Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11C-34-2014.pdf
PDF · 114.14 KB
No categories available
11C/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: O.. D. C., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, R. zastúpený advokátom Mgr. Luděkom Voigtom, usadeným euroadvokátom, AK Dlhá 777, Vranov n/T proti žalovaným: 1/ D. P., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, R. 2/ O.. I. M., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XX, T., t. č. U. XX, T. zastúpený JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK Dobrianskeho 1651, Vranov n/T o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy t a k t o
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa dňa 07.05.2014 podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade.zo dňa 03.06.2011 predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti spoluvlastníckeho podielu 1 žalovaného v 1.rade k pozemku parcelne číslo XXXX/X, kú. P. , zapísané na LV č. XXXX. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Žalobca a žalovaný v 1/rade uzavreli ako kupujúci kúpnu zmluvu zo dňa 11.06.1996, ktorej predmetom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa na parc. číslo XXXX/X, v k. ú. P., obec P., okres R. F. Q., zapísanú na LV č. XXXX a to do podielového spoluvlastníctva, každý v pomere 1 k celku. Na základe tejto zmluvy bol správou katastra vo R. F. Q.Ľ. povolený vklad do katastra nehnuteľnosti. Žalovaný v 1/rade sa rozhodol svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku v pomere 1 k celku predať žalovanému v 2/rade. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/rade uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 03.06.2011 pričom o tejto skutočnosti žalovaný v 1/rade žalobcu neinformoval. O prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1/rade na žalovaného v 2/rade sa žalobca dozvedel až 30.04.2012. Podľa ustanovení § 140 zák. č. 40/1964 Z. z. Obč. zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné práve, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116,117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Žalobcovi ako spoluvlastníkovi predmetného pozemku žalovaný v 1/rade v nadväznosti na uvedené ustanovenie Obč. zákonníka neponúkol spoluvlastnícky podiel na odkúpenie. Žalobca sa listami zo dňa 08.05.2012, 28.10.2012, 09.12.2012 a zo dňa 20.05.2013, zaslanými doporučene žalovanému v 1/ a v 2/rade, domáhal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v súlade s ust. § 40a Obč. zákonníka, nakoľko pokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov sú taxatívne vypočítané v ust. § 40a a § 775 Obč. zákonníka, tak, že jej dôvodom je okrem iného aj nerešpektovanie zákonného predkupného práva spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu na iné než blízke osoby vymedzené v ustanoveniach § 116, § 117 (§ 140) Obč. zákonníka. Žalobca súčasne upozornil žalovaného v 1/ a v 2/rade, že kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel so žalovaným v 1/rade považuje za neplatnú, keďže ako
spoluvlastník pozemku má zákonné predkupné právo na jeho odkúpenie avšak zo strany žalovaného v 1/rade k ponúknutiu odkúpenia spoluvlastníckeho podielu nedošlo. Dôvodom, pre ktorý mal žalobca záujem o odkúpenie podielu žalovaného v 1/rade bolo to, že žalobca získal finančné prostriedky na vybudovanie objektu na danom pozemku. Súčasne je potrebné odstrániť právnu neistotu vo vzťahu k účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva aj žalobcov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaný v 2/rade na žalobcovi listy zo začiatku reagoval v tom zmysle, že navrhoval odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu, alebo alternatívne odpredaj spoluvlastníckeho podielu k pozemku žalobcom. Žalobca následne listami zo dňa 28.10.2012 a 09.12.2012 žiadal žalovaného v 2/ rade o odkúpenie predmetného podielu za rovnakých podmienok za akých ho nadobudol od pôvodného vlastníka. Súčasne ho opakovane upozornil na neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaný v 2/rade však následne na uvedené listiny nijakým spôsobom nereagoval. Uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy.
Žalovaní so žalobou nesúhlasili, vo veci vzniesli námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom listinnými dôkazmi a to listom žalobcu zo dňa 13.04.2014, zo dňa 28.10.2012, zo dňa 20.05.2013, zo dňa 09.12.2012, zo dňa 08.05.2012,zo dňa 03.06.2012, listom žalovaného O.. I. M. zo dňa 30.04.2012, listom S.. I. M. na čl. 11, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 24.02.2014, geometrickým plánom na čl. 13, listom O.. I. M. zo dňa 26.06.2012, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa11.06.1996, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 25.09.2014, spisom katastra č. R. XXX/XXXX, písomnými vyjadreniami žalovaných, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 03.12.2014, zo dňa 27.10.2014 zo dňa 24.02.2014, kúpnou zmluvou týkajúcou sa predaja nehnuteľnosti zapísanými na LV č. XXXX, záverečným písomným vyjadrením zástupkyne žalovaných, výsluchom účastníkov konania a svedkov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí: Z listu žalobcu zo dňa 13.04.2014 vyplýva, že kontaktoval D. P. o dohodu v predmetnom spore.
