastrom nehnuteľností, lustrácia v registri dlžníkov na poistnom zo 17. 9. 2014 (spolu 12 úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. j/ vyhlášky). Súd neuznal nárok súdnej exekútorky na odmenu za jednotlivé úkony doručovania, nakoľko z exekútorského spisu vyplýva, že súdna exekútorka doručovala písomnosti prostredníctvom pošty. Zo znenia vyhlášky však vyplýva, že súdna exekútorka má nárok na odmenu za úkony doručovania len vtedy, ak doručila písomnosti osobne alebo prostredníctvom svojich zamestnancov. Za doručovanie poštou jej patrí len náhrada hotových výdavkov. Súdnej exekútorke nepatrí ani odmena za zisťovanie majetku povinného v súčinnosti so sociálnou poisťovňou z 27. 4. 2011 - súdna exekútorka síce založila do spisu žiadosť o súčinnosť z 27. 4. 2011, absentuje však doručenka alebo iné potvrdenie o doručení tejto žiadosti, ako aj odpoveď sociálnej poisťovne, preto súd nemal preukázané vykonanie tohto úkonu. Z obdobných dôvodov nepatrí súdnej exekútorke odmena za zisťovanie majetku povinného v súčinnosti s obchodným registrom, ktorý sa v exekútorskom spise nenachádza. Celkom tak súd priznal súdnej exekútorke odmenu za spolu 17 úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 vyhlášky vo výške 56,44 eur (17 x 3,32 eur).
V súlade s § 22 vyhlášky bola súdnej exekútorke priznaná náhrada preukázaných hotových výdavkov, a to poštovné v celkovej výške 14,97 eur, za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (0,40 eur), žiadosti o súčinnosť - obvodný úrad, dopravný inšpektorát a daňový úrad 27. 4. 2011 (spolu 1,20 eur), upovedomenie o začatí exekúcie povinnému (1,60 eur), príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu ČSOB a Slovenská sporiteľňa (spolu 1,07 eur - obe pomerne pre 3 exekúcie), exekučný príkaz ČSOB, Slovenská sporiteľňa a povinný (spolu 4,80 eur), výzva na poskytnutie súčinnosti povinný z 25. 10. 2011 (1,40 eur), žiadosť o poskytnutie súčinnosti sociálna poisťovňa z 8. 3. 2012 (0,40 eur), výzva na poskytnutie súčinnosti povinný z 11. 1. 2013 a štatutárny zástupca povinného (spolu 3,- eur), podnet na zastavenie exekúcie (1,10 eur). Pri určení výšky poštovného súd vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu poštovného aj za doručovanie písomností, ktorých doručenie nie je síce preukázané doručenkou v exekútorskom spise, ale je preukázané odpoveďami príslušných orgánov, resp. známe súdu z jeho úradnej činnosti, a to v cene obyčajnej listovej zásielky. Súd nemohol súdnej exekútorke priznať ani náhradu hotových výdavkov za budúce úkony doručovania, nakoľko je viazaný stavom v čase vydania rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Súd neuznal ani náhradu hotových výdavkov za kancelársky materiál, nakoľko tieto nie sú zo strany súdnej exekútorky preukázané.
Súdna exekútorka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 71,41 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 14,28 eur. Celkom tak súd priznal súdnej exekútorke náhradu vzniknutých trov vo výške 85,69 eur, z toho na odmenu súdneho exekútora pripadá 56,44 eur, na náhradu hotových výdavkov 14,97 eur a na DPH 14,28 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Viere Uhríkovej oprávnená.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.