Z listu žalobcu zo dňa 28.10.2012 vyplýva, že oznámil O.. I. M., že kúpna zmluva ohľadom predaja podielu na parcele č. XXXX/X, k.ú. P. je relatívne neplatná a požiadal ho, aby mu podiel previedol za rovnakých podmienok.
Z listu žalobcu zo dňa 20.05.2013, zo dňa 09.12.2012 a zo dňa 08.05.2012 vyplýva, že opätovne oznámil O.. I. M., že kúpna zmluva ohľadom predaja podielu na parcele č. XXXX/X, k.ú. P. je relatívne neplatná z dôvodu nerešpektovania predkupného práva a požiadal ho, aby mu podiel previedol za rovnakých podmienok.
Z listu žalovaného O.. I. M. zo dňa 30.04.2012 vyplýva, že žalobcovi navrhoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXXX/X.
Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11.06.1996 vyplýva, že žalobca O.. D. C. a D. P., žalovaný v 1. rade nadobudli nehnuteľnosť - parcelu č. XXXX/X vo výmere 1367 m2 každý v 1.
Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 24.02.2014 vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je zapísaná parcela č. XXXX/X o výmere 137 m2. Ako vlastníci sú zapísaní žalobca v 1 a žalovaný v 2.rade v1/2. Žalovaný v 2.rade O.. I. M. je zapísaný ako spoluvlastník na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2011, č. R. XXX/XXXX.
Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 03.12.2014 vyplýva, že na tomto liste vlastníctva je zapísaná parcela č. XXXX/X o výmere 137 m2. Ako vlastníci sú zapísaní žalobca v 1 a žalovaný v 2.rade v 1/2. Žalovaný v 2.rade O.. I. M. je zapísaný ako spoluvlastník na základe kúpnej zmluvy, kde už nie je uvedený dátum kúpnej zmluvy, len je uvedená poznámka že rozhodnutie o povolení vkladu je zo dňa 03.06.2011, č. R. XXX/XXXX.
Zo spisu katastra č. R. XXX/XXXX vyplýva, že v tomto spise sa dátum uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, ktorou previedol svoj podiel žalovaný v 1.rade na žalovaného v 2.rade k parcele č. XXXX/X o výmere 137 m2, k.ú. P. nenachádza, pri dátume je uvedené len apríl 2011, bez označenia konkrétneho dňa mesiaca apríl 2011, kedy mala byť zmluva uzavretá. Zo spisu ďalej vyplýva, že návrh na vklad bol doručený katastru až dňa 11.05.2014 o 12.49 hodine, kde boli doručené dve kúpne zmluvy. Na zmluve ktorá sa nachádza v spise na zadnej strane je overovacia doložka podpisu predávajúceho D. P., kde
je uvedené, že podľa knihy osvedčení č. XXX/XXXX podpísal listinu D. P. pred mestským úradom dňa 11.05.2011.
Z výpovede žalobcu O.. D. C., vyplýva, že o predaji podielu žalovaného v 1/ rade v prospech žalobcu v 2/ rade žalobca sa dozvedel z listu žalovaného v 2/rade, kde mu oznámil, že sa stal jeho spoluvlastníkom. Poukazuje, že tento list bol doložený do spisu. Právny zástupca žalobcu poukázal, že je možné, že ide o list zo dňa 30.04.2012.
Žalobca ďalej uviedol, že následne navštívil p. P., že prečo neponúkol jemu na predaj nakoľko pozemok osobne vybavoval. Mali dohodu v tom, že urobia spolu chatku. Stále ho ubezpečoval, že to platí. Následne hovoril, že dcéra začala stavať dom, že teraz na to nemá čas. Keď ho urobí uviedol, že to bude reálne a že to urobia. Pozná žalovaného v 1/ rade aj otca žalovaného v 2/rade. Žalobca na otázku súdu, či mu žalovaný v 1/rade ponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel žalobca uviedol, že nie. Následne reagoval aj p. I. M. lebo nevedel, že to kúpil syn. Následne dostal list s tým, že dajú žalobu o rozdelenie pozemku s tým, že vedľajší pozemok je jeho, pričom by mu ostal neopotrebiteľný pozemok, ide o malý rozmer. Týmto ho chcel vydierať. Po podaní žaloby kontaktoval p. O.. I. M. na chate na C. pričom mu povedal, že on nemá problém v tom, že pozemok vráti P.Z.. Ohľadom premlčania sa dotazoval a bolo mu povedané, že dôležitý je vklad do katastra. Má za to, že k premlčaniu nedošlo.
Z výpovede žalovaného v 1.rade D. P., na otázku súdu prečo previedol nehnuteľnosť na žalovaného v 2/rade, prečo neponúkol žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi na odpredaj svoj podiel uviedol, že pozemok kúpili zhruba pred 18 rokmi a nikdy žalobca neprejavil záujem, žeby chcel jeho podiel, že by tam chcel stavať. Nikdy sa o tom nebavili ani on neprejavil záujem. Po 18 rokov ho oslovil žalovaný v 2/rade, že by chcel kúpiť. Na tom pozemku bola síce plomba nakoľko mal exekúciu. On ten pozemok nepotreboval. Pýtal sa syna a dcér, či majú záujem na tom pozemku niečo stavať. Povedali, že nie, nemali záujem tak dal súhlas s predajom.
Žalovaný v 1/rade na otázku súdu, či ponúkal žalovanému odpredaj tohto spoluvlastníckeho podielu uviedol, že nie nakoľko spolu nekomunikovali.
Z výpovede žalovaného v 2/rade vyplýva, že celú záležitosť s týmito pozemkami riešil jeho otec. Spolu s otcom komunikovali. Detaily dohadoval otec. Nakoniec sa dohodli o kúpe podielu od p. P.. Dohodol sa termín 30.04.2011. Bola to sobota, spolu s otcom prišli do R.. Vo R. pribrali ešte jedného pána - p. Č.. On ho nepoznal, zoznámil ho s nim otec. Uvedený pán pracoval na obecnom úrade P.. Oni traja išli za p. P. do jeho domu. Tam podpísali kúpnopredajnú zmluvu. Odovzdal kúpnu cenu a rozišli sa.
Žalovaný v 2/rade na otázku súdu, či vedel, že na uvedenej nehnuteľnosti teda bol spoluvlastníkom ešte niekto iný, že tam bol iný spoluvlastník uviedol, že vedel. Žalovaný v 2/rade na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa nepokúšal kontaktovať spoluvlastníka uviedol, že nie.
Z výpovede svedka S.. I. M., vyplýva, že vie čo je predmetom konania, účastníkov konania pozná.
Svedok na dotaz súdu, aby ozrejmil okolnosti uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy v súvislosti s predajom nehnuteľnosti a to podielu na nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX, k. ú. P., kedy bola uzavretá, kde, aby bližšie ozrejmil okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy svedok uviedol, že zmluva medzi jeho synom a p. P. bola uzavretá dňa 30.04.2011. Účastný pri uzatvorení tejto zmluvy bol v tom zmysle, že komunikoval pri uzatváraní kúpnej zmluvy s p. P.. Dojednali samotný akt predaja. Kúpna cena bola vzhľadom na metre štvorcové okolo 910,- eur za celý pozemok.
Svedok na otázku súdu, či zmluvu vyhotovoval uviedol, že áno. Radil sa so svojím priateľom, ktorý robí poradcu starostovi obce P..
Svedok na otázku súdu, či vedel, či uvedenú nehnuteľnosť vlastní ešte iný spoluvlastník uviedol, že áno nakoľko v samotnom začiatku ani nevedel, že p. P.Š. je spolumajiteľ. Začal komunikovať s p. C. a to z dôvodu, že svojho času boli kolegovia. Pôsobili ako prednostovia okresných úradov. Vedel, že pozemok je v jeho vlastníctve nakoľko on mu ho ponúkol ešte v roku 1995 nakoľko v tom čase mal tento pozemok pripravený pre svojho brata ale brat sa rozhodol, že bude stavať chatu pri T..
Svedok na otázku súdu, či vie o tom, či pred uzavretím tejto zmluvy ponúkal žalovaný v 1/rade p. P. na odpredaj nehnuteľnosť žalobcovi svedok uviedol, že vedel o tom, že p. P. ponúkal žalobcovi nakoľko keď začali komunikovať s p. P. tak bola reč aj o tomto probléme a to v tom smere, že sa pýtal p. P., či bolo ponúknuté p. C. odpredaj určitej časti, resp. podielu. Svedok na otázku súdu, či videl nejakú písomnú korešpondenciu alebo tieto informácie vie len od žalovaného v 1/rade, informácie vie len od žalovaného v 1/rade p. P..
Z výpovede svedka D. Č. vyplýva, že vie čo je predmetom konania, pozná p. M. staršieho, jeho syna len zo sporadického stretnutia. Pána C. pozná z čias keď bol prednostom Okresného úradu vo Vranove.
Svedok na dotaz súdu, aby bližšie uviedol v akom vzťahu je k žalovanému, či ide o rodinu, známeho uviedol, že pozná p. M. staršieho a to zhruba 15 rokov.
Svedok na otázku súdu, aby uviedol za akých okolnosti, kedy, čo vie uviesť o uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá sa týka prevodu nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX kde vlastne bol podielovým spoluvlastníkom O.. I. M. a žalobca, ako bol účastný uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy, čo vie o uzavretí kúpnopredajnej zmluvy uviesť svedok uviedol, že v čase keď sa zmluva pripravovala obrátil sa na neho pán M. starší, aby mu pomohol s prípravou.
Svedok na dotaz súdu, prečo sa obrátil naňho nakoľko podľa preukazu totožnosti nemá právnické vzdelanie uviedol, že má ukončené hospodárske právo z čias socializmu a robil hospodárske právo. Roky pomáhal orgánom Obce P. na ich katastrálnom území v časti C. s predajom nehnuteľnosti kde pripravoval desiatky zmlúv. Túto činnosť robil nielen na území P. ale aj v P. a špecializoval sa na delimitáciu majetku z vlastníctva štátu. Tak ako uviedol, participoval na príprave tejto zmluvy. Niekedy koncom apríla 2011 ho oslovil p. M. starší, že bude zmluva podpísaná, aby bol účastný pri podpise zmluvy. Docestoval do R., on ho zobral autom a išli do R..
Svedok na otázku súdu v akom časovom horizonte pripravoval zmluvu nakoľko uvádzal, že zmluvu pripravoval uviedol, že zmluvu pripravoval v priebehu apríla. Pokiaľ išlo o podpis zmluvy pamätá sa, že bol to víkend. Prítomný tam bol p. M. starší, mladší a pán P.. Svedok na otázku súdu, či sa pamätá kedy presne, dátum bola zmluva podpísaná uviedol, že bolo to koncom apríla, bol to víkend. Svedok na otázku súdu, či presný dátum sa nepamätá uviedol, že nie.
Svedok na otázku súdu ako prebehol podpis zmluvy uviedol, že zmluvu podpísal jeden, druhý účastník a pri tej príležitosti pán M. mladší aj vyplatil finančnú hotovosť p. P..
Svedok na otázku súdu kde sa zmluva podpisovala uvádza, že bolo to v rodinnom dome p. P. vo R..
Svedok na otázku súdu, či sa pamätá, či to bolo doobedu alebo v poobedňajších hodinách uviedol, že presne sa nepamätá, skôr to bolo okolo poludnia, popoludní. Svedok na otázku súdu, aby presne ešte raz uviedol kto bol pri podpise zmluvy uviedol, že boli tam štyria - bol tam pán M. mladší, starší, p. P. a on. Svedok na otázku súdu, či nejaká tretia ďalšia osoba tam nebola prítomná uviedol, že nie.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či zvyčajne si pamätá udalosti, ktoré sa stali tri roky dozadu ako v danom prípade, že išlo o víkend svedok uvádza, že áno nakoľko on trval na tom, že ak bude dohodnuté stretnutie ohľadom podpisu, trval na tom, aby to bolo cez víkend preto si pamätá, že to bolo koncom apríla a bolo to cez víkend.
Svedok na otázku žalobcu akú pozíciu vykonával v roku 2011 v Obci P. svedok uviedol následne svedok na dotaz súdu, či bol v pracovnom vzťahu k Obci P. uviedol, že v tom čase v pracovnom vzťahu k Obci P. nebol nakoľko bol už dôchodcom. Mal dohodu o vykonaní práce a s tým pomáhal. Svedok na otázku žalobcu, či mal vedomosť o tom, že pán P. nie je výlučným vlastníkom uvedeného pozemku ale že je tam aj spoluvlastník, teda on, či sa ho pýtal a dotazoval na to ohľadom predaja inému spoluvlastníkovi svedok uviedol, že nevystupoval ako kontrolný orgán, bolo to otázkou vlastníkov, či sa dohodli.
Právna zástupkyňa žalovaných vo veci poukázala, že podľa nich premlčacia lehota na dovolanie relatívnosti právneho úkonu uplynula 01.05.2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 07.05.2014. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote podľa §
101 Obč. zákonníka. V danom prípade platí trojročná premlčacia doba a začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo po prvýkrát vykonať. Premlčacia doba pre každú z dotknutých osôb začína plynúť v tom istom okamihu v deň keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa týka. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od toho odkedy sa dotknutá osoba dozvie o vykonaní úkonu. Podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. § 34OZprávny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa ust.§ 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa ust. § 44OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Podľa ust. § 46 ods. 1,2 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. V zmysle citovaného ust. § 140 OZ predkupne právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zo zákona a je spojené s určitou nehnuteľnosťou a na tento úkon sa hľadí ako na platný do čias kým sa osoba dotknutá úkonom pri ktorom sa toto právo nerešpektuje dovolá neplatnosti tohto právneho úkonu. Ide o relatívnu neplatnosť. V zmysle citovaného ustanovenia je spoluvlastník nehnuteľnosti povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. Ponuka musí byť písomná. Musí byť v nej uvedená cena spoluvlastníckeho podielu, a čas do ktorej má byť návrh prijatý. V prípade ak oprávnená osoba ponuke nevyhovie jej predkupne právo zanikne. Predkupne právo sa realizuje len raz v prekluzívnych lehotách. Predkupne právo má majetkovú povahu a podlieha premlčaniu, premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa keď oprávnený mohol svoje predkupne právo vykonať po prvý raz. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu a žaloba v tomto prípade smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy ako apsívne legitimovaným osobám a treba ju podať do uplynutia všeobecnej premlčacej trojročnej lehoty ale má tiež právo domáhať sa voči nadobúdateľovi , aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok alebo má tiež právo si toto predkupne právo ponechať a toto začne pôsobiť voči nadobúdateľovi podielu. V danej právnej veci je nesporné to, že žalovaný v 1.rade neponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi, táto skutočnosť bola nepochybne preukázaná. Čo do dôvodu je preto žaloba žalobcu absolútne dôvodná. Spornou skutočnosťou v danej veci vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bolo to, kedy bola vlastne predmetná kúpny zmluva riadne podpísaná, pretože na samotnej kúpnej zmluve, ktorá bol priložená k návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti dátum, teda presný deň v mesiaci apríl, kedy bola uzavretá a podpísaná účastníkmi nebol uvedený. Táto zmluva, respektíve jej vyhotovenie je pre súd smerodajné, pretože vyhotovenia, ktoré neskôr predložili žalovaní, objektívne mohol byť dátum dodatočne dopísaný, tak aby im to vyhovovalo.
Z rozhodovacej súdnej praxe a vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v danom prípade začiatok premlčacej doby na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, o čo ide v danom prípade ja datovaný vždy dňom, kedy došlo k urobeniu vykonaniu právneho úkonu a to aj pri právnych úkonov, kde sa vyžaduje k ich účinnosti rozhodnutie príslušného orgánu, čo je aj v danom prípade. Preto bolo potrebné zistiť, kedy bola vlastne zmluva vlastnoručne účastníkmi podpísaná. Zo spisu katastra č. R. XXX/XXXX nepochybne vyplýva, že v tomto spise sa dátum uzavretia predmetnej kúpne zmluvy, ktorou previedol svoj podiel žalovaný v 1.rade na žalovaného v 2.rade k parcele č. XXXX/ X o výmere 137 m2, kú. P. nenachádza pri dátume je uvedené len apríl 2011, bez označenia konkrétneho dňa, mesiaca apríl, kedy mala byť zmluva uzavretá. Zo spisu ďalej vyplýva, že návrh na vklad bol doručený katastru až dňa 11.05.2014 o 12.49 hodine, kde boli doručené dve kúpne zmluvy. Na zmluve ktorá sa nachádza v spise katastra na zadnej strane je overovacia doložka podpisu predávajúceho D. P., kde je uvedené, že podľa knihy osvedčení č. XXX/XXXX podpísal D. P. pred mestským úradom túto listu teda spornú kúpnu zmluvu podpísal až dňa 11.05.2011. V danom prípade sporným bol dátum, a to deň uzatvorenia, podpisu zmluvy, touto skutočnosťou sa preto súd bližšie zaoberal. Podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu, písomný právny úkon platí až od podpisu konajúcej osoby. Pokiaľ právny úkon, ktorý musí byť podpísaný, nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolávať zamýšľané právne následky. Podľa ust. § 134 OSP listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje Podľa ust. § 4 ods. 2,3 zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách Okresnými úradmi a obcami pri osvedčovaní podpisu na listine obvodný úrad a obec zodpovedajú za to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Fyzická osoba, ktorej podpis sa osvedčuje, preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom, /4/ cestovným dokladom, /5/ vojenským preukazom, /6/ námorníckou knižkou /7/ alebo povolením na pobyt pre cudzinca; /8/ skôr, ako dôjde k osvedčeniu podpisu fyzickej osoby, podpíše sa táto do osvedčovacej knihy pred osobou vykonávajúcou osvedčenie.
Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov osvedčením zhody odpisu alebo kópie listiny s predloženou listinou sa neosvedčuje obsah, správnosť ani pravdivosť skutočností uvádzaných v listine. Podľa ust. § 7 ods. 3 cit. Zákona osvedčovacia doložka osvedčenia pravosti podpisu na listine obsahuje
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, b) rodné číslo fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, c) adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, d) údaj, že podpis na listine urobila alebo uznala za svoj vlastný fyzická osoba, ktorej podpis bol osvedčený, e) poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osvedčovacej knihe, f) údaj, akým spôsobom bola preukázaná totožnosť fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený (druh a číslo preukazu totožnosti, adresa pobytu /12/ v čase osvedčovania), g) miesto a dátum osvedčenia, a ak je to potrebné, aj hodinu, kedy bola listina predložená. Z citovaného zákona nevyplýva, že by zákonodarca výslovne označil osvedčovaciu doložku vydaná obcou za verejnú listinu, no podľa ust. § 134 OSP je na druhej strane možné povedať, že takáto doložka má povahu a dôkaznú silu verejnej listiny. Osvedčovacia doložka má preukazovať skutočnosť, ktorá je v nej obsiahnutá vo vzťahu k listine na ktorej je vyhotovená. Verejná listina ako dôkazný prostriedok potvrdzuje pravdivosť tohto, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje pokiaľ nie je preukázaný opak. Preukázanie opaku zákon pripúšťa. To znamená že v zásade sa pripúšťa aj pri verených listinách možnosť pravdivosť v nej uvádzaných skutočnosti vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť v nej obsiahnutá je práve opačná. V konaní platí, že účastník ktorý obsah pravdivosť takejto listiny popiera musí dokázať opak, Nestačí iba jednoduché popretie pravdivosti obsahu listiny. Musia byť preukázané také skutočnosti ktoré úplne podlamujú vierohodnosť obsahu listiny. Teda žalovaný musia preukázať tú skutočnosť že predmetná zmluva bola podpísaná 30.04.2011 a nie 1.05.2011.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. Na druhej strane v konaní bolo výsluchom účastníkov konania a dvoch svedkov ako aj dokladom o úhrade kúpnej ceny preukázané to, že zmluva bola naozaj podpísaná 30.04.2011 a nie 11.05.2011 ako je to uvedené v overovacej doložke. Všetci svedkovia vypočutí v tomto konaní potvrdili zhodne deň, kedy malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že v uvedený deň bola odovzdaná kúpna cena. Taktiež súd preskúmal tvrdenia účastníkov, že išlo o sobotu, čo tiež je pravdivé, že teda deň 30.04.2011 bola sobota. Súd mal preto za to, že skutočnosti uvedené v overovacej doložke, že k podpisu došlo dňa 11.05.2011 boli žalovanými vyvrátené a bolo v konaní preukázané to, že zmluva bola podpísaná dňa 30.04.2011. Teda z uvedeného vyplýva, že od nasledujúceho dňa 01.05.2011 začína plynúť trojročná premlčacia lehota na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, ktorá uplynula dňa 01.05.204. Keďže žaloba bola podaná 07.05.2014 bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania súd musel žalobu z tohto titulu zamietnuť aj keď bolo nepochybne preukázané, že predkupne právo žalobcu bolo porušené. V zmysle citovaných zákonných ustanovení ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá podlieha premlčaniu. Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť. Podľa ust. § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na to, že pojednávania bolo odročené za vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, kde je súd povinný odovzdať až aj písomne vyhotovenie rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/ f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.